Piatok 25. september 2020

extra plus

Február 2013

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Faktor stáleho dráždenia

Nijaký minister v Lotyšsku nemôže byť vymenovaný bez súhlasu amerického veľvyslanca

Zasahovanie Spojených štátov do záležitostí suverénnych krajín často vyvoláva nevôľu. K tejto problematike sa nedávno vyjadril aj lotyšský politológ Ejnars Graudyňš.

Podľa neho je väčšina postsovietskych republík, od Gruzínska až po pobaltské štáty, viazaná na štátny department USA, ktorý určuje ich zahraničnú politiku.

Rozdeliť a zlikvidovať
Na druhej strane sú však tieto štáty hospodársky viazané na postsovietsky priestor alebo, v prípade pobaltských krajín, na Európsku úniu. Vzniká tým paradox: zahraničnú politiku zdanlivo nezávislých štátov určuje jedna krajina, nachádzajúca sa ďaleko za oceánom, a hospodársku zasa štáty z iného kontinentu. Absurditou je, že národné vlády nerozhodujú ani o svojej ekonomike, ani o svojej politike.

V praxi to vyzerá takto: keď bol v Gruzínsku pri moci Saakašvili, Spojené štáty vyplácali gruzínskej vláde akúsi „mzdu". Údajne sa kdesi objavilo vyhlásenie amerických kongresmanov, že si platia politické vedenie Gruzínska.

Podľa Graudyňša majú USA taký významný vplyv na domácu politiku v jeho krajine, že ani jeden minister nemôže byť vymenovaný bez súhlasu amerického veľvyslanca. Niektorí ľudia sa nestali ministrami len preto, lebo veľvyslanec USA v Lotyšsku povedal, že si ich neželá vidieť vo vláde.

Politológ si myslí, že „náš štát vôbec nepotrebujú. Vo svetovej politike a v geopolitike neznamenáme ani nulové percento... Sme však vonkajšou hranicou Európskej únie, NATO aj Schengenu - a vo všetkých troch aspektoch hraničíme s Ruskou federáciou. 

Strategickým cieľom ešte z čias plánu Dropshot je zničenie Ruska, najmä pre jeho obrovské územie a nerastné bohatstvo. Rusko má stabilne dobrú platobnú schopnosť a vyváženú obchodnú bilanciu".

USA sa považujú za vzor svetovej demokracie, Graudyňš ich však nazýva svetovým policajtom. Už od 2. svetovej vojny bolo ich cieľom rozdeliť a zlikvidovať Sovietsky zväz. Územie Lotyšska je pre Spojené štáty, ako to svojho času povedal Alfréd Petrovič Rubiks, najlepšia nepotopiteľná lietadlová loď.

Do scenára zapadá napríklad aj vybudovanie letiska v Lielvärde, na ktorom môžu pristávať akékoľvek vojenské lietadlá. Do Moskvy alebo do Petrohradu sa dá odtiaľ doletieť za pár minút.

Ešte v časoch ZSSR malo Lotyšsko silnú námornú základňu v Bolderae. Táto jediná námorná základňa schopná prijímať ponorky s atómovými hlavicami na palube je teraz kompletne obnovená. Pribudol aj radar v Audrinjach.

Štandardná schéma
Graudyňš predpokladá, že sa tu hrá podľa pravidiel veľkej hry Brzezinského. V okruhu problémov USA, Veľkej Británie, Číny a Ruskej federácie, ktoré sú väčšinou spojené s ropou a energonosičmi, Spojené štáty nemusia otvorene vystupovať proti Rusku.

Na túto politiku predsa možno využiť Lotyšsko. Obrazne povedané, teraz mu prikázali trochu brechať. A tak breše. Potom mu povedia: Dobre, zatiaľ stačí. Brechanie je faktor stáleho dráždenia.

Na porovnanie možno uviesť útok Gruzínska proti Južnému Osetsku v auguste 2008. Myslíte si, že Gruzínsku sa naozaj chcelo bojovať? Samozrejme, že nie. Lokálny konflikt je však ideálny na preverenie bojaschopnosti armády akéhokoľvek štátu. 

Američania chceli vidieť, ako Moskva zareaguje na túto vojensko-politickú výzvu v kaukazskom regióne. Preto sa so Saakašvilim dohodli: Ty si teraz trošku postrieľaš a keby niečo, my ti poskytneme záruky.

Saakašvili teda zaútočil na civilnú infraštruktúru Cchinvalu, na ruských mierotvorcov, čím narušil všetky medzinárodné pravidlá. Objavili sa obete a Rusko odpovedalo dôstojne, hoci trochu oneskorene. Vtedy Američania Saakašvilimu zavelili: Končíme.

Gruzínsku tak spôsobili ponižujúcu porážku a Saakašviliho v podstate odkopli. Rovnako, ako to robia s každým, kto pre nich pracoval. Ako s Husním Mubarakom alebo Saddámom Husajnom. Ak človeka alebo štát v geopolitickej hre viac nepotrebujú, tak ho jednoducho odhodia ako použitú a nepotrebnú vec.

Pre USA je to štandardná schéma. Lenže môžu si ju dovoliť, pretože majú najsilnejšiu armádu a najväčší vojenský rozpočet. A nie je tajomstvom, že aj v NATO rozhodujú o všetkom.

regnum.ru

Fotografia:
Ako v americkej kolónii: momentka z návštevy bývalého prezidenta USA Georgea W. Busha v Rige v roku 2006.