Nedeľa 27. september 2020

extra plus

Jún 2011

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Okrášľovanie a „okrášľovanie“

Jozef Hajster

Obnovený promonarchistický Bratislav­ský okrášľovací spolok, nadväzujúci na činnosť svojho nemecko-maďarského predchodcu z čias monarchie, sa podľa vyjadrenia výkonného riaditeľa Maroša Mačuhu v minulosti zaslúžil o vybudovanie Horského parku ako oddychovej zóny, aj niektorých ďalších parčíkov v centre mesta, ktoré doteraz existujú.

To nepochybne treba oceniť. Úsilie spolku o obnovenie kontroverzného súsošia Márie Terézie však nemožno označiť za okrášľovanie, ale za „okrášľovanie".

Novinári nedávno zistili, že Mačuhov spolok sa má podieľať na vybudovaní parčíka v areáli River Parku pri Dunaji, ktorého vlastníkom je finančná skupina J&T. Jej majitelia Ivan Jakabovič a Patrik Tkáč sú členmi správnej rady tohto spolku. Je teda možné, že práve J&T sponzoruje obnovenie súsošia. Dá sa predpokladať, že skupina tým sleduje predovšetkým komerčné ciele. Ide im evidentne o to, aby súsošie prilákalo do Bratislavy najmä návštevníkov z bývalých mocnárstiev, teda z Rakúska a Maďarska. Predovšetkým u našich južných susedov je nostalgia za monarchiou stále živá.

Treba zdôrazniť, že súsošie by rozhodne nebolo len turistickou atrakciou na úrovni Čumila či Schöne Náciho, ako to v niektorých polemikách zaznelo. V prvom rade by išlo o politický akt zásadného významu, symbol ponižujúcej existencie Slovákov v Rakúsko-Uhorsku. Politický aspekt by však mal pri rozhodovaní dominovať nad pamiatkovým alebo marketingom vzhľadom na veľkomaďarskú cezhraničnú expanziu Budapešti. Súsošie by bolo nevídaným impulzom podpory tejto expanzie. Pripomeňme, že maďar­skú iredentu nemohlo z dôvodu ochrany bezpečnosti, suverenity a územnej celistvosti štátu pripustiť ani masarykovské čechoslovakistické Československo. Preto vtedajší parlament rozhodol o zničení súsošia.

Ako vidieť, národné a štátne záujmy Slovenska nie sú pre fanúšikov a sponzorov obnovenia súsošia Márie Terézie dôležité.

Bratislava je hlavným mestom nezávislej Slovenskej republiky, a preto na jednom z jej hlavných námestí nemá čo hľadať pripomienka ponižujúcej rakúsko-uhorskej minulosti našej vlasti. Mohlo by sa však zvážiť napríklad vybudovanie skanzenu Rakúsko-Uhorska, kde by súsošie Márie Terézie mohlo byť umiestnené. A celkom by tam pasovala napríklad aj socha Sándora Petőfiho z bratislavskej Medickej záhrady. Uhorskú či rakúsko-uhorskú minulosť totiž nemožno vygumovať zo slovenskej histórie a ani by to nebolo správne. Vybudovaním skanzenu by si prišli na svoje aj zvedavci zaujímajúci sa o históriu a mohol by byť aj názornou pomôckou pre vzdelávanie mládeže. Veď tak, ako je život slovenského ľudu aj z monarchistických čias viac či menej zachovaný v skanzenoch, rovnako by mohla byť v skanzene, prípadne v múzeách, zachovaná aj štátna história Uhorska vrátane osobnosti Márie Terézie.

Nuž, všetko je v rukách komunálnych politikov Bratislavy, jej magistrátu aj orgánov mestskej časti Staré Mesto, ktorí budú musieť rozhodnúť o tejto politicky ostrej otázke. Ide o to, či zástupcovia ľudu v tejto mestskej časti slovenskej metropoly dorástli na takú úroveň, aby dokázali reflektovať fundamentálne národné a štátne záujmy Slovenska v konfrontácii s orbánovským veľkomaďarstvom.

V týchto dňoch uskutočňuje magistrát hlavného mesta prieskum názorov občanov o budúcnosti Parku kultúry a oddychu. Podobný výskum by bolo dobré urobiť aj vzhľadom na ich názory na zmŕt­vychvstanie súsošia Márie Terézie, pretože k takej citlivej otázke by obyvatelia mesta určite mali zaujať svoj postoj.

Jozef Hajster

Fotografia:
Kontroverzné súsošie na dobovej fotografii. Mária Terézia pozerá smerom na Budapešť, spoločnosť jej robia dvaja maďarskí husári.