Piatok 25. september 2020

extra plus

December 2011

Aktuálne číslo

Res publica

Ľudovít Števko

Bugárovi sa podaril husársky kúsok - na kandidátku Mostu-Híd naverboval primátora mesta, ktoré sa považuje za mekku slovenského národa. Takú facku Martinčanom dala naposledy v roku 1867 budapeštianska vláda, keď nariadila premenovať pôvodný názov mesta Turčiansky Svätý Martin na Turócszentmárton. Nevedno, či si martinský primátor Andrej Hrnčiar, vyštudovaný bábkoherec, zmení aj svoje slovenské meno na maďarské a bude sa volať Endre Fazekas, isté je len to, že zapredal svoju fingovanú nezávislosť maďarskej politickej strane. Martinský primátor dobre vie, že Bugárovi, rovnako ako Csákymu a Berényimu, o Slovensko nikdy nešlo a že akékoľvek zdôvodnenie chorých ambícií byť vo vysokej politike za akúkoľvek cenu neobstojí. Beťár Bugár vie, že vo svojej dlhodobej veľkomaďarskej stratégii môže rátať s podporou slovenských kolaborantov. Na Slovensku sa vždy nájdu politickí krpáni ako Chmel, Šebej a najnovšie aj Hrnčiar, ktorým je jedno, s kým sa spoja - „táto krajina" im môže byť ukradnutá.

Čo na to občania Martina, hrdého kultúrneho a politického centra Slovákov v čase, keď Pozsony bola mestom, v ktorom Slovákov považovali za sluhovskú menšinu? V Martine vznikla a sídlila Matica slovenská, ženské osvetové spolky Lipa a Živena, tu žili, pracovali, bránili národ proti maďarizácii a bojovali za jeho rovnoprávnosť vynikajúce osobnosti slovenského národa. Tu sa v roku 1861 zrodilo slávne Memorandum národa slovenského, prvý slovenský politický program, tu vznikla roku 1871 prvá politická strana Slovákov - Slovenská národná strana.

Hrnčiar nedal facku iba Martinčanom, ktorí si ho zvolili na čelo svojho mesta - napľul do tváre všetkým Slovákom. Žiaľ, nie je prvý a nebude asi ani posledný. Bugár sa môže iba spokojne usmievať, ako to má vo zvyku.