Piatok 25. september 2020

extra plus

Apríl 2010

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Čierne zlato

Textílie, farby, kozmetika aj výbušniny sa vyrábajú z rovnakej suroviny

Peter Filipko

Na čiernu lepkavú páchnucu tekutinu nie je príliš vábivý pohľad. Napriek tomu je ropa jednou z najvýznamnejších ekonomických komodít.

Číňania ňou svietili už pred dvetisíc rokmi. Nazývali ju kamenným olejom a podzemným keramickým potrubím ju privádzali pod kotle, kde odparovaním morskej vody získavali soľ. Používali ju aj ako mazadlo a vyrábali z nej dokonca tuš. V Európe ju takto nepoznali, ale aj keď ju neskôr starý kontinent objavil, mastili ňou iba kolesá a vyrábali z nej petrolej. Zvyšky ropy sa pritom vyhadzovali. Cenu zlata získala až po vynájdení spaľovacieho motora.

Vzácna komodita
Z chemického hľadiska je ropa organická zmes uhľovodíkov. Táto horľavá tekutá hornina vznikla rozkladom zvyškov rastlinného a živočíšneho planktónu žijúceho v slanej vode. Zhruba pred 200 miliónmi rokov sa začali odumreté jednobunkové riasy a baktérie hromadiť na morskom dne, kde ich prikrývalo bahno. Pohybmi zemskej kôry pri vrásnení a zemetraseniach postupne klesli až do hĺbky niekoľkých kilometrov. Tu sa pri veľkom tlaku, teplotách 60 až 150 °C, bez prístupu vzduchu organizmy milióny rokov rozkladali. Zaujímavé je, že niektoré ich zložky sa takmer nezmenili, napríklad chlorofyl. Mladšia ropa je zvýšeným obsahom kyslíka, dusíka, síry a veľkým podielom asfaltu dokonca blízka zloženiu pôvodného organického materiálu. Staršia ropa obsahuje menej asfaltu, je ľahšia a má menej uhľovodíkov. Množstvo suroviny v náleziskách závisí od typu hornín - v íloch je jej viac ako v pieskoch, kde sa organizmy dôkladnejšie rozkladajú.

Zásoby tejto strategickej suroviny nie sú rozložené rovnomerne. Stredný východ, Latinská Amerika či Afrika jej majú najviac, ale nedokážu ju všetku spracovať. Medzi veľkých spotrebiteľov ropy patrí Rusko a USA, ktoré majú dostatok vlastných zásob. Inak je na tom Japonsko - hoci patrí medzi jej najväčších spotrebiteľov, musí ju dovážať. Práve nerovnomernosť rozloženia zásob ropy na svete z nej urobili vzácnu komoditu. Z obchodovania s ňou a z jej prepravy sa postupne stali veľmi výnosné obchodné odvetvia.

V oblastiach Stredného východu možno nájsť miesta, kde ropa samovoľne vyteká na povrch. Je to však veľmi zriedkavé, zvyčajne ju treba dolovať z veľkých hĺbok. Ťaží sa z hĺbky niekoľkých kilometrov, prevažne z ložísk na pevnine rotačnými súpravami. Z náleziska sa pritom dá vyťažiť len 30 až 40 percent zásob.

Po ropnej kríze v 70. rokoch minulého storočia jej cena stúpla, a tak sa začala ťažiť aj z plytkých morských šelfov, hoci je tento proces zhruba šesťkrát drahší ako ťažba na pevnine.

Ropný vrchol
Väčšina ložísk je vzdialená od miest, kde sa ropa spracúva. Najjednoduchšie sa prepravuje ropovodom, ďalšou možnosťou je prevoz tankermi. Tieto lode sú určené na prepravu akéhokoľvek tekutého nákladu v obrovských množstvách. Tie najväčšie, dlhé 366 metrov, majú kapacitu až 300-tisíc ton. Ich dvojité dná zabraňujú tomu, aby sa pri prípadnej nehode náklad dostal do mora. Jeden liter ropy totiž dokáže kontaminovať až päť miliónov litrov pitnej vody.

Surová ropa nemá vysokú hodnotu, jej cena stúpa až po spracovaní v rafinériách. Pri frakčnej destilácii sa zohreje na teplotu zhruba 400 °C. Postupne sa z nej oddelí plyn a jednotlivé frakcie: benzínová, petrolejová, plynové oleje a mazut, čo je vlastne destilačný zvyšok. Plyn sa plní do fliaš, prípadne sa z neho vyrábajú chemikálie. Z benzínovej frakcie sa vyrábajú pohonné látky pre automobily, z petrolejovej zasa letecké palivo a parafín. Plynové oleje slúžia ako surovina na výrobu motorovej nafty a vykurovacích olejov, z destilačného zvyšku sa vyrábajú mazacie oleje a asfalt.

Z ropy sa však dá vyrobiť aj všeličo iné. Namiesto sto litrov benzínu by sme mohli mať jednu pneumatiku alebo 21 syntetických košieľ, prípadne 160 metrov plastového potrubia. Ropa je základnou surovinou na výrobu plastov, získavajú sa z nej hnojivá a pesticídy, nemrznúce zmesi, brzdové kvapaliny, dokonca aj farby, výbušniny, nylon alebo rúže.

Svoje maximum dosiahla jej ťažba v 70. rokoch minulého storočia. Toto obdobie sa niekedy označuje aj ako ropný vrchol. Zásoby suroviny sa však zmenšujú, a tak ťažba postupne klesá, podľa prognóz zhruba o 12 percent ročne. Menší vyťažený objem zároveň znamená stúpanie jej ceny. Pritom náklady na ťažbu jedného barelu na Blízkom východe sú údajne dva doláre. Hrozba úplného vyčerpania zásob ropy podnecuje ľudstvo na hľadanie jej alternatív. Tento vývoj teší najmä ekológov - ako je totiž známe, pri spaľovaní ropných produktov uniká do ovzdušia oxid siričitý, spôsobujúci kyslé dažde. Podľa predpovedí sa „ropná doba" môže skončiť už o päťdesiat rokov.