Piatok 25. september 2020

extra plus

Apríl 2010

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Rozhorčení ekológovia

EÚ povolila pestovanie geneticky modifikovaných zemiakov

Libor Kukliš

Človek sa oddávna snažil ovplyvňovať vlastnosti rastlín. O skutočných úspechoch v tejto oblasti možno hovoriť až v 20. storočí v súvislosti s geneticky modifikovanými plodinami.

Pripomeňme, že tieto rastliny majú upravený genofond a zmenené vlastnosti. Poznáme mrazuvzdorný zemiak, kukuricu samu hubiacu svojich škodcov, sóju odolnú proti herbicídom aj paradajku dozrievajúcu „na povel". Európa je v ich pestovaní pomerne zdržanlivá, naposledy povolila pestovanie upravenej kukurice pred dvanástimi rokmi.

Facka verejnosti
Najnovšie rozhodnutie Európskej komisie udeliť povolenie na pestovanie geneticky upravenej plodiny vyvolalo poriadny rozruch. Komisár pre zdravie John Dalli a predseda komisie José Barroso 2. apríla 2010 rozhodli, že sa v členských štátoch Európskej únie budú môcť pestovať zemiaky Amflora nemeckej firmy BASF na priemyselné využitie.

Ekologické organizácie rozhodnutie okamžite ostro kritizovali a vyzvali členské štáty, aby pestovanie geneticky modifikovaných zemiakov na svojom území zakázali. Komisia schválila aj dovoz a spracúvanie troch typov kukurice americkej firmy Monsanto, nie však ich pestovanie. Spoločnosť BASF čakala na schválenie vyše trinásť rokov a tento krok vníma ako míľnik pre ďalšie inovačné produkty.

Organizácia Greenpeace sa pozastavila nad tým, že sa rozhodlo bez diskusie v zbore komisárov. Posúdenie rizík geneticky modifikovaných zemiakov teda neprebehlo v súlade s platnou legislatívou. Dostatočne sa nezohľadnili ani dôsledky na ľudské zdravie. Väčšina krajín EÚ už v minulosti nesúhlasila s autorizáciou tejto modifikovanej plodiny. Greenpeace vyzval členské štáty únie, aby proti tejto odrode uplatnili národný zákaz.

Je šokujúce, že jedným z prvých oficiálnych krokov novej komisie je autorizácia geneticky modifikovanej plodiny, ktorá predstavuje riziko pre životné prostredie aj pre zdravie. Vedecké dôkazy jej škodlivosti počas šiestich rokov nikto nespochybnil. Toto rozhodnutie je facka vede, verejnej mienke aj európskemu právu.

Bežný zemiak má škrob zložený približne z troch štvrtín amylopektínu (rozvetvený polymér glukózy) a jednej štvrtiny amylózy (lineárny polymér). Transgénna odroda Amflora však obsahuje výlučne amylopektín. Tento transgénny zemiak bohatý na škrob bol pôvodne určený len pre priemysel, BASF však požiadal, aby sa táto plodina využívala ako potravina aj krmivo pre hospodárske zvieratá.

Ignorované riziká
Spomínanú odrodu nedávno schválil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín EFSA, ktorý členské štáty kritizujú pre zaujatosť a neplnenie si povinností práve v súvis­losti s geneticky modifikovanými plodinami. EFSA v tomto prípade ignorovala dôležité zdravotné a environmentálne riziká. Pri odrode Amflora sa totiž využívajú selekčné markery, ktoré môžu viesť k rezistencii na antibiotiká neomycín a kanamycín, dôležité antibakteriálne preparáty. Európska únia pritom po roku 2004 zakázala využitie selekčných markerov, ktoré môžu spôsobovať rezistenciu proti antibiotikám. Geneticky modifikovaný zemiak firmy BASF by tak mohol prispieť k zvýšeniu bakteriálnej rezistencie proti dôležitým liekom na závažné choroby vrátane tuberkulózy. Bolo by vhodnejšie obmedzovať šírenie rezistencie proti antibiotikám namiesto rozširovania výrobkov, ktoré majú potenciál ešte zhoršiť aj tak nepriaznivú situáciu.

Firma BASF očakáva ročný prínos z licencií na pestovanie zemiakov 20 až 30 miliónov eur. S ich sadením by sa mohlo začať už v tomto roku pri dodržaní určitých podmienok. Zemiaky nesmú zostať v pôde po období zberu a pestovateľ musí zabezpečiť, aby sa nerozšírili do okolia. Európska únia predpokladá využitie plochy 250 hektárov.

Aj keď v krajinách EÚ plocha osiata geneticky modifikovanými plodinami klesla v minulom roku o 11 percent na necelých 100-tisíc hektárov, v celosvetovom meradle je to presne naopak. Najviac sa ich dopestuje v USA, Brazílii, Argentíne, Kanade a Číne.


Európske nie modifikovaným plodinám

Geneticky modifikované potraviny mali byť riešením hroziaceho problému celosvetového hladu. Neosvedčili sa však ani na poliach, ani na trhu a ich pestovanie predstavuje riziko pre životné prostredie aj zdravie ľudstva. Dôvodom výrazného poklesu pestovania týchto plodín v EÚ je vyššia cena osiva a nedostatočný záujem o produkciu na trhu. Úlohu zohráva aj možná kontaminácia susedných polí a potravín. Modifikovanú kukuricu už na svojom území zakázali pestovať Rakúsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Nemecko a Luxembursko, India nedávno vyhlásila zákaz na pestovanie modifikovaného baklažánu.