Piatok 25. september 2020

extra plus

Jún 2011

Aktuálne číslo

Koláž: redakciaKoláž: redakcia

Cesta rúžu

Namaľovaným ženám hrozilo v stredoveku obvinenie z čarodejníctva

Veronika Podhradská

Možno to netušíte, ale história rúžu, jedného z najpoužívanejších kozmetických prípravkov, sa začala už pred piatimi tisícročiami.

Babylonské ženy si pery skrášľovali špeciálnou zmesou, obsahujúcou prášok z rozdrvených polodrahokamov. Pre Egyp­ťanky mali lesklé pery takú vysokú cenu, že pre ne neváhali riskovať zdravie - používali farby so zmesou jódu a brómu. Tento egyptský vynález neskôr prezývali „bozk smrti". Farby na pery boli také obľúbené, že patrili dokonca k posmrtnej výbave žien. Archeológovia objavili v starých egyptských pohrebiskách kónusové paličky so zvyškami farby, ktorej zloženie zodpovedá vtedajším rúžom.

Obete pre krásu
Egyptský zvyk maľovať si pery si rýchlo obľúbili Grékyne, po nich aj Rimanky. Antické krásavice používali najčastejšie červenkastú mastnú hlinu, výnimkou neboli ani rôzne zmesi s obsahom jedovatých pigmentov. Mimoriadne obľúbená bola rumelka, ktorá je z chemického hľadiska sulfidom ortutnatým. Iné farby obsahovali živočíšne tuky alebo dokonca krv, a tak po niekoľkých hodinách nepríjemne páchli. To však neodrádzalo ženy, pripravené niesť pre krásu aj tie najväčšie obete. Vtedy sa pekný výzor cenil mimoriadne vysoko a všetky prostriedky pomáhajúce vyzerať lepšie boli veľmi populárne vo všetkých vrstvách obyvateľstva.

Ženským snahám o čo najpríjemnejší vzhľad prišiel ako prvý na pomoc španielsky lekár arabského pôvodu al-Zahrawi, zakladateľ modernej chirurgie. Na prelome 1. a 2. tisícročia vyrobil predchodcu dnešných rúžov pevnej konzistencie - jeho vynález predstavovala aromatická farbiaca látka v špeciálnych drobných formičkách.

Na výslní popularity sa však rúž dlho neudržal, stredovek ho vytesnil na okraj záujmu. Jeho veľkým odporcom sa stala cirkev. Označila ho za prevtelenie diabla a v 16. storočí pápežská bula dekoratívnu kozmetiku zakázala s odôvodnením, že ženy jej používaním zneucťujú čistotu Panny Márie. Hriešnice s narúžovanými perami sa mohli ľahko dostať do rúk inkvizície pre podozrenie z čarodejníctva a skončiť dokonca na hranici.

Na výslnie vrátila rúž renesancia, oslavujúca kult krásy. Obrovský rozmach zaznamenala výroba rúžov v Anglicku v 16. storočí za vlády Alžbety I. V móde bola bledá pleť a výrazné krvavočervené pery, ktoré si kráľovná farbila zmesou karmínu, vaječného bielka a figovej šťavy. Vo Francúzsku sa rúže vyrábali len z prírodných produktov a používali ich nielen ženy, ale aj muži, aby im pery viac vynikli popri brade a fúzoch. Veľkej obľube sa tešili najmä na dvore Ľudovíta XVI.

Ceruzka lásky
Pery si v tých časoch farbila len vyššia spoločnosť, aj to nie všetky dámy. Mnohé z nich považovali červenú farbu za znak ľahkých mravov. Po rúžoch siahali najmä herečky, hádam aj preto ich povolanie mnohí často posúvali na hranicu slušnosti. Toto presvedčenie prevládalo až do 19. storočia.

S rúžom sa mohla svetová verejnosť po prvý raz oficiálne zoznámiť v roku 1883 na svetovej výstave v Amsterdame. Mal podobu pevnej paličky skladajúcej sa z červenej farby, vosku, jelenieho loja, bergamotového a mandľového oleja. Bol skrytý v hodvábnom papieri a pomerne ľahko sa používal. Táto „ceruzka lásky" sa však nestala populárnou pre privysokú cenu 75 dolárov. Rúž bol atribútom luxusu a jeho majiteľky ho uchovávali v drahých puzdrách, často zhotovovaných zo zlata a drahokamov.

Jeho cena neklesala ani v nasledujúcich ­desaťročiach. Širokým masám ho sprístupnila až Helena Rubinsteinová v roku 1920. Cena jej výrobku Valaz Lip-Listre neprevyšovala niekoľko dolárov a dámy si mohli dokonca vybrať z troch farebných odtieňov. Kozmetický priemysel neúnavne pokračoval vo výrobe stále dokonalejších a pritom lacnejších rúžov. Keď sa objavil francúzsky rúž skrytý v tube, z ktorej sa dal postupne vysúvať, nič nestálo v ceste jeho masovému rozšíreniu. Novinka mala názov Červený bozk, Rouge Baiser. Spojené štáty jeho výrobu v roku 1949 zautomatizovali zavedením strojovej výroby, čo umožnilo ďalšie zníženie jeho ceny.

Základom dnešných rúžov je prírodný vosk alebo látky podobné vosku. Bez neho by si rúž nedokázal zachovať svoj typický cylindrický tvar. Dôležitou zložkou sú oleje zmäkčujúce pery, úlohou polymérov a silikátov je zabezpečiť rúžu trvácnosť a lesk. Pridané vitamíny A a E zasa pôsobia protizápalovo. Konkrétny odtieň rúžu závisí od zmesi farbív. Pach jednotlivých zložiek prekrýva príjemná aróma. Dnes je na trhu dostupná široká ponuka od klasických pevných rúžov až po moderné lesky.