Sobota 23. november 2019

extra plus

December 2013

Aktuálne číslo

Foto: Michaela KolimárováFoto: Michaela Kolimárová

Šanca pre slovenskú hudbu

Podľa Maťa Ďurindu väčší podiel domácej tvorby v rádiách posilní národnú identitu

Dana Madarová

Už dlhý čas sme svedkami nebývalého úpadku slovenskej kultúry. Médiá nám servírujú povrchnosť, kvalitu nahradila nekvalita, prednosť dostáva zahraničná produkcia pred domácou.

To všetko prispieva k oslabovaniu národnej identity, ktorá v čoraz hustejšej atmosfére tlaku globalizácie predovšetkým u mladej generácie pomaly stráca svoj význam.

O kríze jednej z najhodnotnejších oblastí slovenskej kultúry - hudby, ako aj možnostiach, ktoré by prispeli k jej oživeniu, sme sa zhovárali s lídrom legendárnej skupiny Tublatanka Maťom Ďurindom.

Podceňovaný jazyk
„Slovenská hudba sa ocitla v obrovskej kríze a dostať sa z nej bude veľký problém. Verím však, že časom sa nejaké východiská predsa len nájdu," hovorí frontman legendárnej rockovej skupiny, ktorá tento rok oslávila tri desaťročia svojej existencie.

Za jej obrovským úspechom vraj nestojí iba vytrvalosť, drina a talent, ale aj niekdajší priaznivý vietor a pevné základy na československej hudobnej scéne, na ktorých sa dalo ďalej stavať. K poslucháčovi sa dostala iba kvalita, nahrávať mohli iba skupiny, ktoré mali určitú úroveň.

„Hudobná scéna nebola ešte zdeformovaná. Dnes tu máme príliv hudby zo všetkých strán, k ľuďom sa dostáva aj nekvalita, deformuje sa ich vkus."

K súčasnej krízovej situácii na poli slovenskej hudobnej scény prispieva podľa Ďurindu aj čoraz silnejší tlak angličtiny. „Mladé slovenské kapely spievajú väčšinou po anglicky, vo všetkých talentových súťažiach sa spieva po anglicky, v našich médiách takmer nepočuť slovenskú hudbu.

Najhoršie na tom je, že Slováci si na to postupne zvykli. Myslia si, že toto je už normálny stav, keď nikde necítia svoju kultúru. Ľudia tak prestávajú byť hrdí na kultúru svojho rodného kraja, potláča sa národné povedomie."

Jeden z našich najvýraznejších hudobných talentov, ktorý nikoho nemusí presviedčať o tom, že nikdy nezabudol na to, kde sa narodil, sa rovnako obáva aj budúcnosti. „Slovenčina je už teraz podceňovaný jazyk. Časom bude ohrozená ešte viac, bude čoraz výraznejšie zatláčaná do úzadia."

Plány Iniciatívy
Rozhodnutiu mladej speváckej generácie spievať v cudzom jazyku Maťo Ďurinda na jednej strane rozumie, pretože, ako hovorí, angličtina znie dobre, zároveň však tvrdí, že aj slovenská pieseň môže dosiahnuť nemenej kvalitnú úroveň.

„Mladí muzikanti si myslia, že angličtina im prinesie väčší úspech, pravda je však taká, že na ich pesničky v angličtine, ktorých je dnes obrovská záplava, sa napokon aj tak zabudne.

A je prirodzené, že slovenský poslucháč sa najviac poteší piesni vo svojej rodnej reči," myslí si Maťo Ďurinda, ktorý za jedno z najúčinnejších riešení považuje väčší príliv domácej produkcie do rozhlasového éteru. „Tento trend vyprchá vtedy, keď začne v našom éteri rezonovať dobrá slovenská hudba.

Slovenskí speváci dostanú šancu spievať v rodnej reči, ale, samozrejme, musia vytvoriť kvalitu. Momentálny stav domácej produkcie je totiž kritický, nemáme veľa nových piesní, ktoré sú aj kvalitné. 

Preto by som si veľmi želal, aby to naozaj dobré, čo sa tu vytvorí, malo šancu rezonovať v médiách, aby tu vzniklo podhubie pre novú hudbu od nových tvárí, jednoducho, aby znova začala fungovať domáca scéna."

Líder Tublatanky spolu s ďalšími predstaviteľmi slovenskej hudobnej scény, medzi nimi napríklad s Petrom Lipom, Jožom Rážom či producentom Júliusom Kinčekom, o krízovom stave domácej produkcie nielen hovoria. 

Ich zásluhou vznikla Iniciatíva za slovenskú hudbu, prostredníctvom ktorej chcú presadiť zvýšenie percenta hranosti domácej produkcie v rádiovom éteri.

Hoci ich výzvu už podporilo nemalé množstvo našich najvýznamnejších umelcov a podľa prieskumov by viac ako polovica nášho obyvateľstva väčší podiel slovenskej produkcie s radosťou privítala, úspech sa zatiaľ nedostavil. 

„Absolvovali sme niekoľko rokovaní s ministrom kultúry Marekom Maďaričom aj predsedom vlády Robertom Ficom, téma je však stále otvorená.

Keďže vidíme, že jedinou možnosťou, aby slovenská hudba mala šancu presadiť sa v rádiovom éteri, je nutnosť vytvorenia zákona na jej ochranu, sme pripravení rokovať ďalej a predostrieť ďalšie návrhy," hovorí Ďurinda na margo návrhu, ktorý by mal podľa neho zaručovať čo najvyšší percentuálny podiel domácej tvorby.

„Bojujeme za to, aby percento hranosti slovenskej produkcie bolo primerané a, samozrejme, čo najvyššie.

Máme jasne stanovený plán, program, stratégie, chystáme aj vydanie brožúry Pravda o slovenskej hudbe. Nevidíme dôvod, prečo by takýto zákon o kvótach nemohol fungovať aj u nás, veď dnes už funguje v 12 krajinách Európskej únie," prezrádza zámery o najbližších plánoch Iniciatívy.

K schváleniu jej návrhu vraj doteraz neprišlo aj preto, že vláda je tlačená Asociáciou nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, ktoré odmietajú akúkoľvek kvótu stanovujúcu podiel domácej produkcie v éteri. „Už raz tu bola vôľa vzniku takéhoto zákona.

Asociácia však akceptovala iba 10-percentnú hranosť slovenských piesní, čo naša Iniciatíva zásadne odmietla. Je mi ľúto, ale pomer 10 percent domácej a 90 percent zahraničnej produkcie mi jednoducho stále nejako nesedí," vraví Ďurinda.

Oživenie archívnych piesní
Frontmanovi Tublatanky, ktorá 30. výročie vzniku oslavuje aktuálnym koncertným turné, nesedí ani smutná skutočnosť, že tými, čo v rádiách brzdia vyššiu hranosť domácej produkcie, sú práve Slováci. 

„Je smutné, že pracovníci v našich rádiách sú neprajní k domácej tvorbe, automaticky ju označujú za nekvalitnú, ale to považujem iba za akúsi zásterku, výhovorku.

Dokonca si myslím, že ani zahraniční majitelia by nemali nič proti tomu, keby sa v ich rádiách objavovalo viac slovenských piesní." Kde je teda problém?

„Títo ľudia asi zabudli, kde sa narodili, možno si svoju prácu neplnia profesionálne, pretože nemajú hudobné vzdelanie. Väčšina našich hudobných redaktorov, ktorí rozhodujú o tom, čo sa bude hrať v rádiách, hudbe vôbec nerozumie," dodáva Ďurinda.

Neprajníci, ktorí považujú väčší podiel domácej produkcie vo vysielaní za zbytočný, vraj často argumentujú tým, že aj tak nie je z čoho vyberať. Aj v tomto prípade však ide pravdepodobne len o výhovorku.

Podľa prieskumu zverejneného na webovej stránke Iniciatívy za slovenskú hudbu sa v archívoch RTVS, Opusu a nahrávacích spoločností nachádza približne 250-tisíc nahrávok slovenských hudobných diel vzniknutých po roku 1990. To by vraj postačilo na tri roky nepretržitého vysielania bez opakovania jedinej skladby.

Oficiálne štatistiky potvrdzuje svojimi slovami aj Maťo Ďurinda: „Do slovenských rádií bolo poskytnutých množstvo pesničiek od mojich kolegov - spevákov aj skupín. 

Viem, že mnohé z ich piesní - dobrých piesní - nikdy neuzreli svetlo sveta, pretože naše rádiá podľahli trendu potláčania domácej produkcie do ústrania."

Na stránke Iniciatívy sa dá okrem iného dočítať, že za posledných päť rokov klesol objem nových nahrávok zhruba päťnásobne. „Nielenže vzniká menej pesničiek, ale je aj menej kvality.

To, že sa tu slovenská hudba 15 rokov zabíjala v zárodku, spôsobilo obrovskú krízu, do ktorej sme sa dostali." Ďurinda je presvedčený, že dostať sa z nej bude veľký problém, ten je však riešiteľný aj „oživením" piesní z archívu.

„Veď tu bola vytvorená kvalita, dobré texty, dobrá hudba, muzikanti sa natrápili. Bol by som preto rád, keby sa mnohé piesne vrátili tam, kam patria - do rádiového éteru Slovenska."

Prirodzený následok
Nebývalý úpadok slovenskej hudby dokazuje nepochybne aj nedávne rozhodnutie o definitívnom konci našej najznámejšej hudobnej ankety Slávik. Záujem o ňu vraj stratili hlasujúci.

„Na jednej strane je to škoda, no na druhej strane ide o prirodzený následok toho, keď niečo roky nefunguje. Aj v tomto prípade je príčinou dlhodobé vytrácanie sa slovenských piesní a obrovský príliv nových, cudzích piesní.

Záujem hlasovať sa vytratil, pretože slovenská scéna je uspatá, polomŕtva, prestala byť súčasťou života ľudí. Keby slovenská hudba viac rezonovala v našich rádiách, dlhoročná anketa Slávik by sa neskončila," netají svoj názor Ďurinda.

Nejde však len o problém v oblasti kultúry, hudby, ide o problém celospoločenský. „Keby sme s Iniciatívou dosiahli pozitívny výsledok, ktorým je väčší podiel domácej produkcie v rozhlasovom éteri, prispelo by to aj k posilneniu národnej identity a upevneniu povedomia Slovákov. O tom som presvedčený."

Fotografie:
Líder Tublatanky Maťo Ďurinda  je jednou z kľúčových osobností Iniciatívy za slovenskú hudbu, ktorá má za cieľ presadiť zvýšenie podielu hranosti domácej hudobnej produkcie v éteri.

„Niektorí hudobní redaktori v rádiách asi zabudli, kde sa narodili, možno si svoju prácu neplnia profesionálne, pretože nemajú hudobné vzdelanie," myslí si Maťo Ďurinda.