Nedeľa 20. september 2020

extra plus

November 2011

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Diagnóza: Deficit prírody

Voľnočasové aktivity sa presunuli zvonku dovnútra

Dana Madarová

Moderný životný štýl je často v rozpore s ľudskou prirodzenosťou: mladá generácia nevie rozlíšiť hranice skutočného a virtuálneho sveta.

Deti sa vyhýbajú prírode a pohybu v nej, čo u nich vyvoláva nesústredenosť, nepozornosť, oslabenie imunity, zvýšenú hladinu stresu či depresie. Trpia novodobou diagnózou - poruchou spôsobenou nedostatkom prírody.

Posledné dieťa v lese
V posledných rokoch vzbudila pozornosť v USA a neskôr aj v Európe kniha s názvom Posledné dieťa v lese od amerického publicistu Richarda Louva. Autor v nej poukazuje na skutočnosť, že väčšina dnešných detí nemá kontakt s prírodou, pričom práve ona by mala byť prirodzenou súčasťou a základnou potrebou ich života. Vnímanie reality iba cez digitálne technológie a médiá, teda pasívnou formou, nezodpovedá totiž skutočnému chápaniu sveta a fungovania v ňom. Naopak, dieťa si vytvára neúplný, zjednodušený a skreslený obraz, pričom prichádza k obmedzeniu jeho predstavivosti, kreativity či sociálneho správania a zaradenia sa do spoločnosti. Podľa Louva „sa kedysi hranice detských hier merali na míle, dnes tento priestor ohraničuje plot záhrady". Skúmaním vplyvu prírodného prostredia na psychiku a prežívanie človeka sa zaoberajú aj vedci z oblasti ekopsychológie, vychádzajúcej zo spojenia prírodných a humanitných vied. Zo záverov jej výskumov vyplynulo, že prechádzka v lese znižuje u ľudí mentálnu únavu, navyše udržiava ľudský mozog a pamäť v dobrej kondícii, čím u starších ľudí dokáže zabrániť predčasnému starnutiu alebo oddialiť stareckú demenciu. Pri tejto aktivite sa totiž zväčšuje hippokampus, časť koncového mozgu, v ktorej sa vytvárajú pamäťové stopy. Takisto bolo dokázané, že pacienti v nemocniciach s výhľadom na zeleň sa uzdravujú oveľa skôr ako chorí v izbách s oknami do ulice. Takisto prítomnosť rastlín v kanceláriách zvyšuje pracovný výkon a spokojnosť zamestnancov, domáce zvieratá v ústavoch sociálnej starostlivosti zase prispievajú k zlepšeniu telesného aj mentálneho zdravia. Kontakt detí s prírodou sa používa aj ako terapeutický prostriedok na liečbu porúch pozornosti a obezity, redukciu stresu, rozvoj mentálnych zručností a emocionality, okrem toho je súčasťou ekologickej výchovy na školách. V istom nápravnovýchovnom zariadení v San Franciscu je spolužitie väzňov s prírodou osvedčenou terapiou na ich opätovné začlenenie sa do spoločnosti.

Generácia konzumu
Ekologické myslenie sa rodí v domácom prostredí. Aj preto podľa detských psychológov nesú za uvedené skutočnosti vinu predovšetkým rodičia. Práve oni sú neraz príčinou toho, že ich potomkovia strácajú reálny obraz o svete, ako aj schopnosť žiť v harmónii s prírodným prostredím. Pred niekoľkými rokmi vo Veľkej Británii spustili kampaň, ktorá vyzývala rodiny k aktivitám v prírode. Na základe prieskumu spoločnosti National Trust sa totiž zistilo, že deti vo veku 10 až 12 rokov majú chabé poznatky o prírode a žijú vo virtuálnom svete. Iba polovica opýtaných vedela, ako vyzerá dubový list, zato deviati z desiatich vedeli identifikovať postavu z počítačovej hry. Predstavu o tom, ako vyzerá straka, malo iba 29 percent detí, pričom polovica z nich vôbec nepoznala rozdiel medzi včelou a osou. „Je to smutný moderný jav. Najmä mladá generácia je odtrhnutá od reality. Virtuálny svet víťazí. Keď deti lepšie vedia, ako vyzerá fiktívny votrelec z vesmíru ako dub, treba s tým niečo urobiť," povedal vtedy prírodovedec Nick Baker. Od jeho vyjadrenia prešlo síce už niekoľko rokov, no vo Veľkej Británii sa len pramálo zmenilo. Organizácia Spojených národov totiž nedávno označila britskú mladú generáciu za najnešťastnejšiu na svete. Podľa následne publikovanej správy Detského fondu UNICEF je príčinou konzumizmus. Medzi deťmi prichádza k šikanovaniu tých, ktorí nevlastnia značkové veci, pocity nešťastia okrem toho spôsobuje aj nedostatok vzájomnej väzby v rodine a voľnočasových aktivít v prírode. Britskí rodičia zahŕňajú svojich potomkov darčekmi, aby tak vynahradili fakt, že sa im málo venujú. Výskumníci v rámci štúdie skúmali aj deti v Španielsku či Švéd­sku, pričom zistili, že v týchto krajinách chorobný konzum takmer neexistuje. Deti uviedli, že pocit ich šťastia závisí aj od času prežitého vonku. Podľa vedcov je hrozivá predstava, že dnešná mladá generácia, úplne odcudzená prírode, by mala neskôr rozhodovať o osude životného prostredia. Len človek žijúci v zhode s prírodou totiž dokáže pochopiť, že ju treba chrániť a prispieť tak k udržaniu ekologickej stability aj pre ďalšie generácie.

Fotografia:
Pohyb v prírode prispieva k zlepšeniu fyzického aj duševného zdravia.