Pondelok 16. júl 2018

extra plus

Január 2014

Aktuálne číslo

Periskop

Odišiel Rudolf Filkus
Vo veku 86 rokov zomrel slovenský ekonóm, vysokoškolský učiteľ a politik Rudolf Filkus. Pôsobil v Ekonomickom ústave SAV, vo Výskumnom ústave cenovom či v Ústave ekonomickej teórie SAV. Od júna 1990 zastával v slovenskej vláde post ministra pre plánovanie, v septembri toho istého roka sa stal ministrom pre hospodársku stratégiu. V poslednej federálnej vláde ČSFR pôsobil ako jej podpredseda, v roku 1994 bol niekoľko mesiacov slovenským ministrom financií. Od novembra 1997 do septembra 1998 bol Filkus podpredsedom NR SR.

Klausová novou veľvyslankyňou
Livia Klausová sa stala novou českou veľvyslankyňou na Slovensku. Ako uviedla, v novej funkcii chce prispieť najmä k udržaniu dobrých vzťahov medzi Českom a Slovenskom. „Vzťahy medzi našimi krajinami sú v tom najlepšom zmysle slova štandardné, ale majú výnimočný charakter. Výnimočný v tom, že prebiehajú nielen na najvyššej politickej úrovni." Klausová si myslí, že jej v novej funkcii pomôže aj úloha bývalej prvej dámy a kontakty, ktoré si kedysi vybudovala. „Videla som, čo je dobré, ale aj to, čo nie. Toho sa vyvarujem."

Zomrel František Határ
Po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 55 rokov zomrel blízky spolupracovník premiéra Roberta Fica a dlhoročný člen Smeru František Határ. Obaja sa dlho poznali, ešte z čias, keď boli kolegami na ministerstve spravodlivosti. Keď sa Határ stal členom Smeru, pracoval ako asistent Roberta Fica, v tom čase poslanca. Neskôr získal miesto riaditeľa sekretariátu Smeru a počas prvej Ficovej vlády bol riaditeľom kancelárie predsedu vlády. Na sklonku života zastával František Határ funkciu šéfa straníckej kancelárie.

Pre záchranu spoločnosti
Členovia Matice slovenskej sa stretli s predstaviteľmi 15 slovenských vlasteneckých spolkov a združení, aby sa dohodli na vzájomnej spolupráci. Dôvodom má byť negatívny vývoj v spoločnosti, a to vo všetkých jej oblastiach - od politiky cez hospodárstvo, kultúru až po medziľudské vzťahy. „SR sa rúca, lebo sme postavili dom na piesku," uviedol predseda Ústavu dejín kultúry Milan S. Ďurica. Šéf MS Marián Tkáč dodal, že Slovensko stráca svoju kultúrnu a hospodársku suverenitu, napríklad aj odpredajom pôdy do rúk zahraničným vlastníkom.

Chabé vedomosti našich žiakov
Slovenskí žiaci si výrazne pohoršili vo všetkých troch sledovaných oblastiach medzinárodnej štúdie PISA - v matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti. Výsledky ukázali, že v matematickej gramotnosti sa Slovensko umiestnilo na 23. až 29. mieste spomedzi 34 krajín OECD. Horšie dopadol len Izrael, Grécko, Turecko, Čile a Mexiko. Naši žiaci sú na chvoste aj v čitateľskej gramotnosti, keď skončili na 32. mieste pred Čile a Mexikom. Rovnaký výsledok zaznamenalo Slovensko aj v prírodovednej gramotnosti.

Bankroty firiem
Od začiatku januára do konca novembra 2013 skončilo v konkurze na Slovensku 365 firiem, ukázala analýza spoločnosti Crif - Slovak CreditBureau. Najviac bankrotov bolo v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu, vyrovnať s problémami sa nedarilo ani firmám, ktoré sa zaoberajú opravou motorových vozidiel a motocyklov. „Okrem obchodu sme veľký počet konkurzov zaznamenali v priemysle. Tretím odvetvím s najväčším počtom konkurzov bolo stavebníctvo," píše sa v analýze. Najviac firiem vraj zbankrotovalo v Bratislavskom, najmenej v Trnavskom kraji.

Na Vive zostalo ticho
Rádio Viva skončilo v terestriálnom rozhlasovom éteri. Vypršala mu totiž licencia, ktorú Rada pre vysielanie a retransmisiu už po druhý raz udelila spoločnosti Corporate Legal. Podľa jedného z konateľov rádia Dušana Budzáka sa tak stalo napriek tomu, že po prvom „pridelení frekvencií Vivy v roku 2012 tejto schránkovej firme Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie RVR a vyčítal jej všetky pochybenia. Rada rozsudok ignorovala a licenciu opäť pridelila Corporate Legal". Budzák je presvedčený, že za uprednostnením spoločnosti, ktorá nesplnila ani základné podmienky účasti vo výberovom konaní, stoja finančné skupiny. Vivu síce vypli, no prípad je zatiaľ otvorený až do konečného rozhodnutia NS SR. Úspešné rádio podporuje široká verejnosť, o čom svedčí aj hojná účasť na decembrovom protestnom zhromaždení (na snímke moderátorka Martina Záchenská s Tiborom Eliotom Rostasom) či 40-tisíc podpisov na petícii za zachovanie Vivy.

viva.jpg(viva.jpg)

Tatranský ľadový dóm
Na Hrebienku vo Vysokých Tatrách slávnostne otvorili prvý ľadový chrám v strednej Európe. Na jeho dva týždne trvajúcej výstavbe, pri ktorej sa použilo 288 ľadových blokov, sa podieľal približne desaťčlenný tím sochárov a pomocníkov. Výsledkom je najväčšia tatranská atrakcia tohtoročnej zimnej sezóny s rozmermi 12 krát 18 metrov a hmotnosťou 28 ton. Súčasťou interiéru je ľadový oltár s Madonou a dieťaťom, lavice pokryté kožušinami, látková dekorácia stropu, množstvo svetiel či krištáľové lustre. Autorom tatranského skvostu je plzenský sochár František Bálek, ktorý v ňom ako prvý uzavrel aj sobáš. Okrem ďalších svadieb bude ľadový dóm slúžiť aj na koncerty či omše. Pre návštevníkov, ktorí si prehliadku bezpochyby užijú aj vďaka vážnej hudbe svetových skladateľov, bude chrám počas celej zimnej sezóny prístupný zdarma.

ladovy dom.jpg(ladovy dom.jpg)

Umrel vynálezca Kalašnikov
Vo veku 94 rokov tento svet opustil Michail Kalašnikov, vynálezca najslávnejšej zbrane v modernej histórii - samopalu AK-47 známeho aj pod jednoduchým názvom kalašnikov. Ruský konštruktér zbraní mal vraj pred smrťou dlhodobo zdravotné problémy. Jeho slávny samopal, ktorý vytvoril tesne po druhej svetovej vojne, keď ešte nemal ani 30 rokov, je aj v súčasnosti najpopulárnejšou a najviac produkovanou zbraňou na svete. Dodnes sa ho vraj vyrobilo viac ako 100 miliónov kusov. Medzi ostatnými zbraňami AK-47 vyniká najmä unikátnou konštrukciou, vysokou spoľahlivosťou, odolnosťou, jednoduchou obsluhou aj pomerne nízkymi výrobnými nákladmi. Za svoj vynález získal Michail Kalašnikov počas života niekoľko vysokých štátnych ocenení, spomeňme Rad sv. Andreja či dvojnásobný titul Hrdina práce - za sovietskej éry jedno z najvyšších vyznamenaní.

kalasnikov.jpg(kalasnikov.jpg)

Betlehemské svetlo
Aj tento rok - už po dvadsiaty štvrtý raz - roznášali členovia Slovenského skautingu Betlehemské svetlo po celom Slovensku. Po tradičnom odpálení svetla na ekumenickej slávnosti vo viedenskom kostole Votivkirche ho slovenskí skauti 14. decembra priviezli do Bratislavy, kde ho ako prvý prevzal prezidentský pár. V ten istý deň putovalo svetlo do Poľska, neskôr aj do pobaltských krajín a Ruska. Počas posledného víkendu pred Vianocami sa Betlehemské svetlo dostalo až do 300 slovenských miest a obcí, na Štedrý deň aj do nemocníc, azylových domov, domovov sociálnej a opatrovateľskej starostlivosti, dokonca až na pomyselnú strechu Slovenska - Lomnický štít. „Svetlo sme po Slovensku roznášali ako symbol pokoja a lásky. Sme hrdí, že sa nám podarilo vybudovať tradíciu, ktorá si získala srdcia ľudí," povedala riaditeľka Ústredia Slovenského skautingu Dáša Cingálková.

bethlehemske svetlo.jpg(bethlehemske svetlo.jpg)

Ocenení autori Extra plus
Slovenská asociácia novinárov aj tento rok ocenila dvoch novinárov publikujúcich v pronárodne orientovaných periodikách. Výročnú cenu, ktorú SAN udeľuje od roku 2003, získala novinárka a bývalá poslankyňa za HZDS Eva Zelenayová. Ako povedal predseda asociácie Štefan Dlugolinský, „cenu udelila Rada SAN za doterajšiu novinársku prácu v prospech záujmov SR". Evu Zelenayovú, ktorá publikuje aj v Extra plus, výročná cena veľmi potešila. „Ocenenie je pre mňa o to vzácnejšie, že som ho dostala v situácii, keď novinári orientovaní národne a kresťansky nemajú dostatok priestoru na vyjadrenie. Tento rok ma inšpirovali najmä dva momenty - 1 150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, ako aj 20. výročie vzniku SR." Čestné uznanie tento rok získala Dana Madarová, a to za sériu článkov o slovenských významných osobnostiach publikovaných v Extra plus. Na snímke pózujú D. Madarová a E. Zelenayová.

madarova_zelenayova.jpg(madarova_zelenayova.jpg)

Radošinci opäť oslavovali
Päťdesiate výročie založenia si členovia Radošinského naivného divadla pripomenuli aj v obci Radošina. Svätú omšu v tamojšom farskom kostole pri tejto príležitosti celebroval nitriansky biskup Viliam Judák. „Radošinci hovoria pravdu, aj keď je nepríjemná. Hovoria to zvláštnym spôsobom, ktorý je pre mnohých prijateľný. A keď sa človek vie zasmiať aj nad sebou a svojimi chybami, vie sa zastaviť a zamyslieť, je to aj prvý krok k tomu, aby svoj život zmenil." Biskupove slová potvrdil aj zakladateľ divadla Stanislav Štepka. „Hovoríme na javisku o všetkom, čo súvisí s človekom. Je dôležité, aby sme podali takú správu, ktorá je pravdivá, no na druhej strane prináša nádej. Že sa človek na druhý deň má chuť zobudiť do ďalšieho dňa," povedal jediný autor hier Radošinského naivného divadla, ktoré vzniklo na Prvý sviatok vianočný v roku 1963.

radosinci .jpg(radosinci .jpg)