Nedeľa 13. jún 2021

extra plus

Marec 2013

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Nedomyslené opatrenia nás viedli k biede

Jaroslav Paška

Počas rokovania plenárnej schôdze Európskeho parlamentu informoval komisár pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani, že priemyselná produkcia únie stále klesá a v súčasnosti už nedosahuje ani úroveň roka 2008. Priznal, že za vyše dvojpercentnou stratou priemyselných kapacít môže byť aj skutočnosť, že únia v poslednom období preferovala najmä rozvoj finančného sektora a sektora služieb. Oblasť priemyselnej politiky už dlhší čas považovala za podradnú. Výrazná strata kapacít v oblasti strojárstva, sklárskeho či nábytkárskeho priemyslu, chémie, hutníctva, stavebníctva, ale aj dopravy alebo lodiarskeho priemyslu však spôsobila značný úbytok pracovných príležitostí pre našich občanov.

Komisár pripustil, že na úpadku priemyselnej produkcie v Európe môže mať istý podiel aj silná regulácia a prísna environmentálna reglementácia EÚ. Mnohí významní zamestnávatelia totiž pod tlakom stále náročnejších a prísnejších predpisov postupne premiestňovali svoje výrobné kapacity z Európy do iných častí sveta, kde našli lepšie podmienky na rozvoj svojej výroby. Železiarenskú výrobu presunuli napríklad do Indie, textilnú a sklársku do Číny, elektrotechnickú do Južnej Kórey, Číny či na Taiwan, farmaceutickú do USA alebo Indie a európski automobiloví výrobcovia stavajú svoje nové fabriky od Brazílie (Fiat), cez USA (BMW), Rusko (Volkswagen), Turecko (Renault) a Čínu (Volkswagen) prakticky po celom svete.

Európske spoločnosti, ktoré vyrástli, zbohatli a zosilneli na práci a ume našich ľudí, v záujme svojho prežitia utekajú pred stále prísnejšími a komplikovanejšími predpismi únie do iných končín sveta. Tam dnes dávajú zamestnanie a pomáhajú zvyšovať kvalitu života miestneho obyvateľstva.

Od roku 2008 nás tak bruselská administratíva svojím možno dobre mysleným, ale insitným a byrokratickým riadením hospodárstva pripravila viac ako tri milióny pracovných miest. Aj na Slovensku boli zatvorené mnohé podniky len preto, že nedokázali vyhovieť prísnym regulačným či environmentálnym predpisom Bruselu.

Dnes, aj keď neskoro, začínajú európski lídri pomaly chápať, že bez kvalitnej, silnej a modernej priemyselnej základne nie je možné zabezpečiť potrebný rast životnej úrovne. Veď aj súčasné bohatstvo Európy vznikalo tak, že sme tu vyrobili špičkové, hodnotné produkty, tie sme vyviezli do sveta a zo získaných peňazí sme si potom zlepšovali životné podmienky.

Zatiaľ však nemôžeme očakávať, že by komisiou zrazu objavená potreba reindustrializácie únie s opatreniami proti delokalizácii európskych podnikov a ich internacionalizácii mala veľkú nádej na úspech. Bruselskí úradníci za desaťročia vydávania nekompetentných nariadení a smerníc tak skomplikovali a zbyrokratizovali podnikateľské prostredie v EÚ, že miliardové investície, ktoré z Európy už odišli, nemajú nijaký dôvod sa sem vracať. Iba ak by vo vedení únie konečne prevládol odborný a pragmatický prístup k vecnému, a nie politickému riešeniu hospodárskych problémov.

Autor je europoslancom a podpredsedom politickej skupiny 

EFD group v Európskom parlamente.