Piatok 25. september 2020

extra plus

Apríl 2010

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Každodenné peklo

Šikanovanie v práci je pomerne častým javom

Jana Borovčinová

Každodenné kontakty s ľuďmi nás obohacujú o nové skúsenosti. Nie všetky sú však pre nás prínosom, niektoré z nich nás môžu dokonca psychicky zničiť.

Psychický teror na nás môže číhať aj v zamestnaní - každý pracovný deň sa tak stáva doslova peklom. Súčasná ekonomická situácia vytvára priaznivé podmienky na tento druh šikanovania. Živnou pôdou je predovšetkým trhová ekonomika s tvrdou konkurenciou a strachom z nezamestnanosti. Cieleným poškodením reputácie šikovného kolegu sa totiž možno zbaviť nebezpečnej konkurencie. Motiváciou však nemusí byť len strach z prepustenia. Túžba postúpiť na vyššiu pracovnú pozíciu núti zamestnancov vytvárať čo najlepší obraz o sebe, často aj na úkor svojich spolupracovníkov. Odtiaľ je už len krôčik k mobbingu.

Mobbing a bossing
Slovo mobbing má svoj pôvod v angličtine, kde „mob" znamená dav. Označuje cielený psychický teror kolektívu zameraný proti jednotlivcovi. Po prvý raz ho použil nemecký psychológ Heinz Leymann, ktorý začal v 80. rokoch minulého storočia skúmať vzťahy na pracoviskách. Mobbing prirovnal ku skupinovému správaniu zvierat pri útoku na slabšieho jedinca.

Takmer v každom kolektíve možno nájsť niekoho menej obľúbeného, nevinné žarty na jeho adresu však môžu prerásť až do psychického teroru. Zvyčajne sa to stane vtedy, keď sa obeť útokom nebráni, ani sa jej nikto nezastane. Zvýšenie pracovného zaťaženia sa negatívne prejavuje na psychike zamestnancov. Mnohí túžia po moci alebo aspoň vyššom postavení či dominancii v kolektíve. A tak niekto vymykajúci sa z priemeru ľahko poslúži ako ventil na odreagovanie sa a uvoľnenie napätia.

S čím sa stretáva obeť mobbingu? Všetko sa zvyčajne začína drobnými konfliktmi alebo ohováraním. Týraná osoba sa nechce urážať pre každú „drobnosť", a tak trpí. Útoky sa však stupňujú. Zväčša ide o verejné ponižovanie, zatajovanie dôležitých informácií, nespravodlivé obvinenia, nepridelenie práce alebo, naopak, neprimerane náročné a nezvládnuteľné pracovné úlohy. Pri nadmernom pracovnom zaťažení zložitými úlohami je osoba pod stálym tlakom. Nesplnenie úloh má dokázať, že na pracovné miesto možno nájsť vhodnejšieho kandidáta. Môže to byť aj spôsob odstránenia schopnejšieho podriadeného, ktorý by mohol ohroziť pracovnú pozíciu svojho šéfa. Šikanovanie podriadeného nadriadeným sa niekedy vyčleňuje ako osobitný typ mobbingu pod názvom bossing.

Mobbing je rafinované šikanovanie, ktoré v sebe zahŕňa všetky formy znepríjemňovania života na pracovisku. Hoci sa o ňom začalo hovoriť len pred niekoľkými desaťročiami, neznamená to, že predtým neexistoval. Súčasný kult peňazí a s ním spojený nezdravý karierizmus ho len vystupňoval.

Radosť z manipulácie
Názor, že za šikanovanie si môžu čudáci sami, nie je správny. Obeťou môže byť aj vynikajúci pracovník, ktorý by mohol zabrániť kariérnemu postupu ostatných. Tŕňom v oku bývajú aj nadmieru poctiví ľudia s vysokými morálnymi hodnotami. Stačí, aby vynikali pracovným výkonom, prípadne upozorňovali na seba napríklad telesným postihnutím. Neprijateľnými sa môžu stať aj tí kolegovia, čo sa odmietajú zúčastniť na deštruktivite skupiny. Objektom teroru však bývajú aj možní udavači.

Predpokladom mobbingu nemusí byť prítomnosť sadistu na pracovisku alebo nedostatok disciplíny. Niekedy ho spôsobuje obyčajná radosť z manipulácie s ľuďmi a z utrpenia druhých. Stojí za ním ľudská krutosť a pocity menejcennosti. Pôvodca mobbingu je zvyčajne veľmi obľúbený medzi kolegami a rád stojí v centre ich pozornosti. Útočiť môže sám s podporou kolektívu, ale aj celý kolektív.

Vhodné podmienky na šikanovanie vznikajú v hierarchickom systéme, napríklad v armáde, štátnej správe či pobočkách nadnárodných korporácií. V pozadí šikanovania niekedy nepriamo stojí aj nevhodný šéf s prílišnou kritikou a nedoceňovaním svojich podriadených.

Mobbing sa rovnako často vyskytuje medzi mužmi aj ženami. Ženy si za obete častejšie vyberajú osoby rovnakého pohlavia, pri mužoch to neplatí. Ženy zvyčajne praktizujú len psychickú agresivitu, u mužov môže výnimočne prísť aj k fyzickému násiliu.

Najjednoduchším riešením pre obeť býva odchod zo zamestnania. Zlé psycho-sociálne podmienky v práci sú podľa štatistík častým dôvodom aj na predčasný odchod do dôchodku. Obete mobbingu majú totiž pre psychické problémy malú šancu na ďalšie zamestnanie sa. Teror na pracovisku máva pre obeť niekedy tragické následky. Vyvoláva vážne psychické poruchy, ktoré často vedú aj k pokusom o samovraždu. Preto by obete šikanovania mali aj po odchode zo zamestnania v každom prípade vyhľadať pomoc psychológa.