Nedeľa 17. november 2019

extra plus

Júl 2013

Aktuálne číslo

Hmla pod lampou

Peter Jánošík

Prvý júnový Večer pod lampou bol už tradične antislovenský. Divák sa dozvedel, že Slováci sú ešte stále vidieckym národom a doteraz sa vraj nestali občanmi v pravom zmysle slova.

Príčiny sú údajne dve: neuskutočnila sa celonárodná diskusia o slovenskej ústave a dôvody, prečo štát vôbec vznikol, sú vraj iba hmlisté, ak vôbec dajaké existujú. Ešte stupídnejšie bolo tvrdenie, že náš štát vznikol z Mečiarovho a Klausovho rozmaru - ak máme rozšifrovať výplod hosťujúceho maďarského politológa, že vznikol „bez zjavnej príčiny".

Nuž, niektorí ju cez hmlu čechoslovakizmu a kozmopolitizmu skutočne nevideli. Zasiali ju aj do hláv mnohých európskych predstaviteľov - proti rozdeleniu ČSFR boli vtedajší nemecký kancelár Helmut Kohl, poľský prezident Lech Walesa, slovenskú suverenitu spočiatku odmietal aj ruský prezident Boris Jeľcin.

Pre tých, čo štát chceli, bolo rozdelenie - po skúsenostiach s trištvrtestoročným spolužitím s Čechmi - jedinou alternatívou ďalšieho napredovania. Každá iná cesta než suverenita by sa rovnala národnej skaze.

Príčiny ustanovenia vlastného územia neboli hmlisté ani v roku 1861, keď Memorandum národa slovenského žiadalo, aby sa vytvorila a zakotvila osobitosť slovenského územia do podoby Hornouhorského slovenského okolia. Už vtedy sme neboli iba vidiečanmi.

Štátu sme sa dočkali až po 132 rokoch, ak nerátame prvý počas vojny. Je príslovie: Reči sa hovoria a chlieb sa je. Slovák sa naň nadrie, Hríbovi stačí jedovatá slina.