Piatok 25. september 2020

extra plus

Jún 2011

Aktuálne číslo

Od totality k totalite

Eva Zelenayová

Za májovú schôdzu slovenského parlamentu by sa nemusel hanbiť nijaký totalitný režim. Už pred jej začiatkom predseda NR SR Richard Sulík vyhlásil, že na rokovanie opätovne nezaradí tie návrhy zákonov, o ktorých NR SR rokovala, ale neprijala ich. Argumentoval zákonom o rokovacom poriadku, podľa ktorého nemožno znovu rokovať o návrhoch skôr, kým neuplynie šesť mesiacov. Hlasovacia mašinéria väčšiny v parlamente úspešne vyradila všetky návrhy opozície vrátane tých, ktorými žiadali vyradiť z rokovania aj vládne návrhy podané v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Neuspeli. Verejnosť si už zvykla, že Sulíkove verejné vystúpenia sú čoraz častejšie zmesou arogancie a tragikomiky. Pred voľbou generálneho prokurátora oznámil, že tajnosť voľby mala byť zabezpečená hlasovaním poslancov za krytým pultom. Napokon sa ukázalo, že koalícia si aj tak zabezpečila kontrolu hlasovania, keďže každý poslanecký klub mal „pridelený" vlastný spôsob úpravy hlasovacieho lístka. A aby sa náhodou nedostal na svetlo božie dôkaz o vynútenom hlasovaní, čiže o spochybnení ústavnosti voľby, šéf parlamentu sa pochválil, že osobne dohliadol na skartovanie hlasovacích lístkov.

V ponovembrovej histórii sa v parlamente vystriedali viaceré strany na jedno použitie. Či to bola SOP, ANO alebo SaS, každá z nich bola použitá na vládnutie proti životným záujmom slovenského národa. Najskôr išlo o výpredaj ekonomickej podstaty štátu, dnes sú už ohrozované základné duchovné hodnoty, ktoré si národ dokázal udržať aj počas komunistickej totality.