Streda 19. jún 2019

extra plus

Apríl 2014

Aktuálne číslo

Foto: Jana BirošováFoto: Jana Birošová

Štart z bodu nula

Vraciame sa k pilierom a tradíciám novodobej slovenskej štátnosti, hovorí Sergej Kozlík o novej politickej strane SDS

Ľudovít Števko, Lenka Eremiášová

Stretnutie s poslancom Európskeho parlamentu, členom skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu ALDE a predsedom novozaloženej Strany demokratického Slovenska Sergejom Kozlíkom sa vždy nesie na vlne inšpirácie a zaujímavých podnetov z pozície rozhľadeného národohospodára i politika.

V Európskom parlamente pôsobí desiaty rok a ako hovorí, európska politika je pre neho úrodné pole na informácie, obrovský priestor, ktorý zmenil jeho pohľad na domácu aj na samotnú európsku politiku. Kozlík sa zbavil istých ilúzií, ale za dobrú cenu získal reálne videnie.

Dnes vie, že malé krajiny môžu preplávať vodami Európskej únie a môžu využiť priestor, ktorý existuje medzi veľkými určujúcimi krajinami. Jednoducho, že sa môžu priučiť od veľkých krajín, lebo tie majú oveľa väčšie aparáty, oveľa väčšie skúsenosti.

„Vyrástol som z toho, že sa malé krajiny dokážu spájať. To je utópia, rovnako ako je utópiou Vyšehradská štvorka. Poliaci vždy pôjdu svojou cestou kedykoľvek sa im to hodí a V-4 je pasé," hovorí Kozlík a dodáva: „Pre nás z toho vyplýva, že musíme využívať priestor medzi veľkými krajinami EÚ, podobne ako ho vedia využívať menšie podniky medzi veľkými firmami. Slovensko však musí byť dobre organizovaný štát, len vtedy môže slúžiť občanom."

Piliere novej strany
„Vraciame sa k pilierom a tradíciám novodobej slovenskej štátnosti, veď mnoho našich členov bolo pri vzniku Slovenskej republiky.

Celé ponímanie štátnosti má mať podľa nás hlboko demokratickú pozíciu a súčasťou demokracie je aj sociálny status - to sa nedá oddeliť," rozvíja Sergej Kozlík myšlienku o základných hodnotách svojej novej strany, lebo k princípom demokracie patrí, že v štáte musia nájsť plné uplatnenie schopní, ale štát musí byť oporou aj slabším.

Tí, čo roky pracovali, sa nemôžu mať horšie ako tí, čo roky nerobili. Podľa neho treba odstrániť základné disproporcie v slovenskej spoločnosti.

Strana demokratického Slovenska má v širokospektrálnom slovenskom politickom prostredí stredoľavú profiláciu. Mala by to však byť pragmatická stredoľavá strana, čo znamená, že sa nehodlá utopiť v prázdnych, nesplniteľných sľuboch, ale chce sa opierať o realitu a jasné definície.

„Slovensko má svoj vlastný, úžasný potenciál v ľuďoch, prírodných podmienkach, v podnikateľských štruktúrach, ktoré nie sú dostatočne využívané, pretože vlády nevedia definovať doktríny využitia vlastného potenciálu," hovorí tento skúsený národohospodár a bývalý minister financií.

Z toho vyplýva, že dnes stojí jeho nový politický subjekt na strane toho politického spektra, kde dominantne pôsobí strana Smer.

Kozlík citlivo vníma deficity slovenskej súčasnosti najmä v širšom chápaní demokracie a nepovažuje za šťastné, ak tvorí vládu jedna strana. Chýba tu vnútorný oponent vládnej politiky, lebo nie všetky rozhodnutia vlády sú optimálne.

Pravica vykrikuje do tmy
Každá strana, ktorá to s vlastným štátom myslí dobre, bez ohľadu na to, či je pravicová lebo ľavicová, musí uvažovať o tom, ako ochrániť zdroje štátu, ako ich efektívne zapojiť do celého systému nielen v prospech občanov, ale aj podnikateľskej sféry.

„Nie všetko vymyslíme sami, mali by sme sa učiť od iných úspešných krajín, od severských krajín, od Nemecka či Rakúska. O organizácii potravinových trhov by sme sa mali učiť aj od Poľska a Maďarska," uvažuje Kozlík.

Podľa neho je na stredopravej strane politického spektra obrovský pretlak politických strán s nejasnými profiláciami, ale od stredu naľavo cíti, že je asi desaťpercentný priestor, do ktorého chce jeho strana preniknúť.

Väčšina tzv. pravicových strán len politikárči, vykrikuje do tmy, čo môže byť pre istú skupinu ľudí príťažlivé, ale pre riadenie štátu to nie je nijaká pridaná hodnota.

Strana demokratického Slovenska chce vyprofilovať zodpovednú politiku, vecne, nie v nejakých hmlistých tézach, chce ju tvarovať v dvoch linkách - regionálnej a profesijnej, v ktorej sa budú profilovať odborné profesijné štruktúry.

„Podpredsedníčka strany Andrea Šimurdová je starostkou obce Skalité a poslankyňou VÚC, teda skúsenou regionalistkou.

Druhú, profesijnú linku, zastrešuje ďalší podpredseda strany, Stanislav Čižmárik, ktorý je zároveň predsedom Únie živnostníkov Slovenska. 

Nie je to náhoda, pretože voči živnostníkom sa páchajú nemalé hriechy," hovorí o budúcom pôsobení nových osobností strany jej predseda a prízvukuje: „Financujeme sa z vlastných zdrojov.

Nezačíname spôsobom, že sa zíde päť bohatých podnikateľov, ktorí si vybrali produkt a idú do politiky, my štartujeme na zelenej lúke, z bodu nula. Našou víziou je posunúť Slovensko dopredu."

Zaostrené na dane a školstvo
O daňovom systéme majú kozlíkovci konkrétne predstavy: mala by byť vyššia progresivita daní, ale s možnými odpočtami tam, kde podnikatelia investujú, kde dávajú vklady do vzdelania, do vedy a výskumu.

Tvrdošijné lipnutie pravice na nízkej rovnej dani, bez toho, aby nižšia daň bola odmenou za reinvestície, je chorá myšlienka - to nerobí nijaká vyspelá krajina.

Najväčší problém Slovenska je, že máme vysoké odvodové zaťaženie. Treba tiež riešiť obrovské úniky zdrojov cez rôzne nákladové operácie, najmä v nadnárodných spoločnostiach. 

Štát by mal prostredníctvom svojich vyšších daňových príjmov iniciovať investície vo väčšom rozsahu ako dnes, respektíve pristúpiť k zníženiu odvodového zaťaženia.

Neuralgickým bodom na Slovensku je okrem zdravotníctva najmä školstvo. Máte víziu ako zlepšiť situáciu aj v tejto oblasti? - pýtame sa. Kozlík má aj o školskom systéme vyhranené predstavy: „Bol som na univerzite v Trnave na fakulte politických vied a so študentmi sme rozoberali problémy školstva.

Mal som z toho príjemný pocit, lebo sme sa zhodli, že nie je možné, aby 60 percent mladých ľudí študovalo na vysokých školách, keď priemer Európskej únie je 35 percent.

Jednoducho to nepotrebujeme, lebo nie všetci študenti majú predpoklady na úspešné zvládnutie štúdia a nie všetci si nájdu prácu." Čo k tomu dodať, keď je všeobecne známe, že profilácia absolventov vysokých škôl je katastrofálna.

Máme dvanásť katedier politológie, ktoré produkujú ročne tisíc absolventov, pritom nám chýbajú absolventi informatiky a technických vied. Slovenské školstvo je podľa Kozlíkovho názoru ako neriadená strela. Celý model, tak ako ho zaviedli Dzurindove vlády, nám visí na krku už desaťročie.

Kritika Merkelovej a naša cesta
Zdá sa, že problém nadmerného počtu absolventov vysokých škôl nie je len u nás. Sergej Kozlík si v tejto súvislosti podal nemeckú kancelárku: „Pani Merkelová sa nedávno posťažovala, že v Nemecku majú až 50 percent absolventov vysokých škôl, čo jej vlastne neprekáža, ale prekáža jej, že im chýbajú ľudia na výkon odbornej manuálnej práce.

Vraj preto potrebujeme Ukrajinu v Európskej únii. Najradšej by som pani Merkelovú kopol do členka, lebo táto jej reakcia svedčí o politickej bezradnosti, takto sa to predsa riešiť nedá. Každý štát musí niesť svoj diel zodpovednosti a zastaviť podobný trend."

Podľa Kozlíka by malo byť prvým opatrením zníženie počtu vysokých škôl a potom určenie ich profilácie. A keď sa to niekomu zdá nedemokratické, potom je možné, aby študovali aj tí, čo sa nezmestia do určených kvót a nespĺňajú požadované kritériá, lenže si už musia štúdium zaplatiť.

Riešenie zložitých problémov v školstve, zdravotníctve, v dôchodkovom systéme je behom na dlhé trate, treba však o nich diskutovať a nachádzať zhodu, tak, ako sa našla zhoda pri prijímaní ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, o tzv. dlhovej brzde.

Ako vníma Sergej Kozlík súčasnú politickú scénu aj s ohľadom na výsledky prezidentských volieb? Jeho úvaha si neprotirečí s názormi mnohých politológov. Na stredoľavej strane je Smer-SD, veľký, ale osamotený hráč a napravo je húf politických strán, ktorému pribúdajú percentá.

Ukázalo sa to aj v prezidentských voľbách. Dôležité bude, ako strana Smer zareaguje, aké vyvodí personálne dôsledky, ako a kde bude hľadať partnerov. Čas vraj ukáže, za koho nový prezident kope.

Pravica Kiskovi výdatne pomohla, ale jej zdržanlivá podpora spoza kríčkov naznačuje istú nedôveru. „Mám podozrenie, že pravica, tak ako ho vyniesla hore, pomôže mu aj dole. Ktovie, čo ešte vypláva na povrch. Počkajme si na ďalší vývoj," uzatvára svoju úvahu Kozlík.

Na záverečnú otázku, ako vidí budúcnosť novej Strany demokratického Slovenska, vydáva jej predseda stručne a zreteľne posolstvo, že všetko závisí od vôle občanov, pričom v rukách členov novej strany je iniciatívne, trpezlivo a pravdivo presviedčať o správnosti svojej politiky.