Nedeľa 18. august 2019

extra plus

Február 2013

Aktuálne číslo

Foto: Jana BirošováFoto: Jana Birošová

Podvod storočia

Jaroslav Paška

Pomoc bankrotujúcemu Grécku nás už od roku 2010 oberá o úspory a perspektívu lepšieho života. Vláda posiela naše peniaze do Grécka bez akejkoľvek nádeje, že nám tie miliardy niekedy vrátia.

Keď sa v roku 2001 Gréci pokúšali skryť svoju katastrofálnu hospodársku bilanciu vstupom do eurozóny, vedelo sa, že ich obrovské zadlženie je neprekonateľnou prekážkou tejto ambície. 

V čase pripravovanej olympiády sa však žiadalo zakryť finančné problémy krajiny, a preto sa grécka vláda obrátila na spoločnosť Goldman Sachs s požiadavkou o „odbornú pomoc" pri riešení situácie. A účtovníci tejto spoločnosti za slušnú odmenu neváhali.

S využitím účtovného triku, pomocou swapovej operácie s fiktívnym forexovým kurzom, vymazali Grécku dlh vo výške 2,8 miliardy a formálne spravili z Grécka krajinu, spĺňajúcu prísne kritériá na vstup do eurozóny.

Aby sa v Goldman Sachs vyhli prípadnej právnej a trestnej zodpovednosti za „kreatívne" pozmeňovanie účtovníctva, kryli sa vraj konzultáciami pochybnej operácie s autorizovanými štatistikmi únie v Eurostate.

Keď nám život po rokoch ukázal, aká je grécka realita a koľko všetci zaplatíme za podfuky z účtovníctva tejto krajiny, prišla na rad aj otázka: Kto je za to zodpovedný?

Po mnohých nevydarených pokusoch získať od Európskej centrálnej banky potrebné informácie sa nakoniec agentúra Bloomberg rozhodla domáhať odtajnenia interných dokumentov ECB o tajomnom gréckom swape žalobou, s odvolaním sa na základné právo verejnosti na slobodný prístup k informáciám.

Európsky súd však po takmer dvoch rokoch skúmania nakoniec uprel právo verejnosti na informácie o tom, kto manažoval jeden z najväčších podvodov v histórii modernej Európy s odôvodnením: „Odtajnenie týchto dokumentov by podkopalo ochranu verejných záujmov."

Sudcovia Európskeho súdu sa nám teda zjavne vysmiali.

Odtajnenie požadovaných dokumentov by mohlo podkopať len ochranu tých potentátov z politických a finančných kruhov únie, ktorí sú za mnohomiliardový podvod zodpovední. Vo verejnom záujme naopak je, aby ľudia vedeli, ktorí to sú.

Neostáva nám teda iné, ako sa zamyslieť, čože to máme v únii za súd, ktorý chráni podvodníkov, necháva okrádať slušných ľudí a ešte sa im aj vysmieva.

Už len na okraj - šéfom Európskej centrálnej banky je dnes Mário Draghi, bývalý vrcholový manažér Goldman Sachs.

Autor je podpredsedom politickej skupiny
EFD group v Európskom parlamente.