Piatok 25. september 2020

extra plus

Jún 2011

Aktuálne číslo

Foto: Pavel KapustaFoto: Pavel Kapusta

Vláda stratila pud sebazáchovy

Ján Slota: Len slepý nevidí a hluchý nepočuje, že Maďarsko chce meniť hranice

Ľudovít Števko, Lenka Eremiášová

Na čele najstaršej politickej strany na Slovensku stojí politik, ktorého priama reč mnohým nevonia.

Súčasná politika v podaní mnohých hlásateľov demokracie totiž nie je o úprimnosti a pravdivosti vysloveného, ale o moci, pre ktorú je dovolené zapredať vlastné presvedčenie, národ i vlasť. Je známy tým, že je z iného cesta ako väčšina salónnych diskutérov, hovorí, čo si myslí a o čom je presvedčený, že je správne a prospešné pre národ. „Povieš pravdu, rozbijú ti hlavu," hovorí slovenské príslovie, a to je príčina mnohých jeho nepríjemností. Druhou príčinou je, že tento muž, podobne ako jeho strana, má na vývesnom štíte obranu národno-štátnych záujmov Slovenska a Slovákov. Predseda Slovenskej národnej strany a poslanec NR SR Ján Slota.

Slovenská národná strana vznikla 6. júna 1871, teda pred 140 rokmi a prakticky až do roku 1918 bola v Uhorsku jedinou slovenskou politickou stranou. Čo bolo podnetom na jej vznik?
Začalo sa to presne desať rokov pred oficiálnym dňom vzniku Slovenskej národnej strany, keď sa v Martine zišli predstavitelia vtedajšieho slovenského politického života a prijali Memorandum národa slovenského. Slovenskí osvetoví a politickí činitelia na čele s Viliamom Paulínym-Tóthom si uvedomovali, že Slováci potrebujú v rakúsko-uhorskej monarchii záštitu svojich práv v podobe národnej politickej strany.

V čom bol rozdiel medzi dovtedajšou národnobuditeľskou prácou slovenských vzdelancov a politickou prácou členov prvej politickej strany Slovákov po roku 1871?
Podľa môjho názoru práca národných buditeľov bola viac kultúrna a osvetová, aj keď v meruôsmych rokoch už išlo o vystúpenie hurbanovských bojovníkov so zbraňou v ruke proti maďarskému útlaku. Samozrejme, bolo to vystúpenie spontánne, ktoré síce malo politické ciele, ale nemôžeme hovoriť o programe politickej strany, ako to chápeme dnes. Z tohto obdobia si osobne vážim najmä Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý si za posledné peniaze kúpil koňa a šabľu a postavil sa na čelo slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu a práva svojho národa.

Mimochodom, toto obdobie našich dejín pripomína stráž pred sídlom prezidenta republiky. Vraj to bol nápad z prostredia SNS, obliecť čestnú stráž do rovnošaty hurbanovských bojovníkov...
Áno, tá myšlienka pochádza odo mňa. Ako vzor pre kostýmové výtvarníčky poslúžil Bohúňov obraz Ján Francisci ako dobrovoľnícky kapitán. Myslím si, že je to veľmi pôsobivá slávnostná uniforma.

Myšlienka založiť slovenskú politickú stranu vznikla na pôde Matice slovenskej? Iná národná inštitúcia vtedy vlastne neexistovala...
Tí istí ľudia, čo stáli pri zrode Matice slovenskej, boli aj pri vzniku Slovenskej národnej strany. Spolupráca Matice so SNS sa tiahne celou ich spoločnou históriou.

Matica slovenská sa však dnes deklaruje ako apolitická organizácia...
Áno, ale naši členovia sú väčšinou súbežne aj členmi Matice slovenskej, preto nevidím problém v tom, ak sa naše národné princípy prelínajú.

Jedným zo zakladateľov a dlhoročným funkcionárom Matice slovenskej bol aj Juraj Slota z Rajca. Bol vaším vzdialeným predkom?
Nikdy som neštudoval svoj rodostrom. Viem však, že medzi Slotovcami boli vždy národne orientovaní ľudia, nielen Juraj Slota, ale napríklad aj môj starý otec bol veľkým obhajcom suverenity Slovenska vo vojnových časoch.

Máte na mysli 2. svetovú vojnu a prvú Slovenskú republiku?
Samozrejme. Vymazať slovenskú štátnosť počas 2. svetovej vojny sa nedá, aj keď názory na ňu sú rôzne. Je pravda, že vznikla s požehnaním niekoho iného, ale každý rozumný človek vie, že ak sme chceli existovať ako národ nerozdelený medzi fašistické horthyovské Maďarsko a Poľsko, iná cesta vtedy nebola. Mali sme na výber len dve možnosti - byť alebo nebyť. Nemá zmysel tieto veci ďalej rozvádzať.

Po roku 1948 a víťazstve proletariátu mohla existovať len jedna vedúca politická sila v štáte. Štyridsať rokov neexistovala politická pluralita a Slovenská národná strana bola na indexe, podobne ako ďalšie strany. Po roku 1989 sa však o slovo prihlásila skupina ľudí, ktorá nadviazala na princípy pôvodnej národnej strany. Ako sa to všetko udialo?
V roku 1990 boli dve skupiny, ktoré chceli obnoviť činnosť SNS - žilinsko-martinská skupina, ktorú som viedol ja, a bratislavská skupina. Bratislavská skupina sa zaregistrovala na ministerstve vnútra o tri dni skôr ako my. Na severe Slovenska sme to však vnímali pozitívne ako obnovenie značky Slovenskej národnej strany a pripojili sme sa k nim.

Znovuobnovená SNS však nebola vždy jednotná, často sa menili predsedovia, vnútri strany pôsobili rôzne názorové skupiny. Čo bolo príčinou týchto turbulencií?
V tom ranom období činnosti strany prichádzali sem rôzni ctižiadostiví ľudia, aj takí, ktorým národné smerovanie SNS nevoňalo, národné myšlienky boli pre nich cudzie, dokonca bojovali proti nim. Keď sa títo ľudia dostali k funkciám, na výslnie, po ktorom túžili, začali fantazírovať o tretej ceste, o občianskej strane a zo SNS sa snažili urobiť trhací kalendár. Nie je to nič nové, ak poviem, že rozvrátiť politickú stranu zvnútra je najľahšie a najlacnejšie. Samozrejme, prichádzalo k rozporom. Boli to turbulencie naplánované zvonka, ich nositeľmi neboli ľudia, ktorí by vstupovali do SNS so srdcom plným entuziazmu, ale prichádzali s úmyslom rozvracať.

Neboli príčinou rozporov aj nenaplnené ambície jednotlivcov? Aj posledné udalosti v SNS by tomu nasvedčovali...
Áno, ale nebudem to nijako komentovať. Ak niekto nedokáže akceptovať rozhodnutie najvyššieho orgánu strany, akým je snem, ide sám proti sebe. Nemá zmysel diskutovať o tom na verejnosti. Treba hovoriť o dôležitejších veciach, napríklad o tom, že sa v parlamente usilujeme presadiť zákon, ktorý je na prospech národa, v zmysle hlavného cieľa, známeho v SNS 140 rokov: Pracovať, žiť a umrieť pre národ.

Národné strany väčšinou bývajú konzervatívne, opierajúce sa o tradičné národné hodnoty. Pripúšťate ako konzervatívna strana vo svojom programe aj občianske princípy?
Každá národná strana hocikde na zemeguli je konzervatívnou, nemôže vyznávať princípy liberalizmu a nemôže byť postavená ani na princípoch občianstva. Náš hodnotový systém je kresťanský, s tromi programovými piliermi - národným, kresťanským a sociálnym. Nám je najviac vzdialené voľnomyšlienkárstvo neoliberalizmu, ktoré dáva vedľa seba také hodnoty ako tradičnú rodinu a tradičné manželstvo s manželstvom jedincov rovnakého pohlavia, v ktorom napríklad dvaja chlapi môžu vychovávať deti. Považujem to za zvrátenosť.

Slovenská národná strana mala svoje výsadné miesto na slovenskej politickej scéne v časoch maďarizácie. Zmenilo sa jej postavenie dnes, keď máme samostatný štát?
Nepochybne má v súčasnosti veľmi dôležité miesto na politickej šachovnici, už aj preto, že na Slovensku pôsobia dve nacionalistické maďarské strany, ktoré sú napojené na iredentistickú politiku Budapešti. Len si zoberme, čo sa deje v južných častiach Slovenskej republiky, veď to je maďarizácia ako za Apponyiho čias! Všetci vieme, kam to smeruje.

Nie je výnimočné, ak podpredseda slovenskej vlády pre menšiny zastupuje výlučne maďarskú politickú stranu, ale nie je prinajmenšom zvláštne, ak on ako podpredseda tejto strany zároveň presadzuje politiku Maďarska na slovenskom území?
Žiaľ, v histórii slovenského národa vždy bolo veľa zradcov a máme ich aj v dnešnej vláde. Stačí, keď sa pozrieme na zákony, aké predkladá do Národnej rady súčasná vládna koalícia. Niektoré zákony, napríklad zákon o používaní jazyka národnostných menšín, sú nebezpečné najmä z hľadiska strategického cieľa, ktorým je v postupnosti krokov najprv vypísanie referenda na udelenie politickej autonómie južného Slovenska, potom referendum na vyhlásenie nezávislosti podľa vzoru Kosova a nakoniec konečný cieľ - pripojenie južných oblastí Slovenska k Maďarsku. Tento strategický cieľ sa dá celkom dobre vyčítať z politiky Budapešti aj politiky maďarských strán na Slovensku. Iba naivný človek to môže bagatelizovať.

Pred sčítaním obyvateľstva viedli strany Most-Híd, SMK, organizácie ako Okrúhly stôl Maďarov a Rákocziho spoločnosť nákladnú kampaň „Hláste sa za Maďarov". Ak sa nechceme zaoberať otázkou, kto financuje túto kampaň, nemal by nás zaujímať filištínsky cieľ tejto kampane?
Sčítanie obyvateľstva má ten istý politický podtext ako zákon o používaní menšinových jazykov. Úlohou maďarských strán aj maďarských médií spoza hraníc je, aby sa čo najviac obyvateľov Slovenska, najmä Cigánov a rodín zo zmiešaných manželstiev, prihlásilo k maďarskej národnosti. Tým pribudne na Slovensku množstvo maďarských obcí a osád, čo je predpokladom ďalšej maďarizácie na juhu Slovenska. Kampaň pred sčítaním obyvateľstva nepodporovali len oficiálne maďarské kruhy, ale aj spomínaný Rákocziho spolok. V liste starostom a primátorom na juhu navádzal presviedčať občanov, aby sa prihlásili k maďarskej národnosti, pričom prihláseným sľuboval odmenu. Cez maďarské rozhlasové a televízne stanice aj distribúciou letákov a publikácií sa na naše územie šíri takáto maďarská verbovacia propaganda, ktorá je hrubým zásahom do našich vnútorných záležitostí. Nikomu z vládnych činiteľov na Slovensku to však neprekáža.

Na výzve „Hláste sa za Maďarov" bola podpísaná okrem iných tzv. celebrít aj Hedviga Malinová. Nie je čudné, že každá snaha o objektívne vyšetrenie kauzy Hedviga naráža na tvrdý odpor médií a niektorých koaličných politikov? Nie je čudné, že rovnako tvrdo tí istí ľudia napádajú súdneho znalca docenta Labáša pre jeho odborný posudok, ktorý hovorí v neprospech tejto ikony maďarského mučeníctva?
Na Slovensku sa už ničomu nečudujem. Som presvedčený, že tzv. zbitie Hedvigy Malinovej bola politická akcia a že od začiatku táto osoba podvádzala. Len si spomeňte: gramaticky chybný nápis na jej tričku Maďari za Dunai, napísaný ostrou prepisovačkou by musel zanechať na jej chrbte viditeľné stopy. Bolo tu viacero faktov spochybňujúcich jej výpoveď. Myslím si, že tu išlo o jasnú provokáciu maďarských politických subjektov. Je nehorázne, ak dnes z takej osobnosti, akou je docent Labáš pre jeho objektívny odborný posudok vyrábajú nejakého niktoša. Ale to patrí k zvláštnostiam našej novodobej demokracie - prefarbovať biele na čierno a naopak.

Šéf maďarskej diplomacie János Mártonyi hovorí o excelentných vzťahoch so Slovenskou republikou. Nedá sa to chápať vo všetkých súvislostiach, o ktorých hovoríme, ako výsmech?
Tých súvislostí, ktoré sú vlastne výsmechom našej diplomacie, je veľa. Stačí uviesť Orbánove vyhlásenia, že sa cíti byť premiérom pätnástich miliónov Maďarov, alebo výroky: „Treba zrušiť hranice násilným nožom rozkrojené... nikdy sa nevzdáme nároku, aby všetci Maďari žili v jednom štáte." Ak to niekomu nestačí, tak ešte jedno „slávne" vyjadrenie Viktora Orbána, že nepozná hranice medzi Slovenskom a Maďarskom, len hranice medzi Maďarskom a Poľskom. K tomu už mohol rovno dodať, že neexistuje slovenský národ.

Pre celú Európu je problémom nová maďarská ústava, ale u nás o týchto veciach vláda cudne mlčí, hovorí o akejsi tichej diplomacii. Nás sa exteritorialita tejto ich ústavy netýka? Je to len záležitosť Maďarska?
Nie je to len záležitosť Maďarska. Z novej maďarskej ústavy vymizol termín, ktorý bol v pôvodnej ústave, že maďarský štát sa už nedefinuje ako republika, ale iba ako Maďarsko. Nie je to nič iné ako odkaz na monarchistické Uhorsko, s ktorým sa Maďari vždy stotožňovali napriek tomu, že boli v Uhorsku menšinou. Význam slova republika orbánovcom nesedí, pretože je rozpore s ich predstavami, ale aj v zásadnom rozpore s demokraciou, akú uznáva Európska únia. Pokiaľ ide o tzv. tichú diplomaciu, poviem to natvrdo: Tichá diplomacia našej vlády je v polohe, že tí tichí diplomati trčia zo zadnej časti tela maďarských politikov. Táto vláda už úplne stratila pud sebazáchovy! Už dávno sme mali stiahnuť nášho veľvyslanca z Budapešti pre kontroverzný maďarský zákon o dvojakom občianstve a pre ich kontroverznú ústavu. Nasprostasto tvrdiť, že musíme byť umiernenejší a diplomatickejší je skazonosné a do budúcnosti smrtonosné pre existenciu samostatného Slovenska. Veľkomaďarský valec sa už rozbehol a nedá sa ho zastaviť úsmevmi, ale tvrdými reakciami. A treba sa pripravovať na ešte agresívnejšie kroky, ktoré určite prídu.

Európsky politik Daniel Cohn-Bandit sa vyjadril, že maďarská ústava pripomína temné dni minulého storočia. Pritom nejde len o to, čo táto ústava obsahuje, ale aj čo v nej chýba...
V pôvodnej ústave sa písalo, že Maďarská republika sa zaväzuje nespochybňovať hranice prijaté po Trianone, lenže v novej takáto formulácia už nie je. Pripomeniem ešte jednu vec: keď asi pred polrokom socialisti v maďarskom parlamente navrhovali, aby sa hlasovalo o tom, že sa Národné zhromaždenie zaväzuje, že nebude spochybňovať štátne hranice Maďarska, Fidesz to zamietol. Čo to evokuje? Len slepý nevidí a hluchý nepočuje, že maďarská vládnuca garnitúra chce tie hranice meniť. Maďarsko na uskutočnenie svojich cieľov naozaj používa podobný scenár zneužívania zahraničnej menšiny ako pred 2. svetovou vojnou Adolf Hitler.

Ešte stále sme si neodpovedali na otázku, prečo slovenská vláda, konkrétne jej predsedníčka pani Radičová neprotestuje v Rade Európy. Prečo mlčí?
Premiérka našej vlády bola predsa dlhé roky šéfkou Sorosovej nadácie na Slovensku a premiér Orbán zasa šéfom Sorosovej nadácie v Maďarsku, takže majú priam excelentné vzťahy, v tom sa Mártonyi nemýli. Samozrejme, je to na úkor suverenity Slovenskej republiky. Zdá sa, že vo vláde máme zradcov národa, ktorí chcú vydať Maďarom naše južné územie bez boja.

Napriek tomu, že sme mali aj v histórii ústupčivých predstaviteľov aj zradcov, že sme sa klaňali cudzím, predsa sme prežili. Nie sme však na to, niekedy ospevované pasívne národné prežitie, neodôvodnene hrdí? Práve tak, ako je dnes hrdé ministerstvo zahraničia na našu „tichú diplomaciu"?
Za akú cenu a ako sme prežili? V histórii sme vždy strácali. Na to máme byť hrdí? My, čo sme mali celú Panóniu, Moravu, časť Poľska, všetko sme stratili pre našu holubičiu povahu. V novodobých dejinách sme nenávratne stratili časť Oravy a Spiša v prospech Poľska, dočasne sme stratili štvrtinu svojho územia po Viedenskej arbitráži v prospech horthyovského Maďarska. A dnes žijeme na minimálnom priestore, z ktorého nám chcú ešte odkrojiť južní susedia. Ide o veľa, ide o obilnicu Slovenska a najväčšie zásoby pitnej vody v strednej Európe.

„Prisahám, že Maďarsko považujem za svoju vlasť. Budem verným občanom Maďarska, jeho ústavu a zákony si budem ctiť a dodržiavať..." to citujeme zo začiatku prísahy dvojakého maďarského občana. V Sedmohradsku už rumunskí Maďari slávnostne prisahali. Bude sa prisahať vernosť maďarskému štátu aj na Slovensku?
Zloženie prísahy v rumunskom meste Miercurea Ciuc na pôde maďarského konzulátu je bezprecedentná udalosť. Zúčastnil sa na nej nielen predstaviteľ sikulských Maďarov László Tőkés, ale aj predseda maďarského parlamentu László Kövér a veľvyslanec Maďarskej republiky v Rumunsku Oszkár Füzes. Ak nás tieto udalosti nechajú ľahostajných, ak nás neprebudia, ak si niekto myslí, že Slovenská národná strana zveličuje, keď hovorí o ohrození zo strany Maďarska, potom nás čakajú veľmi zlé časy.

V akom časovom horizonte podľa vás hrozí začiatok dezintegračného procesu spojeného s revíziou našich spoločných hraníc s Maďarskom?
Žiaľ, som presvedčený, že politická autonómia na Slovensku bude na programe ešte do konca volebného obdobia Orbánovej vlády. Fidesz má ústavnú väčšinu, rozhoduje o všetkom, príkladom je práve nová ústava, ktorú maďarské Národné zhromaždenie prijalo bez toho, aby opozícia k tomu povedala čo len slovo. Ak sa v Maďarsku uvažuje o znovuzavedení základnej vojenskej služby, o cvičení záloh do 40 rokov, aj to niečo signalizuje. Právom sa obávame, že Maďarsko v príhodnom čase použije posilnenú armádu na obsadenie minimálne južného územia Slovenska. A čím sa môže Slovensko brániť? Disponujeme neveľkou, nebojaschopnou armádou s počtom asi 20-tisíc mužov vrátane civilných zložiek. Máme len pár tankov, dokopy máme 13 bojaschopných lietadiel a vrtuľníkov, z toho len dve stíhačky MiG-29. Ako sa chceme ubrániť? Napriek tomu, že sme pristúpili na profesionalizáciu armády, mali by sme mať strediská domobrany, kde by istý čas, možno niekoľko mesiacov, prebiehal výcvik mladých ľudí. Nie je normálne, aby sme sa večne spoliehali na Európsku úniu, na NATO a na kde-koho, že nás ochránia pred expanziou susedného štátu. Orbán sa predsa jasne vyjadril, že Maďarom nebude nikto diktovať, ani Brusel, ani Merkelová. Pre oživenie pamäti si môžeme pripomenúť vtrhnutie maďarských boľševických hord Bélu Kúna na Slovensko, Malú vojnu, obsadenie a okupáciu južného Slovenska horthyovským vojskom. Maďari idú za svojím cieľom od roku 1918 - my na to upozorňujeme už dvadsať rokov!

Na vojnu treba peniaze, veľa peňazí. Kde by vzalo ekonomicky zdecimované Maďarsko financie?
Pred rokom a pol získalo Maďarsko pôžičku od Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo výške 25 miliárd dolárov. Keby nedostali túto injekciu, boli by dnes Maďari v podobnej ekonomickej situácii ako Gréci, Íri alebo Portugalčania. Aj napriek tomu, že sú ekonomicky úplne na dne, našli peniaze na nákup moderných švédskych stíhacích bombardovacích lietadiel Gripen, nakúpili množstvo tankov a obrnených transportérov od Francúzov a Nemcov a uvažuje sa o ďalších nákupoch. Kvôli čomu investujú miliardy do zbraní čase mieru, zamyslel sa nad tým niekto zo slovenskej vlády? Takouto vojenskou technikou môžu Maďari obsadiť celé územie Slovenska vo veľmi krátkom čase.

Je prirodzené, ak Slovenská národná strana odhaľuje iredentistickú politiku maďarskej vlády a neschopnosť slovenskej vlády čeliť tejto politike. Ale venujete sa aj iným témam?
Samozrejme, zaoberáme sa sociálnym postavením obyvateľstva, analyzujeme ekonomiku, na tlačovkách upozorňujeme aj na ďalšie problémy, ktoré trápia ľudí na Slovensku. Médiá o tom zámerne mlčia a vytvárajú obraz SNS ako strany zurvalcov a extrémistov.

Inde v Európe sú národné strany samozrejmosťou, u nás je Slovenská národná strana vytesňovaná a zatracovaná najmä zo strany médií, čo možno zapríčinilo aj nižší volebný výsledok v posledných parlamentných voľbách. Čo s tým chcete urobiť?
SNS dosiahla viac hlasov v parlamentných voľbách, ako sa uviedlo v oficiálnych výsledkoch. Bohu­žiaľ, informácie o tom z prostredia spravodajských služieb sme získali až neskôr, po uplynutí tridsaťdňovej lehoty, keď sme už podľa zákona o voľbách nemohli namietať proti volebným manipuláciám. Niekto manipuloval so softvérom na Štatistickom úrade, prípadne softvér, ktorý dodala americká firma, bol zmanipulovaný. Myslím si, že Slovenská národná strana je perspektívnym politickým subjektom, napriek manipuláciám prieskumných agentúr, ktoré nám dávajú preferencie od hranice zvoliteľnosti do 7 percent. Skutočnosť je iná. Všetko je to organizované z jedného centra za účasti médií, ktoré sú naladené proti SNS aj proti Slovenskej republike ako národnému štátu. O našej perspektíve svedčí aj to, že sa nám strana rozrastá. Len na minulom predsedníctve sme zaznamenali prírastok 209 nových členov.

V Bratislave existuje tzv. okrášľovací spolok, ktorý chce odstrániť bronzové súsošie Ľudovíta Štúra a namiesto neho postaviť súsošie Márie Terézie. Súsošie už vytesávajú z carrarského mramoru za státisíce eur. Nie je to choromyseľný nápad?
Vymeniť zakladateľskú osobnosť spisovnej slovenčiny, velikána našich dejín, Ľudovíta Štúra za symbol prežitej rakúsko-uhorskej monarchie sa nedá definovať inak ako národná zrada. Mária Terézia vnímala len veľmi okrajovo, že tu žijú nejakí Slováci. V pozadí tohto hanebného počínania v hlavnom meste Slovenskej republiky stojí podľa všetkého aktivita maďarských politických subjektov, ktoré to spolufinancujú.

Slovenská národná strana odštartovala petíciu za vypísanie referenda o výhradnom používaní slovenčiny v úradnom styku. Niektorí právnici vašu iniciatívu spochybňujú, vraj takéto referendum by bolo protiústavné. Ak získate potrebný počet podpisov, bude na Slovensku vôľa vypísať referendum?
Našou iniciatívou chceme aktivizovať Slovákov, aby pochopili, že všetky tie udalosti v maďarskej vláde a parlamente pri prijímaní kontroverzných zákonov a kontroverznej ústavy sa premietajú cez maďarské politické subjekty do oficiálnej politiky Slovenskej republiky. Zradnou politikou našej exekutívy nepriamo pripravujeme predpoklady na skončenie slovenskej štátnosti. Úspešnosťou petície chceme eliminovať naplánovaný sled udalostí z maďarskej strany, ktorý má viesť ku konečnému strategickému cieľu - k obnoveniu veľkého Maďarska a likvidácii Slovenska. Som presvedčený, že pán Gašparovič ako hlava Slovenskej republiky prijme našu petíciu a napriek kuvičím hlasom vypíše referendum. Je to jedna z posledných možností, ako môžu Slováci ukázať agresívnemu veľkomaďarskému šovinizmu spoza Dunaja, že chcú žiť v takom štáte, kde sa na celom jeho území dohovoria slovenským jazykom. Nejde nám o obmedzovanie komunikácie v menšinových jazykoch, ale myslíme si, že každý občan Slovenskej republiky musí ovládať úradný a štátny jazyk. Do jesene by sme mali mať potrebných 350-tisíc podpisov.

Koľko ich máte dnes?
K dnešnému dňu okolo 100-tisíc. Každého, bez rozdielu politického trička, komu leží na srdci osud slovenského národa a slovenskej štátnosti, si nesmierne vážim.

V poslednom čase ste sa veľmi kriticky vyjadrovali na adresu policajného prezidenta. Z čoho vyplýva tento váš ostrý kritický postoj?
Nemôžem zazlievať policajnému prezidentovi Jaroslavovi Spišiakovi, že si dal deti do maďarských škôl, je to jeho slobodné občianske rozhodnutie, ale nemôžem prehliadať jeho kriminálnu minulosť, prepojenie na podsvetie a to, že dehonestuje policajný stav. Jeho reformu Policajného zboru považujú policajní odborníci za veľkú a hlúpu frašku. K minulosti a súčasnému pôsobeniu tohto pána na čele polície mám dostatok argumentov a svedectiev priamo od funkcionárov polície aj radových policajtov. Je smutné, že na zásah majiteľov novín alebo ministerstva vnútra sa o týchto veciach v mienkotvorných médiách nehovorí a nepíše, hoci som téme prešľapov a prechmatov pána Spišiaka venoval tri tlačovky. A najsmutnejšie je, že tohto človeka kryje minister vnútra.

O svojich zisteniach o policajnom prezidentovi ste boli informovať aj premiérku Ivetu Radičovú. Aký je výsledok?
Pani premiérka povedala, že dá celú vec preveriť, ale prešli týždne a nič sa nedeje. Doteraz nemám nijakú odpoveď a asi sa jej už ani nedočkám.

Slovenská národná strana oslavuje 6. júna 140 rokov. S akými víziami idete do ďalšej dekády 21. storočia, v čase vysokej nezamestnanosti a devastácie sociálneho prostredia súčasnou vládou?
SNS má principiálne postoje k sociálnym otázkam, k problémom nezamestnanosti, k otázkam daňového zaťaženia obyvateľstva, k eurovalu a k otázkam zahraničnej politiky. Napríklad je pre nás neprijateľné, aby sme naďalej kŕmili dotáciami len zahraničných investorov, udeľovali im daňové prázdniny, a tým znevýhodňovali našu podnikateľskú sféru. Prirodzene, ako najstaršia politická strana Slovákov máme vo svojom erbe vyrytú všestrannú službu slovenskému národu. Veríme, že sa náš národ zobudí a rozpozná nebezpečenstvá, ktoré mu hrozia, že aj o sto rokov bude územie, kde žijeme, slovenským územím.

Má teda Slovensko šance zotrvať na mape Európy?
Má, ak sa zobudíme, ak nebudeme bagatelizovať reálne nebezpečenstvá. Pozrite sa na prípad Srbska, na bombardovanie Belehradu, na odtrhnutie Kosova, ktoré bolo výsostným historickým územím tejto slovanskej krajiny. Hrubým spôsobom sa tu pošliapalo medzinárodné právo, keď ktosi rozhodol, že na úkor Srbov vznikne nový zločinecký mafiánsky štát. Len preto, aby tam jedna veľmoc mohla mať jednu z najväčších vojenských základní v Európe. Aj pre nás to musí byť memento. Naša budúcnosť je v jednote národa, len v jednote môžeme vzdorovať nástrahám, udržať suverenitu štátu a byť úspešní.