Sobota 31. október 2020

extra plus

Január 2012

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Zvieratá v zime

Hibernujúce živočíchy žijú dlhšie

Peter Filipko

Jedným zo spôsobov, ako zvieratá prečkávajú obdobie chladu a nedostatku potravy, je zimný spánok.

Počas neho, uložené v brlohu či hniezde, upadajú do stavu nehybnosti, ich telesná teplota klesne o niekoľko desiatok stupňov a všetky dôležité fyziologické funkcie sa utlmia na minimum. Energiu potrebnú na udržanie života získava zviera zo zásob, ktoré si vo forme podkožného tuku vytvorilo v lete a na jeseň. Organizmus sa prebúdza vo chvíli, keď sa jeho telesná teplota blíži k hranici, pod ktorou by uhynul.

Pred spánkom
Zimný spánok alebo hibernácia je fyziologické prispôsobenie sa živého organizmu nepriaznivým podmienkam prostredia. Náš najznámejší zimný spáč medveď hnedý prečkáva toto ročné obdobie v takzvanom nepravom, približne od novembra do marca trvajúcom zimnom spánku, ktorý občas prerušuje, najmä pri výraznejšom oteplení. Brlohy máva najčastejšie v dutinách skál, alebo pod vývratmi stromov.

Skutočný neprerušovaný spánok majú niektoré druhy netopierov, svište, ježe, sysle a plchy, ktoré dokážu prespať v úkryte až sedem mesiacov. Podnetom na zimný spánok, podobne ako u ostatných hibernujúcich zvierat, je u plcha skracujúca sa dĺžka svetelnej časti jesenného dňa, ako aj pokles teploty vonkajšieho prostredia. Impulzy svetla prechádzajú cez zrakové orgány do časti stredného mozgu - epifýzy, produkujúcej hormón melatonín. Keďže najviac sa ho tvorí počas úplnej tmy, jeho vyššia koncentrácia začína na jeseň tlmiť pohlavnú činnosť, ako aj fyzickú aktivitu zvieraťa.

Ďalším orgánom, ktorý jedincovi signalizuje prípravu na zimný spánok, je hypotalamus. V jeho prednom jadre sa nachádza centrum hladu a v zadnom centrum sýtosti. Vo fáze, ktorá predchádza hibernácii, je funkcia centra sýtosti tlmená a činnosť centra hladu zase stimulovaná. Vtedy si plch začína zvyšovať dávky potravy s vysokým obsahom cukru a vytvára si tak dostatočné zásoby tuku ako zdroja energie. Prebudenie zvierat zo zimného spánku je podstatne rýchlejšie ako zaspávanie, ale je aj energeticky veľmi náročné. Vedci zistili, že jedinec naň potrebuje približne rovnaké množstvo energie, aké spotrebuje za 10 dní hibernácie.

Väčšie šance na prežitie
Vtáky, ktorých organizmus má vysokú látkovú výmenu, si nemôžu dovoliť spať štyri až sedem mesiacov, ako je to bežné u cicavcov. Napríklad králiček zlatohlavý, najmenší vták v Európe s hmotnosťou päť gramov, vydrží bez potravy iba jednu hodinu. Sýkorkám sa počas zimných nocí zníži teplota na 5 až 10 stupňov Celzia, preto sa „zabalia" do peria. Niektoré druhy vtákov odlietajú na zimu zo Slovenska do Afriky či Ázie, pričom každý deň prekonajú okolo sto kilometrov.

Aj plazy a hmyz sú ovplyvňované vonkajšou teplotou. Vždy, keď klesne pod určitú hranicu, upadajú do stavu nehybnosti a preberú sa až pri oteplení. Ryby sa počas spánku skrývajú v blate, za morskými riasami, tie najmenšie ležia na dne pod okruhliakmi. Zimný spánok však nemusí byť iba dôsledkom nízkej vonkajšej teploty. Stav hibernácie poznajú aj zvieratá v horúcich oblastiach Afriky, prekvapujúco aj primáty. V pralesoch Madagaskaru, kde teplota ani počas najchladnejších mesiacov neklesá cez deň pod 25 stupňov Celzia, hibernuje lemur. V období sucha, keď si nemôže nájsť potravu, dokáže prespať v bútľavých stromoch až sedem mesiacov, pričom výkyvy jeho telesnej teploty dosahujú až 20 stupňov Celzia. Zvieratá používajú rôzne metódy, ako sa v chladnom počasí chrániť pred stratou tepla.

Tučniaky stoja tesne vedľa seba, čím si teplo nielen udržujú, ale si ho aj vzájomne vymieňajú. Dokonca si menia pozície, keď sa jedinci zo stredu posúvajú na kraj, aby vystriedali tučniakov, ktorí sa chcú zohriať. Ich telesnú teplotu reguluje aj dvojité perie, pod vonkajšou vrstvou majú totiž ďalšiu s mikroskopickými vzduchovými komôrkami, ktoré sú vynikajúcimi izolantmi. Pižmon severský, taktiež žijúci vo veľmi studených oblastiach, sa s chladom vyrovnáva vďaka hustej srsti dlhej jeden meter. Zimu nepociťuje ani pri teplote 60 stupňov pod nulou. Veľmi dobrú termoreguláciu má aj polárna líška. Jej srsť totiž podobne ako u tučniakov obsahuje množstvo vzduchových blaniek, ktoré výborne izolujú.

Nielen ľudský spánok je prospešný. Rakúski vedci zistili, že hibernujúce zvieratá majú v porovnaní s celoročne aktívnymi jedincami väčšie šance na prežitie. Okrem toho sú na tom lepšie aj z hľadiska celkovej dĺžky života. Vyvinul sa totiž u nich pomalší životný rytmus, neskôr dorastajú, pomalšie sa rozmnožujú a samice majú dlhšie obdobie nosenia.