Pondelok 18. február 2019

extra plus

Január 2013

Aktuálne číslo

Foto: Jana BirošováFoto: Jana Birošová

Foto: TASR/ Michal SvítokFoto: TASR/ Michal Svítok

Lámanie federácie

Bez poslancov Federálneho zhromaždenia za HZDS, SNS, SDSS a SDĽ by v roku 1993 nemohlo vzniknúť samostatné Slovensko

Ľudovít Števko

Často sa hovorí o dvoch dôležitých krokoch ku vzniku slovenskej štátnosti. Prvým bolo prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992, druhým prijatie Ústavy SR 1. septembra v tom istom roku.

Málo sa pripomína tretí, mimoriadne dôležitý krok, ktorý viedol k ústavnému rozdeleniu Českej a Slovenskej federatívnej republiky: hlasovanie vo Federálnom zhromaždení v Prahe 25. novembra 1992. 

Prvé hlasovanie 18. novembra nebolo úspešné, lebo v slovenskej časti Snemovne národov chýbali tri hlasy. Po intenzívnych rokovaniach v poslaneckých kluboch sa nakoniec 25. novembra rozhodlo: zo 143 prítomných poslancov v Snemovni ľudu bolo 92 za rozdelenie spoločného štátu, zo 72 poslancov zvolených v českej časti Snemovne národov bolo za 45 poslancov a zo 72 poslancov v slovenskej časti Snemovne národov bolo za 46 poslancov. Ústavná väčšina hlasov znamenala koniec federácie s účinnosťou o polnoci z 31. 12. 1992 na 1. januára 1993.

Lietadlom na hlasovanie
Matica slovenská prostredníctvom svojho predsedu Mariána Tkáča za prítomnosti predsedu NR SR Pavla Pašku koncom minulého roku ocenila v historickej budove Slovenskej národnej rady pamätnýmlistom poslancov bývalého Federálneho zhromaždenia, ktorí hlasovali za ústavný zákon o zániku ČSFR. Niektorí z nich si živo spomínajú na udalosti neskorej jesene v prelomovom roku 1992. 

Roman Hofbauer opisuje okamihy delenia federácie takto: „V čase, keď sa lámal chlieb vo Federálnom zhromaždení, som bol ako minister dopravy a spojov v Poľsku. Počas rokovania s poľským partnerom zrazu zazvonil telefón - volala Praha, že chce so mnou niekto naliehavo hovoriť. 

Vzal som slúchadlo a ozval sa predseda Federálneho zhromaždenia Michal Kováč: Roman, pre Boha živého, zastav rokovania vo Varšave a sadni do lietadla, lebo nám chýbajú dva hlasy. 

Poľský minister pochopil situáciu, jeho auto sa so mnou hnalo dvestokilometrovou rýchlosťou rovno na letisko k lietadlu s naštartovanými motormi. Dorazil som včas, ale ešte stále chýbal jeden hlas. Nakoniec sa k nám pridal poslanec za SDĽ Štefan Nižňanský v Snemovni národov."

Rozumom aj srdcom
Ivan Mjartan, bývalý úspešný rozhlasový publicista a neskôr slovenský veľvyslanec v ČR, ktorý bol v tom čase federálnym poslancom za HZDS, potvrdil, že rozhodnutie na úrovni federálneho parlamentu sa nerodilo ľahko: „Hlasovaniu predchádzali desiatky hodín rokovaní, pretože vo Federálnom zhromaždení boli rôzne poslanecké kluby a mnohých poslancov bolo treba presviedčať aj inak ako slovami o národnej hrdosti. 

Ak môžem hovoriť za seba, ani sekundu som neváhal a s čistým svedomím som zdvihol ruku." Známy novinár a reportér Ján Smolec sa k Mjartanovi pripojil slovami: „Vďaka dvom hlasom SDĽ v Snemovni národov slovenskí poslanci rozhodli. Bolo to dramatické, ale hádam nikdy sme sa s Čechmi tak neobjímali ako vtedy, keď s nami hlasovalo v oboch snemovniach 108 českých poslancov." 

Osemdesiatpäťročný Rudolf Tvaroška, dnes generál vo výslužbe, mal tiež zásluhu na úspešnom hlasovaní: „V Snemovni ľudu som ako jediný za SDĽ hlasoval rozumom aj srdcom za rozdelenie republiky. Mal som pre to v strane s mnohými ľuďmi problémy, ale predseda Peter Weiss sa mi poďakoval za to, že SDĽ sa stala štátotvornou stranou."

Bývalí a mnohí dnes už takmer neznámi poslanci Federálneho zhromaždenia mohli ešte viac ako tri roky sedieť v Prahe na svojich poslaneckých stoličkách, ale uprednostnili záujmy národa pred osobným prospechom a ambíciami. Pri oslavách dvadsiateho výročia vzniku Slovenskej republiky by sme na nich nemali zabudnúť.

Fotografie:
Bývalí poslanci FZ ČSFR koncom minulého roku v historickej budove SNR počas slávnosti odovzdávania pamätných listov od Matice slovenskej za hlasovanie o rozdelení česko-slovenskej federácie.

Niekdajšia poslankyňa Federálneho zhromaždenia Irena Belohorská pri preberaní ocenenia z rúk Mariána Tkáča.

Ocenení uprednostnili záujmy národa pred osobným prospechom a ambíciami.


Za rozdelenie ČSFR na dva samostatné štáty 25. novembra 1992 hlasovali títo slo-venskí poslanci Federálneho zhromaždenia ČSFR:

Peter Baco, Edita Bellušová, Irena Belohorská, Tibor Bindas, Peter Bulík, Ján Cuper, Milan Čič, Andrej Daniel, Ivan Daniš, Ján Danko, Ľubomír Dolgoš, Rudolf Filkus, Anna Gajdošová, Rudolf Garaj, Imrich Hamarčák, Júlia Hlavatá, Roman Hofbauer, Vladimír Homola, Pavol Chalupek, Ľubomír Javorský, Karol Karaba, Martin Kontra, Jozef Kóša, Michal Kováč, Roman Kováč, Ábel Kráľ, Peter Krivda, Matúš Kučera, Igor Mathé, Pavol Mattoš, Karol Melocík, Peter Mercell, Július Minka, Eva Mitrová, Ivan Mjartan, Jozef Moravčík, Rudolf Nemec, Jozefína Obšitníková, Jozef Pauko, Peter Porubský, Miloslav Rajčan, Milan Rehák, Peter Ryška, Dušan Slobodník, Ján Smilka, Ján Smolec, Anton Straka, Otília Šablicová, Jozef Šeďovič, Eduard Šimko, Július Šimko, Vladimír Šucha, Peter Švec, Rudolf Tvaroška, Igor Urban, Jozef Veverka, Jozef Vrábel, Ľubomír Zámiška, Roman Zelenay
(Hnutie za demokratické Slovensko)

Ivan Gondáš, Kamil Haťapka, Pavol Hrivík, Marcel Mihalík, Miroslav Michalec, Víťazoslav Moric, Štefan Paulov, Oľga Pavúková, Ján Repaský, Peter Socha, Emil Spišák, Jozef Šeďovič, Peter Švec
(Slovenská národná strana)

Ľubor Bystrický, Pavol Delinga, Jozef Klein
(Sociálnodemokratická strana Slovenska)

Štefan Nižňanský, Rudolf Tvarožka
(Strana demokratickej ľavice)

Proti rozdeleniu ČSFR hlasovali:
Ivan Čarnogurský, Ivan Šimko, Jozef Klokner, Pavol Kubičár, Gabriela Pradová, Alojz Rajnič, Alojz Rakús
(Kresťanskodemokratické hnutie)

Ján Zán, Marián Kováč, Jozef Olej, Viera Pavlechová
(Strana demokratickej ľavice)

Zdržali sa hlasovania:
Anton Anderko, Július Bobovnický, Milan Gaľa, Ján Petrík, Jozef Mikloško
(Kresťanskodemokratické hnutie)

Jozef Stank, Igor Lenský, Milan Štefanovič, Peter Bohunický, Vladimír Buzalka, Dušan Cinkota, Stanislav Grohman, Mikuláš Šidík, Michal Borguľa, Ľudmila Gajdošíková, Juraj Kováčik, Jozef Murgaš, Ladislav Orosz, Peter Popesko
(Strana demokratickej ľavice)

Peter Beniač
(Sociálnodemokratická strana Slovenska)

Nehlasovali:
Štefan Bošnák, Jozef Hajdák
(Strana demokratickej ľavice)

Michal Benčík, Jaroslav Klvač, Margita Adamčíková
(Strana demokratickej ľavice)

Vladimír Moravčík
(Sociálnodemokratická strana Slovenska)

Ospravedlnený - pohreb manželky:
Jozef Kniebugl
(Hnutie za demokratické Slovensko)