Piatok 16. november 2018

extra plus

Január 2012

Aktuálne číslo

Foto: Jana BirošováFoto: Jana Birošová

Foto: Alexander BrezaFoto: Alexander Breza

Foto: SITAFoto: SITA

Foto: Jana BirošováFoto: Jana Birošová

Foto: TASR/Martin BaumannFoto: TASR/Martin Baumann

Národy sú tvárami Boha

Rafael Rafaj: Podstatou krízy nie je deficit financií, ale nedostatok lásky

Ľudovít Števko, Pavel Kapusta

Slovenskej verejnosti ho netreba osobitne predstavovať. Patrí medzi najaktívnejších poslancov parlamentu a je jedným z najpresvedčivejších oponentov ešte stále vládnuceho politického zoskupenia - vari najčudnejšejšieho a najmenej slovenského, aké sme tu mali od roku 1993. O aktuálnych politických témach sme sa zhovárali s podpredsedom Slovenskej národnej strany a predsedom poslaneckého klubu národniarov v NR SR Rafaelom Rafajom.

Kedysi ste sa vyjadrili, že SNS je nenahraditeľným subjektom v slovenskom parlamente. Dnes, napriek tomu, že ste parlamentnou stranou, sa nachádzate na okraji záujmu médií, ktoré pôsobia na verejnosti ako vplyvná politická sila. Čomu to možno pripísať?
Je to známka toho, že SNS robí dobrú politiku pre Slovensko, čo prekáža tým silám, ktoré stoja za médiami, čiže za zahraničnými mediálnymi reťazcami pôsobiacimi na Slovensku. Nie je nijakým tajomstvom, že mediálna moc alebo siedma veľmoc, ako sa zvykne hovoriť, začala intenzívne koketovať s politikou, že médiá už nechcú byť len strážnym psom demokracie, ale majú ambíciu politiku priamo ovplyvňovať. SNS ako strana brániaca národnoštátne záujmy prekáža tým, čo majú na našom území iné priority a Slovensko vnímajú len ako svoj ekonomický protektorát.

Agentúrne prieskumy uvádzajú pomerne nízke volebné preferencie vašej strany. Šéf agentúry Polis Ján Baránek v Slovenskom rozhlase len akoby mimochodom povedal, že prieskum je obchod a kto si ho zaplatí, toho je. Odrážajú takéto prieskumy realitu?
Už dávno neverím agentúram na prieskum verejnej mienky. Otvorene sa hovorí o objednávateľoch prieskumov a o cenách za pridávanie preferencií v prospech konkrétnych politických subjektov. Keďže matematiku neoklamete, je zrejmé, že ak niekomu treba zvýšiť percentá, potom logicky inému treba ubrať. Prieskumné agentúry a médiá na Slovensku sa vydali na cestu robenia politiky a masívnej manipulácie s verejnou mienkou.

Pre agentúry je to celkom dobrý biznis. Nedá sa niečo robiť s tou ich predajnosťou - s tým, aby sa toľko nemýlili a nemýlili verejnosť falošnými údajmi o preferenciách strán a politikov?
Už dlhšie sa zaoberám myšlienkou certifikácie prieskumných agentúr, pretože žijú v neregulovanom prostredí a otázna je ich dôveryhodnosť, ako aj verifikovateľnosť údajov určených pre verejnosť. Ak napríklad advokáti majú svoju advokátsku komoru, aby mohli vykonávať svoju činnosť podľa určitých zásad, potom nie je dôvod na to, aby agentúry na prieskum verejnej mienky pôsobili v nejakom nepreniknuteľnom vákuu.

Čo navrhujete?
Verejnú kontrolu. Systémovo by sa to dalo riešiť zriadením kontrolnej rady agentúr, kde by verejnosť mohol zastupovať Štatistický úrad SR, ktorý je zriadený zo zákona. Táto rada by mala oprávnenie overovať prieskumy určené verejnosti. Podobne by bolo žiaduce zriadenie tlačovej komory alebo komory novinárov, ako je to napríklad v Taliansku, čím by sa žurnalistike mohla vrátiť aká-taká spoločenská vážnosť.

Do marcových parlamentných volieb vstupuje rekordných 26 politických strán vrátane úplných nováčikov. Súvisí táto situácia s tým, že ľudia sú znechutení politikou, a preto sa otvára priestor pre neznáme politické subjekty a všelijaké dobrodružné persóny?
Na Slovensku máme dokopy zaregistrovaných až 150 strán. Pýtam sa načo? Časť neuspokojených voličov však očakáva v perióde volieb niečo iné. Nie je to nič výnimočné - takáto demokracia z ulice je znakom nevyspelosti nielen našej spoločnosti a politiky. V každých voľbách figurovali tzv. výťahové strany na jedno použitie. Zákonodarcovia tu niečo zanedbali. Nové politické subjekty by mali dostať možnosť kandidovať až v nasledujúcom volebnom období, ako v ktorom sa zaregistrovali. Tieto strany obyčajne prejavia svoju aktivitu dva mesiace pred voľbami, nájdu si sponzorov na kauciu a kampaň. Mali by pôsobiť dlhší čas, preukázať svoju personálnu a programovú stabilitu, čím by sa predišlo aj sklamaniam ľudí.

Kto vlastne tvorí tieto nové politické strany s krátkym doletom?
Rôzne kváziosobnosti pozametané z tretieho sektora a ďalšia sorta amatérskych politikov, ktorá využíva sklamanie ľudí. Paradoxom týchto „pouličných strán" je ich vnútorný rozpor. Ich lídri tvrdia, že nesúhlasia s politikou, odmietajú základné princípy politiky, dokonca tvrdia, že sú v opozícii k politike, ale pred voľbami sa „obetujú" a vhupnú do nej.

Rýchlokvasené strany však často vo voľbách uspejú...
Verím v zdravé jadro národa, aj v zdravý sedliacky rozum, pretože Slováci si vedia urobiť vlastný úsudok, nepotrebujú predžuté názorové polotovary alebo ľudí, ktorí sú vo svojej podstate iba vlci oblečení pred voľbami do ovčieho rúcha. Keď ich ľudia neposunú do parlamentu, prestanú aj experimenty.

Slovenská národná strana je suverénne najstarším politickým subjektom, doteraz bola koaličnou stranou v troch vládach. Napriek tomu predseda Smeru akoby vás nepovažoval za stabilnú politickú stranu, lebo nedávno medzi ne zaradil len pravicové SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd. Pritom Smer-SD bol váš koaličný partner. Ako si vysvetľujete Ficove slová?
Tak, že uprednostnil internacionálny, čiže globalistický záujem pred slovenským národným a štátnym záujmom. Tieto štyri subjekty spája spoločná niť prepojenia na centrálne európske inštitúcie. Všetky sú totiž ovládané materskými frakciami v Európskom parlamente a nedokážu robiť proslovenskú politiku. Ponúkajú len jediné riešenie - závislú budúcnosť nadviazanú na Nemecko a okruh jeho satelitov. Opakuje sa vlastne situácia spred 2. svetovej vojny - ekonomický protektorát. Naša historická pamäť to odmieta.

SNS je známa tradičnou pronárodnou orientáciou. V časoch prehlbujúcej sa krízy však akoby táto agenda ustupovala do úzadia, ľudí skôr zaujíma ťaživá sociálna situácia. Vidíte nejaké východisko z našich hospodárskych a sociálnych problémov?
Slovenská národná strana prichádza s návrhom alebo výzvou, aby sa v sociálnej a ekonomickej sfére definovali celoeurópske štandardy odvíjajúce sa napríklad od minimálnej ceny práce. Slováci očakávajú, že ich životná úroveň konečne dosiahne priemer v EÚ. Ak sa má prejaviť európska solidarita, do ktorej prispievame v rámci záchranných mechanizmov sumou 200 miliárd eur, Slovensko musí požadovať definovanie priemernej európskej mzdy, rešpektovanej na celom teritóriu únie. Platíme európske ceny palív, energií aj potravín, ale platy našich ľudí sú najnižšie v eurozóne. Takáto anomália je neudržateľná, za týchto podmienok pre bežných ľudí členstvo v únii stráca význam. Byť chudobný v eurách alebo v korunách, aký je v tom rozdiel?

Veríte v budúcnosť eura a eurozóny?
Existujú snahy o centrálnu vládu nad planétou a kríza je len dôsledok týchto snáh, tejto finančnej vojny medzi dolárom, eurom a jenom. Dôkazom toho sú útoky na euro zo strany spochybniteľných ratingových agentúr s cieľom zlikvidovať európsku menu, spoločný európsky hospodársky priestor. Potom má byť nastolená centrálna svetová mena a neskôr aj celosvetová vláda. Ak sa európsky Titanic potápa, otázka je, či také malé štáty ako Slovensko mu dokážu pomôcť. Pud sebazáchovy nám radí, aby sme spustili na hladinu záchranný čln. Ak to neurobíme, pôjdeme ku dnu.

Čo sa skrýva za pojmom záchranný čln?
Politici a ekonomické elity si musia preprogramovať vlastný mozog, ktorý očakáva profit len z nadnárodného celku. Mali by sme sa vydať cestou zhodnocovania pôdy, ktorá je primárny výrobný prostriedok a zdroj prežitia, cestou zhodnocovania našich prírodných zdrojov, akými sú lesy a voda. Vláda by mala motivovať ľudí k obrábaniu pôdy, k samozásobovaniu obyvateľstva na vidieku, lebo nedajbože, aby po dlhovej kríze prišla aj kríza potravinová. Nezabúdajme, že dnes nie je Slovenská republika potravinovo sebestačná.

Aká by mala byť úloha vlády pri zmene celkového ekonomického programu?
Vláda by mala aktívne vstupovať do plánovania strednodobých a dlhodobých ekonomických nástrojov na podporu domáceho podnikateľského prostredia a vnútornej spotreby, mala by zriadiť ľudovú štátnu banku, pristúpiť k zásadnej reštrukturalizácii ekonomiky a politiky, ktorá nebude servilne kopírovať trendy a tlaky, ale bude presadzovať zvýšenie exportu, pretože máme negatívne obchodné saldo. Jednostrannosť slovenskej ekonomiky ako montážnej dielne s kvalitnou, ale lacnou pracovnou silou je už našou nevýhodou.

Súčasná situácia je však opačná a nejde len o početné montážne haly a priemyselné parky. Sme svedkami drancovania lesov, vyváža sa surová drevná hmota, namiesto toho, aby sa zhodnocovala doma.
Máte pravdu, slovenský nábytkársky priemysel bol zlikvidovaný, celkom ho nahradili Poliaci a dokonca paradoxne v tejto sfére expandujú aj Maďari, ktorí majú minimum drevnej suroviny. Politici, ktorí nemajú vzťah k Slovensku, ho ťažko posunú ekonomicky ďalej.

Dosluhujúca vláda Ivety Radičovej robí prešľapy jeden za druhým: minister životného prostredia predáva emisie za necelé tri eurá za tonu, minister pôdohospodárstva nerieši Tokaj a nahráva záujmom Maďarska, minister zdravotníctva zasa nahráva privatizérom zdravotníctva. A tak ďalej, a tak ďalej... Nemala do volieb riadiť štát radšej úradnícka vláda?
Takýto prístup by bol podľa môjho názoru iba prechodom z dažďa pod odkvap. Je však pravda, že Smer ako najsilnejší opozičný subjekt nedomyslel, aké negatívne javy môžu sprevádzať dovládnutie vlády po vyslovení nedôvery v parlamente. Mali sa nastaviť oveľa prísnejšie mantinely na jej činnosť.

Minister vnútra Daniel Lipšic udelil svojim riadiacim pracovníkom štedré vianočné odmeny, dokopy za takmer 7,4 milióna eur. Aj na ostatných ministerstvách a na Úrade vlády sa rozdávalo plným priehrštím. Je morálne takto „vyjedať" deravú štátnu kasu v krízových časoch, keď státisíce obyvateľov Slovenska žijú v chudobe?
Ide o zvrátenosť, ale aj o systémové zlyhanie. Systém umožňuje premiérke a ministrom okrem základného tarifného platu udeľovať aj množstvo ďalších mzdových benefitov. Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu som kritizoval kapitolu vyčlenených finančných prostriedkov pre Úrad vlády, kde okrem tabuľkového platu bolo šesť ďalších mzdových položiek, ktoré môže premiérka alebo členovia vlády dať svojim úradníkom. Tieto položky predstavujú až 80 percent zo základného platu, a tak sa stáva, že úradník, stranícky nominant, má plat 4- až 6-tisíc eur, čo je až dvojnásobok platu poslanca. Je to nenormálne.

Je to zvláštne, ale pomery štátnych úradníkov nikto nekritizuje. Zato minister Uhliarik dehonestuje lekárov, keď požadujú zvýšenie platov. Je nejaké riešenie pre zanedbávané zdravotníctvo?
Systémové riešenie v zdravotníctve ponúkla len SNS, ktorá navrhla päťpercentnú platbu štátu za poistencov z radov študentov, dôchodcov a nezamestnaných. Pokiaľ štát nebude platiť zodpovedajúcu výšku poistenia za svojich poistencov, je logické, že v systéme nemôže byť dostatok zdrojov. Budúcnosť ukáže, že jedine v tom je cesta, ako udržať zdravotnú starostlivosť na Slovensku.

Nedostatok práce a nízke zárobky vyháňajú zo Slovenska státisíce ľudí. Mnohí z nich, najmä vysokoškolsky vzdelaní mladí ľudia ostávajú v cudzine. Existuje podľa vás nejaký spôsob, ako urobiť aj z chudobného Slovenska príťažlivú krajinu pre mladých ľudí?
Pozrime sa, kto má záujem, aby Slovensko prosperovalo, aby sa zvyšovala cena práce, aby tu našli uplatnenie aj vysokoškolsky vzdelaní špičkoví odborníci. Väčšina politických strán aj mediálny priestor sú nastavené v duchu internacionalizmu a multikulturalizmu. Slováci vždy chodili do zahraničia za skúsenosťami, ale vracali sa a získané skúsenosti zhodnocovali doma. Jediná cesta je zabezpečiť ľuďom prácu s vysokou pridanou hodnotou, vytvoriť podmienky pre špičkových lekárov, učiteľov, vedcov aj cez rôzne benefity - hmotné aj spoločenské. Ekonomický sektor musí poznatky z vedy a výskumu zhodnocovať na Slovensku, aby duševný produkt našich ľudí neslúžil opäť len cudzím. Toto je ekonomický patriotizmus v praxi.

Pred Vianocami vláda Ivety Radičovej schválila návrh Rudolfa Chmela o rozšírení dvojjazyčných názvov obcí, podľa ktorého dostali niektoré obce pomenované po slovenských dejateľoch svoj druhý názov v maďarčine. Ako hodnotíte tento fakt?
Je to akt arogancie, ktorý útočí na najcitlivejšiu časť povedomia Slovákov, keď má prísť k zavedeniu dvojjazyčných názvov štrnástich obcí pomenovaných po slovenských dejateľoch, ako Štúrovo, Palárikovo, Hurbanovo. Podľa tzv. tabuľového zákona 191 z roku 1994 sa na tieto obce nevzťahoval dvojjazyčný štatút, ale Chmelov návrh to zmenil. Návrh dvojjazyčnosti zahŕňa 655 obcí, čo znamená, že každá štvrtá obec bude mať iný ako slovenský názov. Ústupčivá politika dvoch Dzurindových vlád a terajšej Radičovej je živnou pôdou pre maďarskú iredentu a slovenské jazykové územie sa scvrkáva ako šagrénová koža. Zákon dokonca umožňuje použiť aj tzv. historické názvy z čias násilnej maďarizácie a horthyovskej okupácie. Po voľbách SNS tento problém otvorí, zruší niektoré potupné normy. Podľa mňa je tento zoznam neplatný do roku 2021.

Maďarská vláda Viktora Orbána kritizuje novelu slovenského zákona o štátnom občianstve, sťažuje sa pred eurokomisármi, organizuje protesty pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti. Považujete problematiku tohto zákona o štátnom občianstve SR za uzavretú?
My sme za model výnimočného alebo jediného občianstva, podobne ako v Nemecku z prirodzených príčin. Vedieme diplomatickú vojnu s Maďarskom, ktoré sa snaží vyňať časť našich občanov spod jurisdikcie Slovenskej republiky a hromadne im udeľovať maďarské občianstvo na etnickej báze, mimo zásady genuine link európskeho dohovoru. Toto je kosovská cesta trvalého konfliktu. Akékoľvek čiastkové ústupky mimo rámca Európskeho dohovoru o občianstve, ktoré sa viaže na dlhodobý trvalý pobyt s priemernou dĺžkou minimálne osem rokov, sú neprijateľné. Nie my, ale Maďarsko musí revidovať svoj zákon.

Zo strany Maďarska sa to zrejme očakávať nedá. V slovensko-maďarských vzťahoch sú však aj iné neriešené problémy, ktorým nevenujeme pozornosť. Napríklad množstvo vyvezených slovenských kultúrnych pamiatok je doteraz v depozitoch maďarských múzeí. Na túto skutočnosť ste viackrát upozorňovali...
Naše vlády, žiaľ, doteraz nedokázali vrátiť na Slovensko súbor vyvezených kultúrnych predmetov nevyčísliteľnej historickej, kultúrnej aj finančnej hodnoty. Maďari ich prevažne vzali na tzv. milenárne oslavy v roku 1896 do Budapešti a už si ich nechali doma. Pracujem na legislatívnej norme, ktorá by umožnila vrátenie vyše päťsto kultúrnych artefaktov. Pokým Maďarsko zadržiava naše kultúrne bohatstvo, koná tak proti dobrým su­sedským vzťahom a mravom. Existuje aj medzinárodný dohovor UNIDROIT o návrate pamiatok, ale rieši len krádeže 50 rokov dozadu.

O aké najvýznamnejšie pamiatky ide?
V Maďarsku sa nachádzajú také vzácne umelecké poklady ako veľkolepý Boží hrob z roku 1480 z Hronského Beňadiku, cechová truhlica z Modry, socha sv. Štefana z roku 1500 z Matejoviec či skvostné obrazy sv. Kataríny od majstra z Bátoviec, množstvo unikátnych gotických oltárov, napríklad sv. Anny z Ľubice, z Lúčok či Dobrej Nivy zo 16. storočia.

Lenže prijať takúto legislatívnu normu v slovenskom parlamente nestačí, Maďarov to k ničomu nezaväzuje. Čo by bolo treba ešte urobiť, povedzme, diplomatickou cestou?
Najprv si musíme uplatniť svoje práva, musíme vystaviť rodný list týmto pamiatkam a následne využívať všetky dostupné diplomatické a medzinárodnoprávne nástroje. Parlament by mal schváliť špecifický zákon, prípadne uznesenie s doloženým zoznamom a požiadavkou ich návratu. Mohol by však použiť aj legitímne represívne a recipročné nástroje.

Európa sa pokúša riešiť problematiku cigánskeho etnika peniazmi už niekoľko desaťročí. Bez výsledku. Recept na riešenie rómskej otázky neexistuje nikde a tým menej ho možno očakávať od mimovládnych organizácií u nás. Čo je podľa vás chybné v nazeraní na rómsky problém?
K našim občanom cigánskeho pôvodu treba pristupovať ako k seberovným, treba odmietnuť ich pozitívne zvýhodňovanie či zaraďovanie medzi sociálne vylúčené skupiny a hádzať vinu na slušnú pracujúcu väčšinu, ktorá ich údajne marginalizuje. Cigáni by mali mať vôľu riešiť si vlastné problémy na čele so svojimi rómskymi elitami. Tie však s neprispôsobivými skupinami v osadách nechcú mať nič spoločné. Treba sa vrátiť k štatistikám, ktoré boli údajne z rasových dôvodov odmietnuté. Keďže štát nemá relevantné údaje, stále väčšie finančné zdroje sa nalievajú do riešenia tzv. rómskej otázky. Je to neefektívne vynakladanie peňazí - nevidno pozitívne výsledky. Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu som poukázal na množstvo kapitol, v ktorých sa akože rieši táto problematika. Len na vzdelávacie a kultúrne programy je na rok 2012 vyčlenených viac ako 35 miliónov eur!

Chudoba, nízka úroveň vzdelania, vysoká kriminalita, vysoká pôrodnosť, odmietanie civilizačných hodnôt - to nie sú len problémy, ale aj hrozby do budúcnosti. Súhlasíte?
Najväčšou hrozbou je nekontrolovaná reprodukčná aktivita tohto etnika, ktoré má problém potom uživiť svoje rodiny a dožaduje sa pomoci od štátu, lebo z detí si urobili živnosť. Túto deformáciu z čias socializmu už v parlamente riešime cez zákony, kde sa sociálne dávky, rodinné prídavky a iné benefity podmieňujú zodpovedným správaním rodičov. Ale ukazuje sa, že to nestačí. Je anomália, ak slovenský národ vymiera, lebo máme druhú najnižšiu natalitu v Európe, a na druhej strane cigánska časť populácie s najvyšším percentom nezamestnaných a sociálne neprispôsobivých ľudí má enormne nadpočetné rodiny, ktoré musí štát živiť. Takéto parazitovanie na slušnej, pracujúcej väčšine je nemorálne a nekresťanské.

Čo konkrétne navrhujete, aby neprispôsobiví občania neparazitovali na väčšinovej spoločnosti?
Napríklad zapojenie Cigánov do reálnej práce, podmieňovanie vyplácania akejkoľvek dávky istým počtom odpracovaných hodín vo verejnom záujme.

Akú prácu vo verejnom záujme máte na mysli, keď väčšinou nemajú nijakú kvalifikáciu?
Napríklad nemáme ľudí, ktorí by čistili vodné toky, lesy, ulice, odhŕňali sneh a vykonávali ďalšie práce, na ktoré sa ťažko zháňajú ľudia.

V deformovanom sociálnom prostredí cigánskych osád nám vyrastajú nové početné generácie neprispôsobivých mladých ľudí. Čo s tým?
Vytrhnúť deti zo sociálne deformovaného rodinného prostredia sa dá iba tak, že zriadime pre ne internátne školy a zabezpečíme im primerané vzdelanie. Inú možnosť nevidím. Cigánskym deťom musíme dať šancu začať nový, lepší život a výchovou eliminovať deformované vzory sociálneho správania. Demokrati z tretieho sektora by mali prestať hlásať, že je to nehumánne, lebo zatiaľ neponúkli inú reálnu cestu.

Prvý január je dvojnásobným sviatkom - cirkevným aj štátnym. Je však dosť čudné, že práve štátnemu sviatku - Dňu vzniku Slovenskej republiky sa takmer nevenuje pozornosť štátnej reprezentácie ani verejnosti...
Žiaľ, pod tlakom multikulturalizmu a globalizácie sa stráca obsah pojmu národ a národné špecifiká. A tie sa nedajú ničím nahradiť, tak ako nie je možné nahradiť miznúcu flóru a faunu, tvoriacu náš životný priestor. Solženicyn povedal, že národy sú tvárami Boha a aj stará židovská kabala hovorí o 72 duchovných regentoch pre jednotlivé národy, čiže samotný Stvoriteľ mal s národmi svoj boží plán a ten by sme mu nemali kaziť. Na začiatku roka by sme mali časť našich myšlienok venovať kolektívnej pamäti a osudu, ktorý spolu prežívame, a napojiť sa na tieto informačné vibrácie. Pretože len v duchovnej jednote je sila. Žiaľ, negatívne energie svárov, nezdravej súperivosti, egoizmu, neprajnosti nás stále zrážajú na dno, z čoho potom ťaží okolie, nežičlivé politické sily a cudzie záujmy. Podstatou krízy nie je deficit financií, ale nedostatok lásky. Svet aj Slovensko potrebujú žiť na báze lásky, nie moci. Preto prvého januára myslime s láskou aj na Slovensko.

Fotografie:
Podpredseda Slovenskej národnej strany so svojím straníckym šéfom.

„SNS ako strana brániaca národnoštátne záujmy prekáža tým, čo majú na našom území iné priority a Slovensko vnímajú len ako svoj ekonomický protektorát."

Päťdesiatdvaročný národniar je jednou z najznámejších tvárí parlamentu. Patrí k poslancom s najväčším počtom vystúpení a najväčším počtom predložených zákonov.

Rafael Rafaj je na aktuálnej kandidátke SNS do predčasných marcových volieb straníckou trojkou.