Pondelok 22. október 2018

extra plus

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Dzurindov Víťazný február

Expremiér ako angažovaný veršotepec

Nástup prvej Dzurindovej vlády v roku 1998 sa odohral v čase výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, Ústavu SR rovnaká vláda zmrzačila pre zmenu na výročie Víťazného februára. Mikuláš Dzurinda, autor básne o Víťaznom februári i krátkeho lyricky ladeného textu na rovnakú tému, je - súdiac podľa jeho mediálnych výstupov - celkom talentovaným recitátorom predovšetkým cudzích textov. Ak sa svojho času vyhováral, že na báseň o Víťaznom februári ho nahovoril jeho stredoškolský učiteľ slovenčiny, tak skutočných autorov svojich rétorických vystúpení počas osemročného účinkovania v premiérskom kresle (i po ňom) tají.


Mikuláš Dzurinda, III.EA:
Pomník vďaky

Hoci som mladý, pochabý,
hoc‘ dokázať chcem viac a viac,
už neraz som sa zamyslel,
dozadu hlavu obrátiac.

A čo som videl?
Život bohatý, plynúci v šťastnej krajine,
veselé detstvo chlapčenské,
v slobodnej, šťastnej rodine.

Čím rokov viac, čím starší som,
tým viac sa zamýšľam:
Ako to, že domov môj,
teplučký stále mám?!

Za to, že neviem, čo zrada, klam,
že život to je pre mňa dar,
nie utrpenie, klamstvo, mar,
vďaka ti, slávny Február!

Vďaka ti, robotník i roľník,
vďaka ti, otec, mať,
že môžem rojčiť, stále sniť,
slobodnej zeme plody brať.

Premnoho vďaky v srdci mám,
že môžem šťastne dnešok žiť,
snežienok ráno natrhať,
potom zas večer s milou byť.

Nuž počuj, otec, drahá mať,
počúvaj, šťastná moja vlasť,
keď toľkú radosť v duši mám,
čo všetkým sľúbim darovať.

Nechcem byť dlžník večitý,
chcem polia, lúky orávať
a zrno šťastia, slobody
do všetkých hriadok zasievať.

(Z almanachu Mladosť stredoškolákov, III. ročník, 1973, Stredná priemyselná škola Spišská Nová Ves)


Spomienka na slávne dni

„A vločky padajú. Prikrývajú rozkopané ryhy, zašpinené cesty, holé konáre stromov. Krásne februárové večery! Zohrievaní teplom rodinného krbu si len hmlisto, s námahou dokážeme predstaviť, že by veľké, pokojne padajúce chuchvalce snehu mohli zvestovať aj nepríjemné chvíle. A veru, nie je tomu tak dávno, čo pracujúci človek, milujúci svoju vlasť, musel bdieť, aby sa naša domovina neodklonila od správneho smeru. Bola to tvrdá, ale slávna skúška. Skúška vo februári roku 1948. V mesiaci, v ktorom robotník vedno s roľníkom nemohli zažmúriť bezstarostne oči, pretože osud budúcnosti závisel od ich pevného, rozhodného postoja."
Mikuláš Dzurinda, III.EA

(Z almanachu Mladosť stredoškolákov, III. ročník, 1973, Stredná priemyselná škola Spišská Nová Ves)