Nedeľa 17. november 2019

extra plus

Júl 2013

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Česká Watergate

Záťah polície vyústil do pádu vlády u našich západných susedov

Martin Dugas

V neskorých nočných hodinách, v deň zasadnutia ministrov, vtrhlo do budovy úradu vlády komando policajných ťažkoodencov v kuklách.

Zábery z takejto drámy by diváci považovali za akčné sci-fi, v reálnom spravodajstve by vyústili do tradičnej pointy o cvičení ozbrojených zložiek a ak by k razii naozaj prišlo, domicilom udalosti by bolo najskôr Palermo v 70. rokoch. Šokujúci záťah však bol skutočný. 

Odohral sa 12. júna 2013 v Prahe, skončil sa zadržaním pravej ruky predsedu vlády a desiatky ďalších popredných predstaviteľov štátu, správy hlavného mesta a obvinením ôsmich špičkových potentátov. Zosadil premiéra Petra Nečasa a od začiatku hrmel predčasnými voľbami.

V bezprecedentnej policajnej akcii sa vyše 400 príslušníkov elitného Útvaru pre odhaľovanie organizovaného zločinu objavilo aj v útrobách budovy Poslaneckej snemovne, celoštátnych inštitúcií i mocenských bášt Stredočeského a Královohradeckého kraja, pražského magistrátu, ba nasadení kukláči neobišli ani kolegov v zbrani na ministerstve obrany.

Potentáti v putách
V budove Strakovej akadémie sa zasahujúci oddiel tesne minul s ministrami, ktorí sa tam stihli rozísť po pravidelnom zasadnutí vlády. V putách skončila riaditeľka kabinetu premiéra Jana Nagyová, vedúci úradu vlády Lubomír Poul, riaditeľ správy hmotných rezerv a bývalý šéf vojenského spravodajstva Ondrej Páleník, rovnako ako jeho súčasný nástupca na tomto poste Milan Kovanda.

Zoznam zatknutých sa celý nasledujúci deň v prerušovaných vysielaniach za úžasu verejnosti rozrastal o mená ďalších predstaviteľov štátnej správy a elít vládnej ODS Petra Nečasa. 

Situácia pripomínala výnimočný stav, keď premiér na noc zvolal Bezpečnostnú radu štátu, ktorej zástupcovia po hodinovom rokovaní buď unikali zadným východom, alebo novinárom odmietli poskytnúť akékoľvek informácie s odôvodnením, že by sa tým „dopustili vážneho porušenia zákona".

Pestrofarebná paleta obvinení maľovala nevábny obraz súčasnej, nielen českej politickej scény: úplatkárstvo, machinácie pri verejnej objednávke, legalizácia výnosov z trestnej činnosti či zneužitie právomocí verejného činiteľa. 

Pikantné je zistenie vyšetrovateľov, podľa ktorých si Nagyová práve u Páleníka a neskôr Kovandu objednala špehovanie manželky Nečasa.

Ten niekoľko dní pred raziou ohlásil rozvod. Sprvoti neúnavne odbíjal výzvy opozície na odstúpenie, pričom pád vlády nevylúčil ani jej podpredseda a minister zahraničia Karel Schwarzenberg. „Lepší je hrozný koniec ako hrôza bez konca," blysol sa bonmotom.

Naopak, premiér sa oboril na represívne orgány a ďalšieho člena vlastného kabinetu, nestraníckeho ministra vnútra Jana Kubiceho „dôrazne žiadal o detailné vysvetlenie". Keď však vlna odporu začala byť mocnejšia ako rozvodnená Vltava, rezignoval.

Odkiaľ fúka vietor
Prezidenta Miloša Zemana zastihli správy o razii v Bratislave, kde sa zúčastňoval na samite prezidentov. Ponáhľal sa do vlasti a pozval si na koberec samotného Nečasa, policajného prezidenta Martina Červíčka a lídra opozičnej ČSSD Bohuslava Sobotku.

Neoblomný premiér odchádzal z Hradčian s odhodlaním zotrvať vo funkcii, ale držalo ho to už len niekoľko hodín. „Nečas musel rezignovať, lebo v ČR už nemohol nerezignovať," vyjadrili sa Literární noviny s dodatkom: „Jeho rezignácia však nič nerieši."

Premiérovo odstúpenie ostáva historickým zavŕšením epochy, ktorú uzavrel policajný záťah. Mnohí to porovnávajú so slovenskou Gorilou, ale kým škandál v SR dostal len ľudí do ulíc, pražská aféra popredných potentátov z funkcií, ba aj pred súd.

Preto je možno priliehavejšie označenie česká Watergate. Treba pripomenúť, že úlovok českej polície v celej krajine predstavoval okrem zlata asi 150 miliónov českých korún.

Mimochodom, jednou z najdôležitejších tém, o ktorých mala Nečasova vláda do volieb rozhodnúť, bola dostavba Temelína, o ktorú majú záujem aj Rusi. Tento fakt vyvolal v niektorých českých médiách dohady, že celú kauzu zinscenovala americká tajná služba.

Američania majú nielen ekonomické, ale aj strategické dôvody na dostavbu jadrovej elektrárne - nepochybne by potom ponúkli aj nezištnú „ochranu" pred možným teroristickým útokom. So všetkými dôsledkami pre Česko i strednú Európu.

Fotografia:
Po vládnom škandále nadobudol Nečasov predvolebný bilbord tragikomický rozmer...