Štvrtok 17. október 2019

extra plus

September 2012

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Koniec ropnej epochy?

Nedostupnosť čierneho zlata predznamenáva civilizačnú zmenu

Viliam Bujnovský

Ropa je základnou energetickou surovinou, na ktorej dnes stojí celá západná civilizácia. Možno raz po nej pomenujú aj našu krátku a jedinečnú epochu.

Sme civilizáciou ropy. Čierna mazľavá kvapalina vytekajúca spod zeme bola pred 160 rokmi len ojedinelým prírodným úkazom, dnes je krvou svetovej ekonomiky a zatiaľ nenahraditeľným energetickým zdrojom. Priemyselný svet je od ropy existenčne závislý, jej dostupnosť ovplyvňuje ekonomiku, finančníctvo, medzinárodnú politiku aj vojnové konflikty.

Ropné produkty poznačili civilizáciu, krajinu a pravdepodobne aj klímu. Spaľovacie motory priniesli nebývalú mobilitu ľudí aj tovarov, asfalt z ropy pokryl mestá aj cesty, množstvo materiálov nahradili plasty, z ropy sa dokonca vyrába väčšina obalov na potraviny či kozmetika a lieky. Stojí na nej priemysel, služby aj poľnohospodárstvo. Zdroje ropy sú však konečné, rovnako ako čas civilizácie, pre ktorú je ropa krvou.

Bezprecedentná neistota
Objem ťažby ropy v konkrétnom vrte, v ropnom poli či krajine sa časom mení. Spočiatku je malý, keďže ešte nie je dobudovaná infraštruktúra, no postupne narastá do maximálneho objemu. Potom nastane takzvaný ropný zlom. Ľahko dostupná ropa a objem ťažby postupne klesá, až sa zdroj vyčerpá natoľko, že ďalšia ťažba je neefektívna.

V ložisku sa pritom v priemere nachádza ešte približne 65 percent ropy. Na skončenie ťažby má vplyv najmä jej efektivita, ktorú vyjadruje pomer ERoEI, čo je podiel získanej energie k vloženej energii. Keď sa v 19. storočí rozvinula ťažba ropy, na najväčších náleziskách sa darilo vyťažiť 100 barelov suroviny na každý jeden barel spotrebovaný pri ťažbe, doprave a spracovaní. Kvapalina pod tlakom v podstate prúdila zo zeme sama.

Tento pomer sa postupne výrazne znižoval a dnes sa pohybuje od 10:1 v Saudskej Arábii po 3:1 v USA. Ropa sa ťaží zo vzdialených a ťažko dostupných ložísk, odkiaľ sa musí pumpovať a dopravovať. Ľahko dostupná surovina je vyčerpaná a jej ďalšie čerpanie výrazne zaťažuje aj životné prostredie.

Množstvo vyťaženej ropy závisí od objavov jej ložísk, no tie vrcholili v roku 1964 a odvtedy objem novoobjavenej ropy stále klesá. Práve na základe poklesu rýchlosti objavovania ropných ložísk predpovedal už v roku 1956 geológ Marion King Hubbert ropný zlom v USA na prelome 60. až 70. rokov.

Väčšina predpovedí globálneho ropného zlomu, ktorému sa tiež hovorí koniec lacnej ropy, ho predpokladala v rokoch 2005 až 2010, čiže je pravdepodobne už za nami. Nárast či pokles spotreby ropy vo svete pritom zhruba kopíruje rast či pokles svetového HDP.

Medzinárodná energetická agentúra IEA spomenula prvýkrát ropný zlom až vo svojom každoročnom Výhľade energie pre rok 2010, ktorý sa začínal slovami „energetický svet čelí bezprecedentnej neistote". Podľa svetových médií bola správa príliš pesimistická, nejeden odborník ju však označil za príliš optimistickú.

Katastrofický kapitalizmus
Ľahko dostupná ropa je teda minulosťou a z nových nálezísk sa ťaží výrazne drahšie. Obrovské množstvo ropy spotrebuje ťažba, budovanie vrtných plošín a ropovodov, doprava aj náročné spracovanie menej kvalitnej suroviny. Do nákladov sa pritom neráta enormná spotreba armády potrebnej na kontrolu ropných zdrojov.

Denná spotreba armády USA je trikrát väčšia ako spotreba Slovenska. Priemerný vojak v Iraku spotrebuje denne 60,5 litra ropy. Dopyt po nej, ako aj jej vysoké ceny naštartovali rozvoj ťažby z nekonvenčných zdrojov, akými sú ropné piesky či podmorské ložiská.

Ekologické vplyvy takej ťažby sú obrovské. Povrchová ťažba z ropných pieskov si vyžaduje odstránenie veľkej plochy lesov aj vrstvy rašeliny. Priame emisie oxidu uhličitého sú o 22 percent vyššie ako v prípade konvenčnej ťažby, nepriame ako dôsledok devastácie krajiny sú ešte väčšie, a navyše dlhotrvajúce. Miesto ťažby sa zmení na mesačnú krajinu, pri spracovaní sa spotrebuje a znečistí obrovské množstvo vody. Tento spôsob mnohí nazývajú katastrofickým kapitalizmom.

Ťažba z morského dna má takisto výrazné ekologické dosahy umocnené rizikom nehôd, akou bol rozsiahly únik ropy v Mexickom zálive. Efektivita ťažby z nekonvenčných zdrojov je nízka a objem takto draho vyťaženej ropy nedokáže ani spolovice nahradiť úbytok ťažby z konvenčných zdrojov.

Ropný zlom
v jednotlivých krajinách sa časovo prekrýva so zásadnými zmenami, čo prináša zaujímavé teórie. V roku 1970 nastal ropný zlom v USA a v roku 1971 prezident Nixon zrušil krytie dolára zlatom. Zrušenie zlatého štandardu umožnilo USA žiť na dlh, čo trvá dodnes. Petrodoláre sa stali svetovou rezervnou menou, s ropou sa obchodovalo len v dolároch, čiže krajiny závislé od jej dovozu vytvárali dopyt po americkej mene.

Zrejme nebude náhoda, že Saddám Husajn sa stal nepriateľom USA práve po tom, ako začal s ropou obchodovať v eurách a vojna v Iraku sa oficiálne skončila, keď sa znovu používali doláre, aj keď boje ešte pokračovali. Nepriateľom dolára sa stal aj Muammar Kaddáfí, keď ako predstaviteľ na ropu bohatej Líbye začal uvažovať o novej africkej mene.

Irán je v západných médiách predstavovaný ako centrum zla najmä odvtedy, čo otvoril ropnú burzu, ktorá neobchoduje v dolároch, ale v iných menách. Ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 mali oficiálny dôvod v Jomkipurskej vojne a iránskej revolúcii, no je možné, že tieto udalosti boli dôsledkom rastúcej nedostupnosti ropy.

USA boli v tom čase stále najväčším producentom aj spotrebiteľom ropy na svete, ale už za svojím ropným zlomom. V spomínaných rokoch dosiahla svetová spotreba ropy na obyvateľa historické maximá, po udalostiach jej cena prudko stúpla a spotreba poklesla.

Ropa sa stala globálne menej dostupnou, ale USA si ju vďaka emisii dolára a rastu dlhu mohli dovoliť. Je zaujímavé, že aj pádu Sovietskeho zväzu predchádzal niekoľkonásobný nárast ceny ropy v troch šokových vlnách a ropný zlom v roku 1988. Aj arabskej jari predchádzal ropný zlom v zasiahnutých krajinách s výnimkou Líbye.

Komodita špekulantov
Ropa je komodita, s ktorou sa na svete najviac obchoduje. Graf vývoja ceny ropy je grafom vzostupu a pádov štátov aj jednotlivcov, denne ovplyvňuje svetové dianie, o ropu sa vedú vojny. Odhady jej zásob sú obchodným tajomstvom ťažobných korporácií aj štátov. Špekulácie s ropou živia armády burzových špekulantov.

Najviac zarábajú tí, čo majú informácie priamo zo zdrojov alebo reálny vplyv na ich vytváranie, keďže správy o napätí a konfliktoch súvisiacich s ropnými štátmi hýbu cenami. Pohyby cien sú obrovské. Kým začiatkom júla 2008 stál barel ropy Brent 143 dolárov, len o päť mesiacov neskôr, po vypuknutí médiami živenej krízy, stál 44 dolárov.

Špekulanti zarábajú na vzostupe aj poklese, stabilná cena je pre nich hrozbou. Také obchodovanie poškodzuje krajiny závislé od ropy a nákupe dolára. Preto najmä zo strany krajín BRICS silnejú tlaky na alternatívnu svetovú menu. Rozvoj takej meny by vážne ohrozil hodnotu dolára, preto krajiny postupujú pomaly, aby neznehodnotili svoje dolárové rezervy, ktoré zároveň menia na investície.

Šialená jazda
Súčasný spoločenský systém vychádza z podmienok, vyskytujúcich sa len vo veľmi krátkom úseku histórie ľudstva. Ich stanovenie nezohľadňuje biológiu, fyziku a ani udalosti, ktoré tomuto úseku predchádzali. Historicky jedinečným podmienkam mylne pripisujeme nadčasovú platnosť a korelácie medzi javmi vydávame za zákony. Najmä ekonómia zotrváva v pomýlených predstavách, že vývoj smeruje neustále nahor a že životné prostredie je súčasťou ekonomiky.

V skutočnosti je ekonomika súčasťou životného prostredia. Ekonómovia vnímajú energiu ako vstup, kde sú jej jednotlivé zdroje plne nahraditeľné. Nerozlišujú na základe energie, ale na základe jej ceny. Reálny svet však nie je len o peniazoch.

Hlavné prúdy ekonómie boli formované mocenskými a ekonomickými záujmami. Civilizácia s infraštruktúrou závislou od ropy nezvládne jej nedostatok. Aj keby sme mali dostatok sekundárnych zdrojov, či už fosílnych alebo obnoviteľných, limitujúcim faktorom bude aj tak ropa, keďže sa bez nej nezaobíde budovanie vodných, solárnych či veterných elektrární.

Politici a ekonómovia v službách ropného priemyslu nás rýchlo ženú na okraj priepasti. Nedostatok ropy bude stále bolestivejší, ale ako nedostatok paliva pre túto šialenú jazdu je relatívne dobrou správou.

Fotografia:
Katastrofický kapitalizmus v praxi: ťažba ropných pieskov devastujúca krajinu. Obrovské nákladné autá unesú 350 až 400 ton ropného piesku.