Piatok 25. september 2020

extra plus

Jún 2011

Aktuálne číslo

Monitor zahraničných udalostí

Aliancia prekročila mandát
Rusko navrhlo, aby do vojnou zničenej Líbye boli na garantovanie bezpečnosti vyslané mierové sily OSN a Africkej únie. Podľa hovorcu ruského ministerstva zahraničných vecí Alexandra Lukaševiča treba plne aktivovať politické a diplomatické úsilie smerujúce k vyriešeniu krízy s pomocou potenciálu mierových síl. Rusko sa v marci v Bezpečnostnej rade OSN zdržalo hlasovania o rezolúcii, ktorá schválila bezletovú zónu nad krajinou. Odvtedy ostro kritizuje vojenskú operáciu Západu proti líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu. To vyvoláva obavy, že by mohlo využiť svoje právo veta a zablokovať budúce schvaľovanie operácií v Líbyi aj inde. Kremeľ tvrdí, že aliancia náletmi NATO na Líbyu prekročila mandát OSN na ochranu civilistov a vo vnútornom konflikte sa postavila za jednu zo strán.

Dalajláma v ústraní
Dalajláma 29. mája 2011 podpísal dodatky k ústave tibetskej exilovej vlády, čím sa vzdal svojej funkcie politického lídra. Člen tibetského parlamentu Karma Ješi uviedol, že 75-ročný dalajláma bude odteraz iba dávať návrhy kabinetu. Dodatky k ústave obsahujú aj zmenu názvu tibetská exilová vláda na tibetská administratíva, aby zahŕňal aj Tibeťanov v Tibete. Za premiéra bol zvolený právnik, absolvent americkej Harvardovej univerzity, tibetský utečenec a politický aktivista Lobsang Sangay. Dalajláma žije v meste Dharamsala na severe Indie od roku 1959, keď ušiel z Tibetu po neúspešnom povstaní proti vláde Pekingu. Čína považuje Tibet za svoje územie a dalajlámu, laureáta Nobelovej ceny za mier, za separatistu a provokatéra.

Mubarak trpí depresiami
Egyptský generálny prokurátor rozhodol, že bývalý egyptský prezident Husní Mubarak sa musí postaviť pred trestný súd. Medzi obvineniami sú aj „plánované vraždy", za ktoré by mu mohol byť udelený trest smrti. Exprezidenta počas prvého vyšetrovania po jeho zvrhnutí postihli srdcové problémy, a tak sa lieči v nemocnici. Podľa lekárov je v stabilizovanom zdravotnom stave, ale trpí záchvatmi depresie.

Nepokojná Sýria
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varuje Západ pred intervenciou v nepokojmi zmietanej Sýrii. Vonkajší zásah do bojov medzi vládnymi silami a odporcami režimu Bašara Asada by mohlo nebezpečnú situáciu ešte zhoršiť. Prebiehajúci zásah krajín NATO do občianskej vojny v Líbyi neprispel k zmierneniu nepokojov a možno ich len predĺži. Táto chyba by sa nemala v Sýrii zopakovať.
Sýrske politické skupiny sa podľa Lavrova pokúšajú nájsť mierové riešenie za predpokladu, že nepríde k intervencii zo zahraničia.

Dočasná vláda
Medzinárodní vyjednávači by sa mali vzdať požiadavky, aby militantné hnutie Hamas vládnuce v pásme Gazy uznalo Izrael. Nabil Šaás, poradca palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása, sa takto vyjadril iba niekoľko hodín pred podpisom zmierovacej dohody medzi Abbásovou vládou, ktorá vládne na Západnom brehu, a Hamasom. Dohodou sa skončí štvorročné dvojvládie. Abbásova strana Fatah a Hamas sa dohodli na vytvorení dočasnej vlády, ktorá má v priebehu roka zorganizovať voľby a vytvoriť vládu národnej jednoty. Takzvané blízkovýchodné kvarteto - USA, Európska únia, OSN a Rusko - chce, aby Hamas uznal Izrael a vzdal sa násilia. Podľa Šaasa sú tieto požiadavky nespravodlivé, neuskutočniteľné a nedávajú zmysel. Blízkovýchodné kvarteto ubezpečil, že Hamas „má záujem o mierový proces" a zdrží sa násilia. Dohodu v Káhire za Fatah podpísal palestínsky prezident Mahmúd Abbás a za Hamas jeho exilový vodca Chálid Mišál.

Bude nás sedem miliárd
Podľa prognózy Organizácie Spojených národov dosiahne svetová populácia v októbri tohto roka hranicu sedem miliárd a počas nasledujúcich 90 rokov sa vyšplhá na 10,1 miliardy. Na raste počtu obyvateľov Zeme do konca 21. storočia sa bude rozhodujúcou mierou podieľať 39 krajín s vysokou fertilitou v Afrike, deväť v Ázii, šesť v Oceánii a štyri v Latinskej Amerike. „Svet so siedmimi miliardami ľudí je zároveň výzvou aj príležitosťou," komentoval Babatunde Ostimehin, výkonný riaditeľ Populačného fondu OSN. Najnovšie prognózy podľa neho podčiarkujú naliehavú potrebu poskytnutia bezpečných a účinných prostriedkov plánovania rodičovstva pre približne 215 miliónov žien, ktoré k nim stále nemajú prístup.

Tymošenkovú obžalovali
Ukrajinská prokuratúra obžalovala bývalú premiérku Juliu Tymošenkovú zo zneužitia právomoci pri podpísaní dohody o dodávke zemného plynu s Ruskom. Expremiérka nemala súhlas vlády na podpis desaťročného kontraktu v januári 2009 a jej kroky poškodili Ukrajinu o 3,5 miliardy hrivien (306 miliónov eur). V súvislosti s obvineniami musela Tymošenková pre opakované porušenie procedúry vyšetrovania v januári písomne prisľúbiť, že neopustí územie Ukrajiny. Na posledné vypočúvanie ju predviedla polícia, po súde sa politička mohla vrátiť domov. Okrem kauzy s plynom ju vyšetrujú aj pre údajné prípady zneužitia štátnych financií. Tymošenková odstúpila z úradu premiérky po tom, ako vo februári 2010 prehrala prezidentské voľby so súčasným prezidentom Viktorom Janukovyčom.

Zatkli Mladiča
Srbské úrady zatkli bývalého bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča a vydali ho do Haagu. Podľa prezidenta Borisa Tadiča jeho zatknutie uzavrelo kapitolu nešťastnej histórie Srbska. Šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová očakáva, že Ratko Mladič bude bezodkladne predvedený pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Mladiča, veliteľa bosnianskosrbskej armády počas bosnianskej vojny z rokov 1992 - 1995, obžaloval ICTY z genocídy v súvislosti so 43-mesačným obliehaním Sarajeva a srebrenickou masakrou 8-tisíc moslimov. Jeho zatknutie by malo otvoriť Srbsku dvere do EÚ.

Kompletné čierne skrinky
Experti prehľadávajúci trosky francúzskeho lietadla Airbus A330, ktoré sa pred necelými dvoma rokmi zrútilo do Atlantického oceánu, našli obe čierne skrinky. Záznamníky s letovými údajmi aj hlasmi z kokpitu boli použiteľné a ukázali, že Airbus A330 nezaznamenal nijakú elektronickú ani mechanickú poruchu. Európskeho výrobcu týchto lietadiel preto zbavili zodpovednosti za haváriu. Posádka lietadla sa pokúsila prejsť cez oblasť búrok a kúsky ľadu z búrkového frontu pravdepodobne upchali merač rýchlosti. Dôsledkom bolo prudké stúpanie a následný pád stroja. Priamu zodpovednosť za to mohol niesť tak pilot, ako aj porucha počítačového systému. Havária by mohla byť objasnená koncom júna po komplexnej analýze údajov zo záznamníkov.

Rozdelenie Kosova
Srbský minister vnútra Ivica Dačič sa domnieva, že jediné reálne riešenie kosovského problému je, ak časť, kde žijú Srbi, zostane v Srbsku, a druhá časť, kde žijú Albánci, sa oddelí. Rozdelenie Kosova sa síce nepáči ani Belehradu, ani Prištine, ako realistický politik však nevidí iné riešenie. Ak mohla nezávislosť vyhlásiť Priština, mohli by to urobiť aj Srbi na severe Kosova bez toho, aby sa na to spýtali Prištiny.

Núdzový úver pre Portugalsko
Portugalsko uzavrelo dohodu s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom (MMF) o trojročnom záchrannom úvere v objeme 78 miliárd eur. V porovnaní s dohodami o núdzových úveroch Grécku a Írsku sú podmienky miernejšie. Premiér dočasnej vlády José Sócrates uviedol, že jeho krajina musí znížiť deficit rozpočtu v tomto roku na úroveň 5,9 percenta HDP, hoci vláda pôvodne rátala s redukciou deficitu až na úroveň 4,6 percenta HDP. V roku 2012 bude musieť deficit klesnúť na 4,5 percenta HDP a v roku 2013 na 3 percentá HDP. EÚ by mala financie Portugalsku poskytnúť do 15. júna, keď bude musieť krajina splatiť dlhopisy v hodnote 4,9 miliardy eur.