Nedeľa 20. september 2020

extra plus

November 2011

Aktuálne číslo

Foto: Pavel KapustaFoto: Pavel Kapusta

Hniezdo v tesnu parutí

Po Hviezdoslavových stopách

Jana Borovčinová

Hájovňa pod Babou horou spolu s okolitou prírodou očarila Pavla Országha Hviezdoslava natoľko, že sa stala miestom aj inšpiračným zdrojom na napísanie jeho slávnej básnickej skladby Hájnikova žena.

Klasik slovenskej literatúry bol odjakživa úzko spätý so slovenskou prírodou, predovšetkým však so svojou rodnou Oravou. Bola nielen cieľom jeho prechádzok a výletov, ale aj tvorivou inšpiráciou. Inak to nebolo ani v lete roku 1883, keď v ňom počas výletu na Babiu horu skrsla myšlienka napísať dielo oslavujúce tamojšie prostredie a ľud. Svoje pocity a myšlienky pretavil do veršov a v roku 1884 v januárovom čísle Slovenských pohľadov vyšlo prvých šesť spevov Hájnikovej ženy. Dnes už všetci veľmi dobre poznáme príbeh mladého hájnika Miška Čajku a jeho ženy Hanky. Hviezdoslav aj v tomto diele vsunul do popredia celospoločenský konflikt medzi bohatými a chudobnými, pričom zobrazil aj harmonické súžitie človeka s prírodou.

V pôvodnom prostredí
Príbeh lyricko-epickej skladby sa odohráva v hájovni na Slanej vode v Oravskej Polhore. Pri vykreslení charakterov ústredných postáv - Miška Čajku a jeho ženy Hanky - sa Hviezdoslav inšpiroval ušľachtilosťou a dobrosrdečnosťou manželov Lachovcov, ktorí v tom čase v hájovni žili. Autentickosť prostredia Pod Babou horou približuje atmosféru ich života, ako aj iných hájnických rodín. Okrem toho návštevníkom sprítomňuje literárny príbeh Čajkovcov; všetko vyzerá tak, ako Hviezdoslav opisuje vo svojom diele: „Jak hniezdo v tesnu parutí, v úkryte košatého krovia, v hôr nepriehľadnom zákutí, chalupa čuší hájnikova. Tak bezpečne si stáva tu, bez prepychu, bez závratu, uprostred okrúhleho lázku, rozvitom jakby na obrázku..." Aj v hájovni akoby zastal čas, všetko tu má svoje miesto ako kedysi. Podľa riaditeľky Oravského múzea Márie Jagnešákovej sa Hájnikova žena ocitá v pôvodnom prostredí, keďže „všetko je nainštalované tak, akoby práve len na chvíľu niekam odbehla. Kroj, na stole chlieb ako symbol dobroty, nôž, ktorým si ochránila česť". Od sprievodcu expozície sa dozvedáme mnoho zaujímavostí, napríklad aj to, že príbeh manželov Čajkovcov a mravne skazeného šľachtica Artuša Villániho je v skutočnosti dielom básnikovej fantázie a predstavivosti. Pravdou však zostáva, že Hviezdoslav otváral svoje srdce prírode, ľuďom, celému národu a človečenstvu vo svete chalúp, ako to opísal vo veršoch pozoruhodného diela realistickej literatúry.

U hájnikov
V roku 1979 bola v hájovni pri príležitosti osláv 25. ročníka Hviezdoslavovho Kubína sprístupnená verejnosti literárna expozícia Hájnikovej ženy, prvé výstavné múzeum tohto druhu na Slovensku. Pozostáva zo štyroch častí, pričom všetky sú venované tvorbe Pavla Országha Hviezdoslava. Prvá znázorňuje životné a pracovné prostredie hájnickej rodiny, v druhej je zdokumentovaný zrod, vývin a realizácia myšlienky napísať dielo. Pôvodný charakter v tejto miestnosti má básnikov pracovný kútik s dvoma maľovanými nástennými textíliami akademickej maliarky Evy Trizuljakovej. Zvyšné dve časti prezentujú vstup Hájnikovej ženy do povedomia slovenského národa, ako aj jej literárne, výtvarné, filmové či divadelné stvárnenia. Okrem toho atmosféra miestností približuje martinské prostredie, osobnosti a inštitúcie, ktoré sa ako prvé podieľali na uverejnení diela. Podľa Márie Jagnešákovej Hviezdoslavovu hájovňu navštevuje ročne zhruba šesťtisíc návštevníkov, čo je „vzhľadom na špecializáciu tejto expozície a sezónu trvajúcu iba od konca apríla do októbra úctyhodný počet". Tešiť sa obľube domácich aj zahraničných turistov môže naďalej, pretože po troch desaťročiach prevádzky prešla v tomto roku významnou rekonštrukciou. Okrem opravy celého objektu boli aktualizované vystavené fotografie, prehliadka je navyše obohatená o multimediálnu prezentáciu. V areáli sa nachádza aj expozícia spisovateľa Mila Urbana, rodáka z neďalekej obce Rabčice. Prišiel na svet v pôvodnej, v roku 1912 vyhorenej hájovni, na ktorej základoch stojí súčasná budova. Pod stúpajúcu návštevnosť oboch expozícií sa podpisuje aj každoročné stretnutie pri hájovni, takzvaná Rabčická heligónka. Podujatie s množstvom sprievodných atrakcií, ukážok ľudovej tvorby a remesiel je venované vyznávačom goralského nárečia, piesní a zvykov.

Hájovňa spolu s okolitou prírodou je však predovšetkým nádherným miestom spomienky na Pavla Országha Hviezdoslava a jeho najpôsobivejší pozdrav oravským lesom a horám v dejinách slovenskej literatúry.

Fotografia:
Príbeh lyricko-epickej skladby sa odohráva v hájovni na Slanej vode v Oravskej Polhore. Postavili ju v rokoch 1860 až 1870. Dnes je v nej múzeum s atraktívnou expozíciou.