Nedeľa 27. september 2020

extra plus

Jún 2011

Aktuálne číslo

Foto: TASR/Pavel NeubauerFoto: TASR/Pavel Neubauer

Morálny krach

Keď bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú

Vo svete podnikania neplatí demokracia, pričom delenie zisku závisí od rozhodovania úzkej skupiny ľudí.

Problematika spravodlivosti, spravodlivého usporiadania, ako aj primeraného rozdelenia zisku sú nepochybne jedny z najfrekventovanejších sociálnych otázok súčasného sveta. Názorová rozmanitosť a pomerne rôznorodé spektrum sociálneho myslenia predkladajú odlišné teórie a dokazujú, že pretečie ešte veľa vody, kým (alebo ak vôbec niekedy) príde k jednotnému, všetkými akceptovanému chápaniu spravodlivosti.

Kusy a kúsky koláča
Distribučná spravodlivosť neexistuje - tak znie jedna zo základných téz liberalizmu. Nemožno však tvrdiť, že mzda jedného je spravodlivá a iného nespravodlivá. Jednoducho to tak určil trh. Oproti tomu tzv. prerozdeľovanie je vraj vždy nespravodlivé. Rovnako, ako vo svojich úvahách robia prívrženci liberálnej ekonomickej školy, aj problém tzv. distribučnej spravodlivosti je možné demonštrovať na jednoduchom modelovom príklade. Šesť ľudí sa dohodne, že spoločnými silami upečú koláč s hmotnosťou jeden kilogram. Úlohy si rozdelia tak, že jeden pripraví makovú náplň, druhý tvarohovú, ďalší cesto, iný pripraví podmienky na pečenie... Po vykonaní práce príde k deleniu koláča. Ostatní súhlasia, že organizátor si zaslúži väčší podiel a nechajú na ňom rozhodnutie o rozdelení. Napokon sa každému ujde 150 gramov a organizátorovi 250 gramov koláča. O pár dní neskôr sa rozhodnú upiecť väčší koláč s hmotnosťou 1,5 kilogramu. Realizátorom rozdeľovania je opäť organizátor, no tentoraz sa domnieva, že by mohol získať viac, a teda mal by o podiel ukrátiť ostatných. Ponechá si 1 000 gramov a ostatným dá 100 gramov. Poviete si, veľmi čudné delenie, ale podobná situácia je realitou vo vyspelých krajinách ako Nemecko či Spojené štáty americké, kde sa zo stále väčšieho „koláča" HDP ukrajujú pre pracujúcich čoraz menšie kúsky, zatiaľ čo pre menšinu najbohatších stále väčšie kusy.

Maska liberalizmu
Dlhodobý trend poklesu priemernej reálnej mzdy je už od konca sedemdesiatych rokov neodškriepiteľným faktom. Nepomer je spôsobený tým, že mechanizmus rozdeľovania je v rukách úzkej skupiny ľudí. Delenie bohatstva závisí od ľudského rozhodovania, pričom právo na vyjadrenie týkajúce sa delenia zisku by nemalo byť nikým a nikomu odopreté. Z reálnych skúseností však vyplýva, že liberálni ideológovia v otázke distribučnej spravodlivosti zavádzajú a hovoria všetkým, ktorí si zvyšujú príjmy na úkor iných, že chamtivosť je úplne v poriadku a dokonca prospieva ekonomike. Navyše v argumentácii sa oháňajú sofistikovanými frázami, že ekonómia síce nemôže morálne hodnotiť, ale môže tvrdiť, že prerozdeľovanie škodí ekonomike. Liberálna ekonómia sa tak skrýva za masku nehodnotiacej vedy, no zároveň „nenápadne" hodnotí.

Jej predstavitelia radi predkladajú tvrdenie, že do trhu sa nemá zasahovať. Okrem toho ignorujú fakt, že v kapitalizme bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú. Vraj bohatnú všetci, no niektorí rýchlejšie a iní pomalšie. Možno to dokumentovať začiatkom uplatňovania kapitalizmu v 16. storočí, ako aj v súčasnosti. Dnes sa kapitalizmus snaží zbaviť prívlastkov, ktoré mu vnútila politika západných krajín po 2. svetovej vojne. Najkrvavejší konflikt v histórii priniesol ľudstvu povojnové ponaučenie v podobe sociálneho štátu, z úspechu sociálneho štátu sa však nikto poučiť nechce. Realita histórie aj súčasnosti je jasným dôkazom, že rozdelenie bohatstva závisí od konkrétnych ľudí a spoločenských mechanizmov. Presnejšie povedané - od politických rozhodnutí. Tie sú v dosahu ľudského konania, a preto by bola oprávnená požiadavka, aby tí, čo rozhodujú o rozdelení bohatstva, boli vystavení verejnej kontrole. Bohužiaľ, ne­existuje nijaké pravidlo na určenie spravodlivého delenia, čo len dokazuje, o aký zložitý problém ide.

Ideológia liberalizmu síce dokázala sformulovať určité podnetné postrehy, no v súčasnosti preukazuje pozoruhodnú schopnosť - úplne sa odtrhnúť od reality v bezhraničnej viere, že objavila základný prin­cíp všetkého súcna. Liberáli môžu argumentovať tým, že spoločné pravidlá v akomsi obsiah­lejšom poriadku v minulosti nás obmedzovali. Na druhej strane nám však pomáhali vytvárať vlastnú identitu a dávali zmysel činnostiam spoločenského života. Prin­cípy tejto ideológie koncentrujú človeka iba na vlastné „ja", odpútavajú ho od spoločnosti, popierajú požiadavky občianstva a rešpektovanie solidarity. Darmo budú ekonomickí liberáli urážať našu inteligenciu neustálym tvrdením, že distribúciu bohatstva nemožno morálne hodnotiť. V skutočnosti sme svedkami nebývalého morálneho krachu.

Adam Votruba, denikreferendum.cz
(Titulok, naditul a medzititulky redakcia)