Nedeľa 17. november 2019

extra plus

Júl 2013

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Turecká antijar

Demonštrácia za záchranu parku poslúžila ako rozbuška povstania proti Erdoganovej vláde

Martin Dugas

Nech sa špekulácie o pozadí masových protivládnych protestov v Turecku viac či menej približujú k pravde, jedno je isté: ich osnovatelia vytiahli opozeranú zbraň západných spojencov Ankary z NATO a na vyvolanie celoštátnej vzbury použili ekologické hnutie.

Dnes je už totiž jasné, že začiatkom júna nešlo o demonštráciu aktivistov za záchranu ošumelého parku v špinavej časti Istanbulu, ale o premyslený protest, ktorý poslúžil ako rozbuška povstania proti vláde premiéra Recepa Tayyipa Erdogana.

Ten sa ešte niekoľko týždňov pred vypuknutím udalostí rozvášňoval nad neľudským postupom vlády susednej Sýrie proti povstalcom. Následne mohol svet presvedčiť o úprimnosti vlastného úžasu ústretovým či aspoň zhovievavým postupom voči rebelom, ktorí sa vynorili v nečakanom množstve. Zaskočený a prchký premiér sa však rozhodol doslova utopiť Malú Áziu v krvi, keď proti vlastným obyvateľom nasadil políciu aj armádu.

Dusenie požiaru
Ťažko povedať, či toto krvavé ťaženie vychádza z Erdoganovej prchkej povahy, politickej kalkulácie, hlúposti alebo z dielní developerov. Práve developeri, ktorí sú tradične „namotaní" na najvyššie vládne a samosprávne špičky, sa stali terčom prvých protestov.

Developerská skupina totiž plánovala postaviť ďalšie nákupné centrum na pôde vyrúbaného parku rozprestierajúceho sa na mieste spustnutého arménskeho cintorína. Predseda vlády označil demonštrantov za gaunerov a s pomocou poriadkových síl sa pokúsil protest potlačiť v zárodku.

Dosiahol však pravý opak. V silno centralizovanej krajine s tradíciou celých dynastií despotických sultánov sa ľudia húfne vydali do ulíc aj v ďalších väčších mestách.

Plamene revolty rýchlo zachvátili aj vidiek a počet vzbúrencov v celom štáte sa odhadoval na vyše 50-tisíc. Podľa očitých svedkov „spočiatku viali na demonštráciách najmä turecké vlajky, neskôr ich nahradili vlajky rôznych politických strán a skupín, komunistov, anarchistov, marxistov, odborových zväzov, homosexuálov, sociálnych demokratov, Kurdov a elevitov".

Ankara sa rozhodla pre dusenie rozrastajúceho sa požiaru nasadením ďalších tisícov ozbrojencov. Po ich mimoriadne tvrdých zásahoch stovky ranených lemovali ulice miest a plnili nemocnice, už v polovici mesiaca hlásili päť mŕtvych. „Mlátili všetkých, dokonca aj ženy," písalo sa na sociálnej sieti Twitter, kde sa objavila aj fotografia demonštrantky s popálenou tvárou po zásahu slzotvorným plynom.

V prospech režimu tentoraz nepracoval ani čas. Protesty neutíchali, ba naopak, privádzali na priestranstvá čoraz viac vzbúrencov. Okrem vystupňovanej hry nervov však prišla aj únava, a to nielen medzi demonštrantmi.

Nebývalou cenzúrou umlčiavané súkromné a štátne printové aj elektronické médiá sporadicky prinášali zábery vyčerpaných príslušníkov ozbrojených zložiek, ktorí po urputných konfliktoch s protistranou zaspávali priamo na uliciach, kde zasahovali. Skoré upokojenie situácie za Bosporom možno sotva očakávať.

Cui bono?
Rázny zásah vládnych jednotiek môžu mať na svedomí lobistické a developerské skupiny, ktoré v demonštráciách videli pokus o oslabenie ich biznisu. Pri samotných pôvodcoch vzbury sa však natíska známa latinská otázka Cui bono?

Najčastejšie sa spomína turecká jar, čo je však nielen nepresné, ale navodzujúce doslova opak možného zmyslu celého hnutia. Stopy môžu viesť do ďalších arabských štátov, ktoré ochromili udalosti skutočnej arabskej jari, a ich lídrom môže Ankara ležať v žalúdku pre otvorenú či skrytú podporu rebelov.

Mohli uvažovať priamočiaro: Ak Turci túžia podporovať povstalcov, tak im dodáme - ich vlastných. Napokon, takýto motív by mohlo sledovať samotné Rusko či dokonca Čína, ktoré sa v občianskej vojne v Sýrii otvorene pridali na stranu legitímnej vlády.

Takéto indície však zvádzajú k záverom označiť súčasné dianie skôr za tureckú antijar. V každom prípade však pochovajú mýtus o tureckej ceste ako o prijateľnom riešení konfliktov v mnohonárodnostnej oblasti východného Stredomoria a Blízkeho východu.