Štvrtok 24. október 2019

extra plus

Február 2014

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Krajina nikoho

Antarktída bola až do 20. storočia takmer neprebádaná

Jana Borovčinová

Antarktída. „Terra Incognita", bájna krajina tvoriaca „dno sveta" a protiváhu ostatným známym kontinentom, bola v predstavách starovekých filozofov obývaná a veľmi úrodná. Na to, aby sa ju vybrali hľadať, však bola priveľmi vzdialená.

V stredoveku bola akákoľvek predstava o jej existencii považovaná za kacírsku myšlienku - Zem ako plochý disk predsa nemá nijaké dno. 

Túžby nájsť mýtickú južnú krajinu ožili v 18. storočí a do tejto oblasti smerovalo čoraz viac expedícií. Bádateľom však začínalo byť jasné, že na dne sveta nenájdu tropický raj plný bohatstva.

Najchladnejší kontinent
Prvými návštevníkmi krajiny rozprestierajúcej sa v oblasti južného polárneho kruhu boli pravdepodobne novozélandskí Maoriovia. 

Spomedzi Európanov objavil mrazivú krásu Antarktídy ako prvý anglický moreplavec James Cook, ktorý sa na ľadovcoch obklopujúcich kontinent vylodil v roku 1773.

Ďaleké kráľovstvo ľadu lákalo dobrodruhov z mnohých krajín - postupne sem zavítali ruské, britské aj francúzske expedície, neskôr pribudli lovci tuleňov z mnohých krajín. 

Až do 20. storočia však zostala Antarktída pomerne neprebádaná - ako prvý dosiahol južný pól Roald Amundsen v roku 1911.

Antarktída leží priamo na južnom póle. Keďže sa tu zbiehajú všetky poludníky, nemá najvýchodnejší ani najzápadnejší bod. Od Južnej Ameriky ju oddeľuje Drakov prieliv, široký približne tisíc kilometrov.

Piaty najväčší kontinent na Zemi zaberá necelých 14 miliónov štvorcových kilometrov vrátane priľahlých ostrovov a šelfových ľadovcov a je zo všetkých najchladnejší.

V nehostinnej krajine, kde teplota v zimných mesiacoch nezriedka klesá 80 stupňov pod nulu, panujú drsné prírodné podmienky. Preto sa tu neusadili ľudia z iných častí sveta a jedinými obyvateľmi najjužnejšieho svetadielu sú vedci.

Rastú tu len tri druhy kvitnúcich rastlín, prežíva vyše 50 druhov machov a lišajníkov, rozšírené sú riasy, huby a baktérie. Antarktídu obýva osem druhov tučniakov a množstvo morských vtákov.

Krajina bohatá na nerastné suroviny a ryby nepatrí nijakému štátu, hoci nároky si na ňu robili viaceré z nich. Medzinárodné spoločenstvo sa snaží zachovať ju neporušenú činnosťou človeka. 

Jedným z opatrení je aj zákaz akejkoľvek ťažby na jej území na 50 rokov, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1991.

Drsná krása ľadu
Naprieč celým kontinentom sa tiahne Transantarktické pohorie a rozdeľuje ho na východnú a západnú časť. Takmer celú východnú časť pokrýva Východoantarktický ľadovcový štít, západ tvoria hornaté ostrovy spojené ľadom do jedného súvislého celku.

Masa ľadu prevyšujúca 25 miliónov kubických kilometrov pokrýva takmer celý kontinent - až 95 percent povrchu - s výnimkou najvyšších pohorí a niekoľkých skalnatých pustatín. Hrúbka pevninského ľadovca miestami dosahuje štyri kilometre.

Leží tu až 90 percent všetkého ľadu na Zemi. Vznikol postupným premieňaním snehových zrážok a skrýva sa pod ním približne 145 jazier.

Najväčšie z nich, Vostok, má rozlohu 14-tisíc štvorcových kilometrov, čo je porovnateľné s Ontárijským jazerom, ale nachádza sa v ňom trojnásobne viac sladkej vody - 2 800 kubických kilometrov.

Oblasť nad jazerom patrí k najťažšie dostupným a najchladnejším miestam na Zemi s najnehostinnejším podnebím. Podľa odhadov vedcov ho ľadová prikrývka uzatvára približne 35 miliónov rokov. 

Hoci priemerná teplota vody v ňom nepresahuje -3 °C, vysoký tlak ju udržiava v kvapalnom stave.

Jazero je unikátne predovšetkým svojou úplnou izoláciou od ostatného zemského povrchu. Žije v ňom približne 10-tisíc mikrobiálnych buniek na mililiter vody, čo je len stokrát menej ako v bežných otvorených vodách. 

Existencia života v týchto podmienkach podľa vedcov dokazuje možnosť života vo vesmíre.

Kto má chuť zažiť drsnú krásu ľadového kontinentu naživo, jednu z mála možností mu ponúkajú ruské ľadoborce a výskumné lode, ktoré sú ochotné na svojej palube dopraviť záujemcov na Antarktídu. 

Pre kúpeľ v ľadovej trhline vedľa vulkánu, pohľad na tulene či tučniaky a nevšedný zážitok polárneho dňa však bude musieť načrieť poriadne hlboko do vrecka.

Fotografia:
Antarktída je bohatá na nerastné suroviny a ryby. Nepatrí nijakému štátu, hoci nároky si na ňu robili viaceré z nich. Jedinými obyvateľmi ľadového kontinentu sú vedci.