Nedeľa 17. november 2019

extra plus

Júl 2013

Aktuálne číslo

Maľba: archívMaľba: archív

Foto: archívFoto: archív

Génius z nehostinného severu

Veľký ruský vedec Lomonosov od detstva túžil preniknúť do tajomstiev prírody

Zuzana Makovská

Učenci vynikajúci vo viacerých vedných odboroch neboli v minulosti zriedkavosťou.

História však pozná len málo takých všestranne nadaných géniov, akým bol Rus Michail Vasilievič Lomonosov.

Hlad po poznaní
Geniálny vedec svetového významu sa narodil v malej dedinke pri Archangeľsku na nehostinnom severe Ruska, takmer na hranici polárneho kruhu, 19. novembra 1711. Jeho rodina nepatrila medzi najchudobnejšie. Otec vlastnil pomerne rozsiahle pozemky a niekoľko rybárskych lodiek.

Michail prišiel o matku veľmi skoro, už ako deväťročný. Otec sa po druhý raz oženil, znovu však veľmi rýchlo ovdovel. Pre trinásťročného chlapca sa tretia otcova manželka, neprimerane tvrdá a nežičlivá, stala skutočnou macochou.

Tak ako každé dedinské dieťa, aj Michail sa od útleho detstva zapájal do prác okolo domu. Už ako desaťročný chodieval s otcom rybárčiť na Solovecké ostrovy v Bielom mori.

Množstvo nebezpečenstiev počas cesty aj samotná náročná rybačka chlapca fyzicky aj psychicky zocelili. Drsný sever s jeho polárnou žiarou, striedaním polárneho dňa a noci a s množstvom ľadu vyvolali uňho obrovský záujem o preniknutie do tajomných zákonov prírody.

V malej dedinke nebolo veľa možností získať vzdelanie. Hlad po poznaní pomáhal nadanému chlapcovi utíšiť miestny farár, ktorý ho zasvätil do tajomstiev písmeniek.

Michailovi svet kníh učaril a všetok voľný čas venoval čítaniu. Doma pre to vznikalo čoraz viac hádok. Najmä macocha nemala pre jeho záujmy nijaké pochopenie.

Hoci bol otec veľmi láskavý, sám nebol vzdelaný, a tak nenašiel chlapec podporu ani uňho. Život sa preňho stával neznesiteľný. Keď sa dozvedel, že ho rodičia chcú proti jeho vôli oženiť, rozhodol sa ujsť.

Z domu odišiel potajomky v noci, bez rozlúčky s najbližšími, so skromným batôžkom. So sebou si vzal iba kabát, dve košele a dve knihy - aritmetiku a gramatiku, ktoré mu daroval sused.

Tri dni šiel pešo sám, až dohnal rybárov, ktorí šli do Moskvy. Po troch týždňoch putovania dorazili v januári 1731 do cieľa.

Tri kopejky na deň
Na školách mohli študovať len deti z vyšších spoločenských vrstiev. Aby Lomonosova prijali na moskovskú Slovansko-grécko-latinskú akadémiu, musel sfalšovať doklady a vydávať sa za syna šľachtica.

Len obrovská túžba po poznaní mu pomáhala prežiť ťažké časy, keď si musel vystačiť s tromi kopejkami na deň, ktoré dostával ako štipendium, a znášať posmešky oveľa mladších spolužiakov. Napriek sťaženým podmienkam sa prejavil ako mimoriadne bystrý študent.

Za jeden rok zvládol tri triedy. Zaujímal sa doslova o všetko. Čítal nielen náboženskú, ale aj svetskú literatúru, filozofické, prírodovedné, fyzikálne aj matematické diela.

V roku 1734 sa na niekoľko mesiacov dostal do Kyjeva, kde svedomito študoval letopisy a životy svätých. Nebolo mu však súdené stať sa kňazom, pravdepodobne pre odhalenie podvodu s falošnými dokladmi.

Keďže však patril medzi najšikovnejších študentov, v roku 1735 ho aj s niekoľkými ďalšími spolužiakmi poslali do Petrohradu vzdelávať sa pri akadémii vied. Hneď v prvé dni však narazili na vážny problém - ani jeden z nich neovládal nemčinu, znalosť ktorej bola v akadémii nevyhnutná.

Ich pobyt sa teda začal štúdiom jazyka. Okrem filozofie, matematiky a poézie tu Lomonosovovi mimoriadne učarovala experimentálna fyzika, mineralógia a chémia.

O rok neskôr sa akadémia rozhodla poslať na štúdiá do Európy dvanásť najschopnejších študentov, aby získali poznatky v oblasti prírodných vied a techniky, najmä metalurgie a baníctva. Čestné miesto medzi nimi patrilo Michailovi, ktorý zostal v zahraničí päť rokov.

Na univerzitách v dnešnom Nemecku a Holandsku sa nielen zdokonalil v mnohých vedách a naučil sa po francúzsky a taliansky, ale stihol sa aj oženiť. Do oka mu padla dcéra nemeckého pivovarníka, v rodine ktorého býval. V tomto období už prekladal poéziu a záujem o literatúru ho podnietil na založenie vlastnej knižnice. Na knihy minul väčšinu štipendia.

V zápale vedeckej práce
Keď raz Lomonosov odmietol vykonať prácu pod jeho úroveň, ktorú mu pridelil prísny a nie veľmi spravodlivý vyučujúci, ich vzťahy sa prudko zhoršili. Onedlho mal pocit, že sa už v Nemecku nemá čomu novému naučiť, a tak sa rozhodol pre návrat do Ruska.

Na vlastnú päsť sa vybral do Holandska, odkiaľ plánoval prejsť ďalej cez more. Cesta sa však zmenila na skutočné dobrodružstvo - pri popíjaní s pruskými vojakmi sa dostal do väzenia, odkiaľ sa mu po krátkom čase podarilo ujsť a pokračovať v putovaní do vlasti.

Do Petrohradu sa nakoniec dostal po vyše roku. Manželka pritom zostala so svojou matkou v Nemecku. Lomonosov celé dva roky nikomu nepovedal o svojom manželstve, až sa zdalo, že na svoju ženu v zápale vedeckej práce úplne zabudol.

Keď ho však neskôr s pomocou ruského veľvyslanectva vyhľadala, pomohol jej presťahovať sa k nemu do Petrohradu. Akadémia vied bola v tom čase rozdelená na dve znepriatelené časti, pronemeckú a protinemeckú.

Pre ambiciózneho vedca, ženatého s Nemkou, bolo preto nevyhnutné získať si náklonnosť novej cárovnej Alžbety I. Podarilo sa mu to oslavnými ódami.

Ako 34-ročný sa stáva profesorom chémie a zároveň získava šľachtický titul. Vyučuje mineralógiu, fyziku a chémiu, vydáva diela v latinčine a zároveň sa snaží získať povolenie na verejné prednášky v ruštine. Nezabudol na svoj jednoduchý pôvod a chcel, aby aj obyčajní ľudia mali prístup k vedeckým poznatkom.

Krátko po založení prvého ruského múzea, Kunstkamery, Lomonosova oslovili, aby preň zostavil katalóg minerálov a fosílií. Neskôr zakladá fabriku na výrobu mozaiky a od cárovnej na tento cieľ dostáva do daru rozsiahlu usadlosť pri Petrohrade aj so štyrmi priľahlými dedinami. Úspešne rozbieha výrobu farebného skla aj smaltu a vytvára nádherné mozaiky.

Ako jeden z mála geniálnych ľudí si bol veľmi dobre vedomý svojich schopností. Keď v roku 1754 akadémia udelila cenu za vyriešenie ňou vyhlásenej úlohy Lomonosovovmu rivalovi, na protest sa vzdal vedenia katedry chémie a vedeckej práci sa istý čas venoval iba doma.

Vzdelanie pre všetkých
V roku 1755 na základe jeho projektu, vytvoreného podľa vzoru západných univerzít, vzniká Moskovská univerzita. O rok neskôr definitívne obhájil práva nižších spoločenských vrstiev na vzdelanie nielen v gymnáziách, ale aj na univerzitách.

Keď sa onedlho postavil na čelo geografického oddelenia akadémie vied, pustil sa do precízneho zostavovania atlasu Ruska na základe geografických ankiet, ktoré rozoslal do všetkých ruských gubernií. Zároveň pracoval nad všeobecnou koncepciou gymnázií a nad plánom otvorenia univerzity pri akadémii vied, pričom stále trval na práve všetkých ľudí na vzdelanie.

Jeho odporcovia protestovali: Kam s toľkými učenými ľuďmi? Lomonosov argumentoval tým, že okrem právnikov, lekárov či diplomatov sú vzdelanci nevyhnutní na celom rozsiahlom území Sibíri na budovanie baní, fabrík či v oblasti poľnohospodárstva.

Veľký ruský vedec položil základy modernej prírodovedy. Zaoberal sa fyzikálnymi a matematickými základmi chémie, zemepisom, geológiou, meteorológiou aj astronómiou. Jeho poznatky pritom neboli povrchné a mnohé teórie rozpracoval podrobnejšie ako jeho nasledovníci.

Jeho najväčšou vášňou bola chémia, ktorú skúmal v prepojení s ostatnými vednými odbormi. Prírodu chápal ako jednotný celok riadený určitými zákonitosťami. Jeho kinetická teória látok predstihla dobu.

Objavil existenciu atmosféry na Venuši aj procesy prebiehajúce na Slnku, ktoré sa vedcom podarilo potvrdiť až v polovici 19. storočia. Nezávisle od Leonarda da Vinciho, ktorého práce boli nájdené oveľa neskôr, navrhol prototyp vrtuľníka.

V duchu osvietenských ideí vypracoval návrhy na hospodárske povznesenie Ruska a systém reforiem. Bol autorom mnohých selaniek, tragédií a ód a vydaním gramatiky v roku 1755 sa stal priekopníkom jednotného ruského spisovného jazyka.

Rusko stratilo svojho génia predčasne - Lomonosov zomiera 15. apríla 1765 ako 54-ročný na zápal pľúc. Svojmu národu zanechal nielen obrovské množstvo objavov, ale najmä možnosť získavať vzdelanie bez ohľadu na spoločenský pôvod.

Maľba a fotografia:
Na počesť Lomonosova nesie jeho meno Moskovská štátna univerzita.