Nedeľa 17. november 2019

extra plus

Júl 2013

Aktuálne číslo

Maľba: archívMaľba: archív

Foto: archívFoto: archív

Bludný Holanďan

Loď duchov už niekoľko storočí naháňa strach aj ostrieľaným morským vlkom

Boris Mihálik

Historky o strašidelnej lodi, brázdiacej vody oceánu, poznal kedysi každý morský vlk.

Aj vetrom ošľahaných, silných chlapov sa zmocnil strach pri stretnutí s plachetnicou vznášajúcou sa nad morskou hladinou a žiariacou zvláštnym červenkastým svetlom. Bludný Holanďan im naháňal zimomriavky, pretože vždy predznamenával blížiace sa nešťastie.

Keď sa v roku 1857 v južnej časti Atlantického oceánu plavila loď Joseph Somers, niekoľkí členovia posádky zažili šok: pred ich očami vraj v nezvyčajnom opare preplávala „loď duchov". Na jej palube stál hrôzostrašný kapitán s očami ako žeravé uhlíky.

Z lode vanul nepríjemný chlad. Vystrašení námorníci si ani nevšimli požiar, ktorý vzápätí bez zjavnej príčiny vypukol v podpalubí. Oheň poškodil loď tak silno, že stroskotala.

Na nekonečnej púti
Historkám o prízraku verilo čoraz viac ľudí. Tým skôr, že sa s tajomnou loďou údajne stretol aj následník anglického trónu Juraj V. Ako šestnásťročný poručík Kráľovského námorníctva sa na palube lode Bacchante plavil okolo sveta.

Pri austrálskych brehoch sa v noci na 11. júla 1881 v tme náhle zablyslo jasné svetlo a zjavila sa plachetnica so zlovestnou červenou žiarou. Takisto nečakane zmizla v jasnej noci. Lodi Bacchante sa nič nestalo.

Námorník, ktorý prvý zbadal prízrak, však ešte tej noci záhadne zahynul. Keď onedlho zomrel aj admirál flotily, začali ľudia príčinu týchto udalostí pripisovať záhadnej plachetnici.

Legendy o strašidelnej lodi sa objavujú v ľudových povestiach zhruba od 14. storočia. Existuje pritom viac verzií, ktoré sa sčasti opierajú o skutočné udalosti.

Spája ich postava šikovného holandského kapitána, ktorý však svojou krutosťou alebo spojením s temnými silami privolal na seba hnev Všemohúceho. Za trest na večné veky brázdi morskú hladinu a prináša skazu každému, kto sa s ním na jeho nekonečnej púti stretne.

V jednej z populárnych verzií vystupuje kapitán Barent Fokke, neslávne známy ako bitkár, obľubujúci pijanské orgie. Do Batávie, dnešnej Indonézie, doplával z Amsterdamu za tri mesiace, čo bola na tie časy neuveriteľná rýchlosť.

Preto sa začali šíriť reči, že mu pritom pomáhal samotný diabol, ktorému Fokke upísal svoju dušu. Keď sa raz nevrátil z plavby, ľudia to považovali za spravodlivý trest za zmluvu s diablom. Fokke vraj na seba privolal hnev Boha, a preto musí večne blúdiť po morských vlnách.

Azda najrozšírenejší je však príbeh o kapitánovi van der Deckenovi. Podľa legendy sa v roku 1641 plavil z východnej Indie naspäť do Holandska. Na palube jeho lode sa nachádzal aj mladý pár. Kapitánovi sa zapáčila dievčina, a tak zabil jej snúbenca a požiadal ju o ruku. Nešťastná deva však v žiali skočila do mora.

Nesmrteľný prízrak
Keď van der Decken prechádzal okolo Mysu dobrej nádeje, rozpútala sa strašná búrka. Poverčivá posádka to považovala za trest za jeho zločin a začala sa búriť. Jeden z námorníkov navrhol prečkať nečas v pokojnej zátoke, kapitán sa však rozzúril a zastrelil nielen jeho, ale aj ďalších nespokojných členov posádky.

Keďže bol presvedčený o svojich výborných navigačných schopnostiach, vrhol sa do boja proti živlom. Prisahal na kosti svojej matky, že nikto z lode nezíde na breh dovtedy, kým neoboplávajú mys, aj keby to malo trvať večnosť.

Za tieto reči privodil na celú loď prekliatie a odsúdil seba aj posádku na večnú plavbu. Jeho loď Marlborough aj s pozostatkami všetkých námorníkov vraj o niekoľko desaťročí neskôr našli pri brehoch Ohňovej zeme.

Keďže sa príbeh dlho šíril len ústne, v jeho jednotlivých variantoch možno nájsť väčšie či menšie odlišnosti. Van der Decken podľa inej verzie upísal dušu diablovi, aby dokázal oboplávať mys bez narazenia do skaly, prípadne aby s jeho pomocou našiel cestu do neznámej krajiny.

Diabol si preto vzal jeho dušu, ale telo nechal na zemi, a tak kapitán oberá o duše iných ľudí. Podľa ďalšieho variantu sa dostane na zem raz za desať rokov. Vtedy má šancu nájsť dievčinu, ktorá sa dobrovoľne stane jeho ženou a tým ho zbaví kliatby.

Iné znenie legendy hovorí o hroznej chorobe, ktorej podľahla celá posádka. Pre strach, aby sa nákaza nedostala na pevninu, všetky prístavy odmietli prijať loď a tá doteraz blúdi po vodách s dušami mŕtvych námorníkov na palube.

K šíreniu podobných strašidelných historiek prispelo aj zmiznutie obchodnej lode Zeeland. Po dlhšom čase sa údajne objavila s roztrhanými plachtami a ešte niekoľko desaťročí bola postrachom námorníkov.

Fatamorgána?
Priezračná plachetnica, pôsobiaca dojmom reálnej lode zo 17. storočia, sa údajne viackrát objavovala aj v 20. storočí. Najväčší strach naháňala posádkam ponoriek, ktoré po vynorení zbadali na vodnej hladine spoločníka starého tristo rokov.

Niektoré stretnutia sa však mali udiať trochu inak. Raz za čas sa plachetnica priblížila k lodi a na palubu spadlo vrece s poštou plné listov pre dávno mŕtvych príbuzných a blízkych námorníkov z Bludného Holanďana.

Pokusy vysvetliť objavovanie sa záhadnej lode z odborného hľadiska nedávajú veľa možností. Jediným prijateľným záverom je to, že ide o fatamorgánu.

Pripomeňme si, že je to optický jav, pri ktorom možno pri teplotnej inverzii vidieť obraz vzdialeného objektu. Zrkadlené predmety sa voľne vznášajú vo vzduchu. Nad vodnou hladinou sa objavujú zvyčajne pri oteplení po chladnom ráne alebo večer pri rýchlom ochladení.

Červená žiara okolo lode by zase mohla byť Eliášovým ohňom. Tento tzv. hrotový výboj je akustický a optický jav, vyvolaný vybitím statickej elektriny pri silných búrkach.

Prejavuje sa svetielkovaním a možno ho často pozorovať práve na mori. Svetielkovanie je znakom vysokej intenzity elektrického poľa pred búrkou a treba ho považovať za varovný signál vysokého nebezpečenstva úderu blesku.

Vzniká vtedy, keď búrkový mrak vysáva elektricky nabité častice, ktoré stúpajú nahor cez vysoké predmety, napríklad stožiare lodí. Ak sa tento elektrický tok stretne s časticami prúdiacimi z oblakov smerom nadol, v tomto mieste okamžite udrie blesk.

Tristo opustených plavidiel
A ako sa mohla na mori objaviť loď s mŕtvou posádkou? V tých časoch námorníkov často postihovala žltá zimnica. Šírili ju komáre, čo sa zvyčajne premnožili v nádobách s pitnou vodou, ktorá dokázala úplne vyhubiť aj početné posádky veľkých lodí. 

Stretnutie s takouto loďou-prízrakom sa mohlo stať osudným pre ďalšie lode - nakazené komáre sa vrhli na námorníkov a nákaza sa šírila ďalej.

Bludný Holanďan nie je jedinou loďou duchov. Za zmienku stojí aj parník Bannockburn. Počas plavby na jazere Ontário v roku 1902 zmizol bez stopy. Nikdy sa nenašli ani jeho trosky, ani telá posádky. Bannockburn sa však odvtedy zjavuje na jazere ako prízrak.

Podľa očitých svedkov sa znenazdajky objaví, chvíľu pláva vedľa lode a nečakane zmizne. Mnohí kanadskí námorníci dodnes veria, že sa parník dostal do magnetickej búrky, ktorá ho preniesla do inej dimenzie. Odtiaľ sa niekedy na chvíľu dostane do nášho časopriestoru.

Zo záhrobia však prichádzajú strašiť nielen lode. Obyvatelia anglického Kentu od konca druhej svetovej vojny viackrát videli stíhacie lietadlo Spitfire, ktoré akoby sa vracalo z leteckého útoku proti Luftwaffe. Letelo tesne nad zemou a po víťaznom premete zrazu zmizlo.

Heinricha Heineho zaujal príbeh o Bludnom Holanďanovi natoľko, že tému literárne spracoval. V jeho podaní kapitána zbaví kliatby láska ženy, ochotnej umrieť za jeho pokoj a večný odpočinok. Azda najznámejším umeleckým stvárnením tejto témy je však opera Richarda Wagnera Bludný Holanďan, ktorá mala premiéru v roku 1843.

Hoci znejú príbehy o záhadnej lodi veľmi nereálne, mnohí námorníci im údajne dodnes veria. Podľa nautických ročeniek brázdili v sedemdesiatych rokoch minulého storočia vody severného Atlantiku približne tri stovky opustených lodí bez posádok.

Strašidelné lode teda nie sú až takou zriedkavosťou a pri troche fantázie aj v súčasnosti môžu evokovať stretnutie s mýtickým Bludným Holanďanom.

Maľba a fotografia:
Téma strašidelnej lode bola pre umelcov lákavým námetom na spracovanie.

Zhmotnená predstava korábu Bludného Holanďana, kulisa z dobrodružného filmu Piráti Karibiku, zakotvila na bahamskom Castaway Cay a stala sa turistickou atrakciou.