Nedeľa 17. november 2019

extra plus

Júl 2013

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Reprodukcia: archívReprodukcia: archív

Súboj o jadrový koláč

Bezpečnostný systém ruských atómových elektrární je svetovou jednotkou

Erika Lehotszká

Vlády mnohých krajín Európy už pochopili, že masívna podpora alternatívnych zdrojov energie je iba snahou istej loby preniknúť na trh s nekonkurencieschopným produktmi, ktorým prislúcha iba úloha doplnkového zdroja.

Solárne systémy a tzv. zelené veterné elektrárne môžu mať obmedzený lokálny význam, ale nie sú schopné zásadne vyriešiť energetické potreby krajín. Ukazuje sa, že trend výstavby atómových elektrární nezastavilo ani protijadrové ťaženie rôznych „odborníkov" a zelených organizácií.

 Prirodzene, tak ako lety do vesmíru, aj atómová energetika mala svoje obete, aj keď ich možno pripísať skôr na vrub ľudského zlyhania ako samotnej technológie.

Veda nestojí na mieste ani v jadrovom priemysle. Atómové reaktory tretej a čoskoro aj štvrtej generácie už v maximálnej miere eliminujú prírodné a technologické vplyvy a podstatne obmedzujú aj vplyv ľudského faktora.

Medzi lídrov špičkovej jadrovej technológie patria už tradične Rusi, Američania a Francúzi, ktorí postavili doma i vo svete najviac moderných atómových elektrární. 

S prevádzkou ruských atómových reaktorov typu VVER, ktoré obsluhuje domáci odborný personál, máme na Slovensku už desaťročia vynikajúce skúsenosti, preto je predpoklad, že vláda dá zelenú pre dostavbu dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach práve ruskému energogigantu Rosatom.

Politické predsudky
Rusko-české konzorcium Mir-1200 zložené zo spoločností Škoda JS, Gidropress a Atomstrojexport sa uchádza o dostavbu blokov 3 a 4 českej jadrovej elektrárne Temelín. Konkurentom v súťaži mu je ambiciózna americká firma Westing-house, ktorá pri vyvíjaní nových jadrových technológií spolupracuje s Japonskom.

Spoločnosť ČEZ, ktorá tender zadala, rokuje s obidvomi uchádzačmi o vylepšení ich ponúk a víťaza tendra by chcela vyhlásiť najneskôr do konca roka. V prípade dostavby Temelína nepôjde o hocijakú investíciu, v hre je 200 až 300 miliárd korún, čo predstavuje asi 7,8 až 11,7 miliardy eur.

Nečudo, že mimoriadne lákavá štátna zákazka už presiahla rámec obchodných rokovaní a stala sa politickou témou. Pravicový český novinár Luboš Palata kritizoval nedávno dosluhujúceho premiéra Nečasa za to, že podľa neho išiel do Moskvy v predlone, vraj „aby nám Kremeľ milostivo postavil za naše peniaze ďalšie dva bloky Temelína".

Palata sa obáva, že spolu s ruskými investíciami príde do Prahy aj ruský politický vplyv. Vnášanie politických predsudkov tam, kde by mala rozhodovať kvalita a ekonomická výhodnosť projektov, je stará prax niektorých žurnalistov, ktorí sú žoldniermi v konkurenčnom boji firiem, keď ide o „veľký koláč".

Hra o Temelín
Tender na rozšírenie Temelína je aj aktuálnou témou česko-amerických vzťahov. Pre lobing v prospech amerického konzorcia priletela do Prahy vlani v decembri v nočných hodinách vtedajšia šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová. 

„Nehanbíme sa za to, že lobujeme za Westinghouse," povedala pred novinármi v Černínskom paláci na záver rokovania s najdôležitejšími štátnymi a politickými činiteľmi Českej republiky od ministra Schwarzenberga až po premiéra Nečasa.

Nevedno, či jej návšteva bola reakciou na Nečasovu náklonnosť k ruským reaktorom, ktorú prejavil v Moskve, alebo reakciou na názory českých odborníkov, ktorí dospeli k názoru, že spolupráca s konzorciom MIR-1200 bude pre Českú republiku výhodnejšia a najmä bezpečnejšia ako americká alternatíva. 

Nepochybne, ako ukázala aféra odpočúvania diplomatov Európskej únie, americké tajné služby majú uši a oči všade, majú ich pravdepodobne aj v novobarokovom sídle českej vlády na Nábreží Edvarda Beneša v Prahe.

V súvislosti s Temelínom sa v internetovom magazíne Protiproud.cz objavila informácia, že za škandálom premiéra Petra Nečasa a vládnou krízou stojí americká CIA. Tá mala celú kauzu zinscenovať preto, aby Američania odstránením Nečasovej vlády, ktorá v otázke Temelína viac inklinovala k ruskej konkurencii, získali kontrakt na dostavbu elektrárne.

Autorom článku je Petr Hájek, niekdajší hovorca a pracovník kancelárie bývalého českého prezidenta Václava Klausa, ktorý pozná zákulisie českej politiky pridobre na to, aby púšťal do vetra neoverené informácie.

Ďalší český publicista Adam Bartoš na margo Nečasovej kauzy dodáva: „Američania urobia čokoľvek, aby vyhrali." Možno sa domnievať, že ide len o konšpiračnú teóriu, ale nech už je pravda taká či onaká, o sumu 300 miliárd korún sa oplatí zabojovať aj Američanom.

Hlasy odborníkov
Podľa Václava Dostála, podpredsedu akademického združenia CNEN (Czech Nuclear Education Network), sú obe technológie, ruská i americká, súčasnou špičkou v jadrovej energetike. Americký projekt je revolučný, ale v praxi vôbec neodskúšaný, preto nad jeho bezpečnosťou visí veľký otáznik.

Na druhej strane ruský projekt stavia na osvedčenej kombinácii aktívnych a pasívnych bezpečnostných systémov a ako hovorí Dostál „svojou filozofiou je blízky jadrovým reaktorom s ktorými máme v Českej republike veľmi dobré skúsenosti". 

Podpredseda CNEN nie je jediný odborník, uprednostňujúci maximálne bezpečný ruský reaktor VVER 1200 pred americkým reaktorom, pretože s palivovými článkami dodanými firmou Westinghouse mali v Temelíne v minulých rokoch bezpečnostné problémy.

Daniel Ernst v rozhovore pre časopis All for Power o tom povedal: „V zásade sa v Temelíne prejavili dva problémy - nadmerný priehyb palivových súborov a netesnosti palivových prietokov. 

Kým netesnosti paliva spôsobovali najmä prevádzkové obmedzenia a nedosiahli rozsah, ktorý by významne ovplyvnil jadrovú či radiačnú bezpečnosť, potom prehnutie palivových súborov malo jednoznačne bezpečnostný rozmer."

Budúcnosť energetiky
Rusko dnes disponuje dokonalými technológiami pre projekty jadrových elektrární s tlakovodnými energetickými reaktormi VVER, považovanými za jedny z najbezpečnejších na svete. Ich spoľahlivosť v mnohých krajinách Európy a Ázie preverili tisíce reaktor-rokov bezpečnej prevádzky.

Aktívne zóny reaktorov typu VVER, aké už pracujú v Mochovciach, majú silné samoregulačné vlastnosti. Konkrétne, v prípade hypotetickej náhlej havárie s veľkou stratou chladiva sa reaktor sám veľmi rýchlo odstaví v dôsledku silnej spätnej väzby ešte pred zapojením bezpečnostných systémov.

Okrem toho, jadrové elektrárne s reaktorom VVER majú trojnásobne zálohované bezpečnostné systémy, ktoré môžu pracovať bez dodávky elektrickej energie.

Takáto jadrová elektráreň vybavená modernými technológiami znesie silné zemetrasenie, záplavy, uragán a budova reaktora vydrží náraz lietadla s hmotnosťou 20 ton. 

V súčasnosti Rusi intenzívne pracujú na projekte jadrovej elektrárne novej generácie 3+ s označením AES-2006, ktorá by mala svojimi technickými a ekonomickými charakteristikami prekonať parametre projektov zahraničných konkurentov.

V jadrovom energetickom priemysle čas beží rýchlo, preto strašiť v 21. storočí atómovými reaktormi je nenáležité. Rovnako je nenáležité hodnotiť kvalitu jadrových elektrární z hľadiska politiky, ktorá delí náš svet na východ a západ. 

Kvalita, ako ukazujú odveké ľudské skúsenosti, sa presadí sama. Na Slovensku už o tom vieme svoje aj v prípade atómových elektrární.

Fotografia a reprodukcia:
Ruský Rosatom posilňuje svoju prítomnosť u nás. Slovensko je štvrtou krajinou sveta, v ktorej toto konzorcium otvorilo svoju pobočku. Rosatom má záujem nielen o partnerstvo pri výstavbe novej jadrovej jednotky v Jaslovských Bohuniciach, ale aj pri dostavbe druhej slovenskej jadrovej elektrárne v Mochovciach (na snímke). Tu majú pomôcť aj peniaze od ruských finančných inštitúcií. Na financovanie dostavby Mochoviec sa má použiť úver vo výške 70 miliónov eur. Ruská štátna spoločnosť Atomstrojexport by mala za ne dodať svoju časť prác na treťom a štvrtom bloku atómovej elektrárne. Rosatom deklaruje záujem odkúpiť od českého ČEZ-u 49-percentný podiel v Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS). Zvyšných 51 percent v nej má slovenský štát.

Obálka českého časopisu Ekonom z októbra minulého roku napovedá, že za pádom Nečasovej vlády naozaj mohol stáť eminentný záujem USA na lukratívnej zákazke v Temelíne.