Piatok 25. september 2020

extra plus

Február 2013

Aktuálne číslo

Res publica

Viera Urbanová

Ak niekto chce žalovať prezidenta republiky, musí mať čistý štít a veľmi vážne dôvody. Tí, čo vytiahli do boja proti hlave štátu, nemajú ani jedno, ani druhé. Majú iba drzosť a po rokoch prežitých v politike získali hrubú vrstvu arogancie, ktorú maskujú frázami o ochrane demokracie.

Čo prezident vlastne spáchal? Povýšil svoje osobné záujmy nad záujmy štátu a kolaboroval so zahraničnými rozviedkami? Rozkradol pol republiky, alebo spreneveril zlatý poklad? Alebo nebodaj na poľovačke zostrelil z podstavca nejakého turula?

Nič také. Prezident Ivan Gašparovič iba nepodľahol nátlaku a za generálneho prokurátora nevymenoval Jozefa Čentéša. Toho Čentéša, ktorého Ivetkina vládna partička (dnešná opozícia) nevládala zvoliť zákonnou cestou.

Aj preto rôznorodé politické klony vymýšľali obštrukcie a finty, aj preto sa zrodila šifra, podľa ktorej bolo možné identifikovať členov koaličných poslaneckých klubov. Aj preto boli ošifrované hlasovacie lístky okamžite skartované. Dôkazový materiál zmizol, Čentéš ostal.

Protesty a podania na Ústavnom súde SR sa ťahali niekoľko mesiacov. Verdikt súdu, že prezident má právo nevymenovať generálneho prokurátora, ak má na to vážne dôvody, spečatil Čentéšov osud.

Prezident ukázal, že nie je iba oleander, ktorý stačí raz za uhorský rok poliať, a že v rámci zákona môže vyvážiť zlé, mocensky motivované rozhodnutia parlamentu. Opozícia a spriatelené kruhy začali burcovať svojich priaznivcov a navodzovať dojem, že prezident porušil ústavu a že je „na odstrel".

Aktivisti, vždy poruke, protestovali pred palácom a nenávisť sálajúcu z opozičných poslancov preniesli aj na demonštrantov. Dokonca tu zazneli aj výstrely (našťastie nie z Aurory). Odložená bábka má tentoraz poslúžiť na rozdúchavanie vášní. Páni, dajte už konečne pokoj!