Štvrtok 23. máj 2019

extra plus

Máj 2010

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Injekcia ako zbraň?

Strašenie globálnym otepľovaním a vývoj vakcín

Eva Zelenayová

Kto by nepoznal Billa Gatesa? Je spoluzakladateľom a hlavným softvérovým architektom megaúspešnej spoločnosti Microsoft Corporation.

V rokoch 1998 až 2006 bol najbohatším človekom sveta. Postupne sa vzdáva manažérskych funkcií a venuje sa charite. Na tohtoročnej Svetovej ekonomickej konferencii vo švajčiarskom Davose Gates vyhlásil, že do desiatich rokov uvoľní zo svojej nadácie desať miliárd dolárov na vývoj očkovacích látok pre najchudobnejšie krajiny.

Šokujúce zámery
Na konferencii TED (Technology, Entertainment, Design), kde sa vyberá účastnícky poplatok 6-tisíc dolárov a kde nemá prístup hocikto, Gates o vakcinácii hovoril v celkom iných ako humánnych súvislostiach. Organizácia TED je sponzorovaná jedným z najväčších znečisťovateľov ovzdušia - General Electric. Sponzorovať konferenciu zaoberajúcu sa problematikou znižovania emisií CO2 takouto spoločnosťou je značne pokrytecké. Navrhované riešenie globálneho otepľovania miliardárom Gatesom však nemá obdobu. Gates na konferencii uviedol, že svetová populácia smeruje k deviatim miliardám, ale „ak sa skutočne s vervou pustíme do nových vakcín, zdravotnej starostlivosti, služieb zdravej reprodukcie, mohli by sme populáciu znížiť možno o 10 - 15 percent".

Je skutočne nevyhnutné redukovať obyvateľstvo planéty pre skleníkový efekt? Nie je teória globálneho otepľovania iba zámienkou na uskutočnenie „globálnych" projektov, smerujúcich len k selekcii obyvateľstva zeme a hromadenia obrovských ziskov v rukách pár vyvolených? Zatajovanie vedeckých výsledkov klimatického vývoja nás oprávňuje nedôverovať mediálnym manipulátorom a kriticky sa pozerať na údajne humánne projekty.

Utajené dejiny podnebia
Zástancovia teórie globálneho otepľovania používajú teóriu skleníkového efektu, ktorou vysvetľujú stúpanie teplôt od konca 60. rokov. Zo všetkých plynov obsiahnutých v atmosfére má jedine oxid uhličitý schopnosť neprepúšťať teplo vzniknuté dopadom slnečného žiarenia. Jiří Svoboda v publikácii Utajené dejiny podnebia však tvrdí, že fyzikálna podstata tohto javu naznačuje, že zemská atmosféra vlastne nijaký skleníkový efekt nemá! Svoboda podrobne opisuje, ako sa menili katastrofické predpovede stúpania teploty a morských hladín, ktoré sa napokon nepotvrdili. Kým napríklad v roku 1990 sa tvrdilo, že za posledných sto rokov sa teplota atmosféry zvýšila o 1,5 °C a hladina morí stúpla o 60 cm, v roku 2001 medzinárodné grémium popredných odborníkov uviedlo, že teplota vzduchu v 20. storočí stúpla len o 0,6 °C a hladina oceánov len o 0,1 až 0,2 m. Produkcia skleníkových plynov tak zjavne nie je jediným faktorom klimatických zmien. Najdôležitejším je Slnko, ktorého škvrny podľa Svobodu spôsobujú aj dnešné klimatické zmeny.

Vesmír nie je pevný bod
Svoboda uvádza niektoré výsledky astronomických výpočtov, úzko súvisiace s klimatickými, prírodnými, ale aj sociálnymi zmenami na zemi. Tvrdí, že Jupiter a Saturn sú zdrojom určitej nestability slnečnej sústavy, lebo tvoria asi 93 percent hmoty všetkých planét. Preto môžu ovplyvňovať, ak sú vo vzájomnej konjukcii, aj polohu ťažiska planetárnej sústavy. No v ťažisku sa nachádza Slnko. Ak príde k takémuto stavu (raz za 179,8 roka), gravitačné sily sústavy pôsobia na Slnko takou silou, že začína kmitať a vyrovnávať porušenú stabilitu celého systému." Dôsledky sa na zemi prejavujú zvýšeným počtom magnetických búrok, zemetrasení, sopečných výbuchov a prichádza aj k výrazným zmenám klímy. Autor ešte pridáva zaujímavú informáciu, že k zásadnej konjukcii Jupitera a Saturna prišlo v politicky zlomovom roku 1989. Bude trvať ešte najmenej 10 až 20 rokov, kým príde k upokojeniu celého planetárneho systému."

Hoci v minulosti nejestvovali problémy so skleníkovými plynmi, klimatické zmeny boli značné. V rokoch 900 až 1300 bolo podnebie také priaznivé, že sa v Anglicku pestovala vínna réva. V 14. storočí sa však prudko ochladilo a o nasledujúcom období až do roku 1897 sa hovorí ako o malej ľadovej dobe. Vinou neúrody nastal hladomor. Sťahovanie národov, vojny a dokonca aj vznik kapitalizmu autor spája s klimatickými zmenami.

Potrebuje teda ľudstvo vymýšľať smrtiace injekcie? Určite nie. K prevratným klimatickým zmenám môže prísť bez toho, aby sme redukovali obsah CO2 v atmosfére. Mediálna propaganda hrozieb globálneho otepľovania, rozličných pandémií a vývoj nových vakcín nepochybne spolu súvisia. Ide o to, zachovať si zdravý rozum.