Piatok 25. september 2020

extra plus

Február 2013

Aktuálne číslo

Foto: Jana BirošováFoto: Jana Birošová

Vniesť do rezortu systémovosť

S ministerkou zdravotníctva Zuzanou Zvolenskou

Ľudovít Števko

Rezort, ktorý vediete, je dlhodobo problematický a finančne podvyživený. Čo rozhodlo, že ste sa z pôvodného povolania právničky vyprofilovali ako odborníčka na zdravotníctvo?
Do rezortu zdravotníctva ma priviedlo materstvo. Najlepšia škôlka bola v blízkosti zdravotnej poisťovne a mnohé matky mi tvrdili, že je lepšie mať škôlku v blízkosti pracoviska ako v blízkosti bydliska, pretože môže zlyhať doprava a vtedy dieťa nestihnete včas vybrať. Tak som sa rozhodla, že sa budem uchádzať o prácu v Spoločnej zdravotnej poisťovni, lebo tam práve hľadali človeka na právne oddelenie. Svoju budúcnosť v poisťovni som videla tak na dva roky, kým dieťa nepôjde do školy, ale zdravotníctvo sa stalo mojou srdcovou záležitosťou, našla som sa v ňom a úplne to zmenilo môj pohľad na výkon môjho povolania.

Boli ste tieňovou ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny v Smere. Prečo, keď ste mali celkom slušné postavenie v súkromnej sfére?
Je dobré, aby sa ľudia aj občiansky angažovali pre to, čomu veria a čo cítia. Sociálne cítenie, solidarita a ochrana práv jednotlivca je alfa a omega môjho myslenia.

Čo vás nepríjemne prekvapilo, keď ste prišli na ministerstvo zdravotníctva? Našli ste v skrini nejakých kostlivcov po vašom predchodcovi?
Nebol čas vyhrabávať kostlivcov, lebo sa na nás vo veľkom rútili živé problémy. Viete, že to bolo po veľkom štrajku lekárov, že potom nasledoval štrajk sestier, že prepukli ďalšie problémy, že v dôsledku drakonickej legislatívy narastali doplatky za lieky. Museli sme zastabilizovať situáciu tak, aby naše ďalšie kroky nedopadali na pacientov. Počas prvých mesiacov sme mali vyše dvesto odborných stretnutí. Veci sme riešili za pochodu.

Mám dojem, že v zdravotníctve sa veľa teoretizuje a málo koná. Súhlasíte?
Máte pravdu, v zdravotníctve sa veľa teoretizuje a vymýšľa, lenže my nemusíme vymýšľať stále niečo nové, nijakú teplú vodu. Poďme už konečne uskutočniť všetko, o čom sa len rozpráva.

Čo máte na mysli?
Napríklad systém prerozdeľovania, či je pre pacienta lepší systém jednej zdravotnej poisťovne alebo viacerých poisťovní. Súčasný systém, keď popri jednej štátnej poisťovni máme ešte dve súkromné, je pre štát drahý a pacientovi neprináša nič navyše. OECD vedie štatistiky o zdravotníctve všetkých európskych štátov a z nej vyplýva, že nám pluralita v systéme zdravotného poisťovníctva jednoznačne neprospela.

Svojho času ste si priniesli na rokovanie vlády veľkú plyšovú ovečku. Čo to malo symbolizovať?
Ovečka Ove je súčasť našej rodiny. Bola to moja reakcia na kampaň súkromných zdravotných poisťovní s heslom „Nie som ovca". Chcela som tým povedať, že aj ja som ovca a vôbec mi to neprekáža, lebo patrím do veľkého košiara európskych krajín, kde majú unitárny systém zdravotného poistenia. Iba tri krajiny v Európskej únii majú pluralitný systém zdravotných poisťovní, kde je možnosť tvorby zisku. Čiže ak sme všetci ovce, tak my sa s našou Ove hlásime do najväčšieho európskeho košiara.

Ako však ide tento váš názor dokopy s predchádzajúcim pôsobením v súkromnej zdravotnej poisťovni? Tam predsa išlo o zisk...
Bola som generálnou riaditeľkou v Spoločnej zdravotnej poisťovni a neskôr vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kde som iniciovala zlúčenie poisťovní. Celý život som razila myšlienku, že je nepredstaviteľné, ak sa časť odvodov určených na zdravotnú starostlivosť stáva ziskom súkromného vlastníka. Ukázalo sa, že zlučovanie zdravotných poisťovní bol dobrý krok a teraz mám možnosť tento ekonomický krok doviesť do konca a urobiť službu pre občanov Slovenska, aby ich odvody išli v maximálnej miere tam, kam patria - na zdravotnú starostlivosť.

Obviňujú vás, že idete znárodňovať, že sa vraciate o dvadsať rokov dozadu...
Hovorím, že návrat o dvadsať rokov dozadu je málo, my chceme ísť o päťdesiat rokov dozadu, lebo v roku 1960 sme sa dožívali o štyri a pol roka viac, ako bol priemer európskych štátov. Dnes sa dožívame o dva a pol roka menej. Máme povinnosť zabezpečovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť a k tomu sa viaže aj právo povedať, ako to chceme dosiahnuť. Verím, že toto právo si obhájime. Veď je to podobné, ako keď sa nastolil pluralitný systém - teraz to urobíme opačne, prejdeme z pluralitného systému na unitárny.

Často sa porovnávajú platy lekárov u nás a v zahraničí. Pokladáte platy lekárov a sestier v súčasnej situácii za dostačujúce?
Ani jedno euro, ktoré dáme lekárom a sestrám, nie je euro, ktoré by si nezaslúžili. Platové nároky zdravotníckych aj nezdravotníckych pracovníkov považujem za oprávnené. Druhá strana mince však je, koľko z ich požiadaviek vieme realizovať a koľko bolo prisľúbené nad rámec toho, čo sme schopní zaplatiť. Napriek tomu, že posledné roky neboli pre nás a celú Európsku úniu rokmi blahobytu, platy lekárov sa v minulom roku zvýšili o 30 percent, sestier o 18 percent a ostatných zdravotníckych pracovníkov o 7 percent. Bol to v ťažkom roku výnimočný posun v zhodnocovaní práce zdravotníkov.

Ani po tomto zvýšení miezd sme sa však nepriblížili k priemernému platu lekárov a sestier v Európskej únii...
Nie je to len problém lekárskych platov. Keď ste sa už pýtali na tých kostlivcov, jediné, čo sme hľadali v skriniach, boli sľúbené peniaze, ktoré mali pokryť zvýšené mzdy pre zdravotníkov. A tie sme, bohužiaľ, nenašli. Preto som rada, že sa nám podarilo vyrokovať s lekármi odklad plnenia nereálnych sľubov bývalého vedenia rezortu, lebo tie priviedli naše nemocnice do stavu, že až 90 percent svojich príjmov museli dávať na platy lekárov. Riaditelia nemocníc sa stali vrchnými mzdármi: prerozdelili platy a na ostatné im zostalo veľmi málo.

Takto zjavne nemôže zdravotníctvo fungovať. Je nejaké riešenie?
Verím, že v roku 2014 a 2015, ako sme to v decembri navrhli lekárom, rozdelením tzv. tretej tranže dosiahneme stav, keď nepoškodíme nemocnice ani pacientov a budeme vedieť naplniť naše predstavy bez toho, aby sme zdravotníctvo ďalej zadlžovali. Samozrejme, bude to veľmi náročné.

Ako hodnotíte situáciu v žilinskej nemocnici, ktorá vraj mala zaplatiť za ozdravný plán desaťtisíc eur? Je kritika opozície a časti médií oprávnená?
Kritika opozície a vlastne iba jediného média je postavená na účelovo pospájaných faktoch a miestami až na veľkom klamstve. Všetky naše nemocnice predložili plány na ozdravenie, ale rozdiel medzi ostatnými nemocnicami a žilinskou nemocnicou je v tom, že v Žiline dlhodobo nepôsobí nijaký ekonóm, preto si riaditeľ nemocnice, trojnásobne atestovaný chirurg, na krátke obdobie objednal pomoc z externého prostredia. Manažérsky plán ozdravenia žilinskej nemocnice, ktorý bol k dispozícii médiám, sme po námietke, že mohol byť podrobnejší, doložili prílohou a tabuľkami. Všetko ostatné okolo toho považujem za účelové odpútavanie pozornosti, za politikárčenie, v rozpore so záujmami a vôľou žilinských lekárov.

Aká je vaša vízia - čo chcete dosiahnuť vo svojom rezorte? Aká je vaša predstava o fungujúcom zdravotníctve?
Naša vízia je jasná - systémovosť. Akýkoľvek nesystémový krok vnáša do zdravotníctva nepokoj, pocit nespravodlivosti. Veľkou výzvou je pre nás dlhodobá zdravotno-sociálna starostlivosť, ktorú riešime v spolupráci s ministerstvom práce a sociálnych vecí. Slovensko potrebuje zhruba 13 500 akútnych lôžok a ďalší počet rehabilitačných lôžok. Základným deficitom našich nemocníc je tzv. skrytý dlh, preto chceme investične obnovovať lôžka. Materiálny fond je vo veľmi zlom stave, napríklad v nemocniciach v Bratislave, pretože sa doň dlhé roky neinvestovalo. Potrebujeme motivovať lekárov, aby išli pracovať tam, kde ich najviac potrebujeme. Mám na mysli všeobecnú ambulantnú starostlivosť, ktorú chceme kompetenčne posilniť a zatraktívniť najmä pre mladých lekárov. Je to široká vízia a napĺňať ju nebude jednoduché, ale postupne musí viesť k jedinému cieľu - k fungujúcemu systému zdravotnej starostlivosti.