Nedeľa 27. september 2020

extra plus

Apríl 2010

Aktuálne číslo

Pokazená strategická kalkulačka

Pavol Janík

V súvislosti s vývojom po konfliktnom rozpade Juhoslávie vo vedomí slovenskej verejnosti skôr ako pamäť vládne pomätenie. Nečudo - veď šéf nášho rezortu zahraničných vecí opiera svoju kariéru okrem štúdia na prestížnej moskovskej diplomatickej škole práve o svoj podiel na vypátraní Radovana Karadžiča, o ktorom však americké zvláštne služby po celý čas vedeli, kde sa nachádza, pretože podľa mimoriadne dobre informovaných zdrojov vláda USA mu zaručila bezpečnosť, ak bude súhlasiť s odchodom z politického života. V roku 1996 naozaj opustil nielen svoj post, ale vôbec verejné účinkovanie a pôsobil pod zmenenou identitou v oblasti zdravotníctva. Zatknutie Radovana Kara­džiča a jeho odovzdanie Medzi­národnému tribunálu v Haagu signalizuje, že sa opäť stupňuje tendencia zlikvidovať autonómiu srbskej enklávy v Bosne, nehovoriac o znemožnení jej zjednotenia so Srbskom. Ide o súčasť procesu rozširovania islamského vplyvu na Balkáne, ktoré je manévrom na posilnenie amerických pozícií v oblasti. Zvýšený a neúnosný tlak skôr alebo neskôr môže vyvolať prudkú reakciu, čo nebude prvá chyba v americkom strategickom plánovaní. Za predpokladov, ktoré sa stávajú čoraz pravdepodobnejšími, nemožno vylúčiť efektívne úsilie Belehradu o pripojenie viacerých regiónov obývaných prevažne Srbmi, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na území iných štátov. Do načrtnutého rámca zapadá vyjadrenie Jevgenija Primakova pre srbský denník Večernije novosti, v ktorom odporúča ako východisko z kosovskej krízy práve presťahovanie Srbov na sever Kosova a pričlenenie spomínanej časti pod správu belehradskej administratívy. Úvaha vychádza z presvedčenia, že NATO nemôže v Kosove udržiavať poriadok donekonečna a nahradenie aliancie mierovými silami EÚ tiež nepredstavuje dlhodobé riešenie zložitej a neudržateľnej situácie.