Streda 11. december 2019

extra plus

Máj 2014

Aktuálne číslo

Foto: TASR/ MTIFoto: TASR/ MTI

Orbán a jeho záprah

Volebná hra o dvojtretinovú väčšinu v Nemzetgyűlési sa skončila

Ľudovít Števko

Parlamentné voľby v Maďarsku vyhral podľa predpokladov Viktor Orbán a blok Fidesz-KDNP opäť získal v maďarskom parlamente ústavnú väčšinu.

Tvrdenia, že mu k víťazstvu dopomohla slabá opozícia, sú pravdivé iba sčasti. Dôležitejšiu úlohu tu zohrala maďarská ústava šitá fideszáckou ihlou a nový volebný zákon, ktorý zvýhodňoval veľké strany.

Mediálny moloch
Od čias Miklósa Horthyho nemali Maďari konzervatívnejšiu a nacionalistickejšiu ústavu s prvkami monokratického systému a deformovaný volebný zákon, ktorý umožnil novodobému maďarskému „panovníkovi" okrem iného zapojiť do volieb dvojakých maďarských občanov spoza hraníc a vyfaulovať z volebnej hry domáce národnostné menšiny. 

Ak k tomu prirátame fakt, že Orbán mohol vládnuť prakticky sám, že si dosadzovaním svojich ľudí a legislatívou osedlal niektoré súkromné denníky a pod kuratelou Fideszu scentralizoval verejnoprávne médiá od tlačovej agentúry Magyar Távirati Iroda až po vysielacie teleso Országos Rádió és Televízió Testület, tak ním vytvorený mediálny moloch musel priniesť svoje ovocie.

Ešte ďalšie, dosť podstatné maličkosti zavážili u Maďarov pred volebnými urnami: city nepriateľstva k Európskej únii škodiacej Maďarsku, zdanenie medzinárodných korporácií a bánk v zahraničnom vlastníctve, zoštátnenie dôchodkového systému, výrazné zlacnenie energií a režijných nákladov pre domácnosti, vyzdvihovanie vlastenectva aj tradičných kresťanských hodnôt. 

To, čo sa v pravicovo-liberálnych médiách na Slovensku považuje za opovrhnutia hodné konanie, bolo pre pospolitý maďarský ľud hodné ódy na maďarského lídra. Pravičiar Orbán prekonal socialistov ľavicovými skutkami.

Menšiny mimo hry
Zvláštnym spôsobom sa Viktor Orbán vyrovnal s dvadsaťročnou požiadavkou národnostných menšín, aby mali svoje zastúpenie v parlamente. Nový volebný systém zaskočil všetkých 13 registrovaných menšín v Maďarsku.

Dostali na výber: voliť na národnostných zoznamoch alebo na celoštátnych, pričom jedno vylučovalo druhé.

Z takto formulovaného volebného zákona sa vytratil občiansky princíp slobodných volieb. 

Ak chceli byť Slováci, Nemci, Srbi alebo Rómovia zvolení z národnostnej listiny za poslancov do maďarského Národného zhromaždenia, potrebovali získať 20- až 25-tisíc hlasov, čo bolo pri počte voličov jednotlivých národnostných menšín nemožné.

Imrich Fuhl, slovenský intelektuál žijúci v Maďarsku už pred voľbami vyzýval Slovákov na bojkot maďarských volieb, pretože podľa neho „asistovať takémuto spôsobu volieb je nielen ponižujúce, nedôstojné, ale aj nezodpovedné".

Fuhl mal pravdu: mandát plnoprávneho poslanca nemohol získať ani jeden menšinový kandidát. 

Náplasťou na tento legislatívny podfuk má byť akýsi smiešny inštitút menšinových parlamentných hovorcov s právom sedieť vo výboroch v reprezentačnej budove Országház v Budapešti.

Neférové pravidlá
Orbánove legislatívne ťahy, získanie nových maďarských občanov do svojho košiara, ktorí podľa predpokladu úspešne nahradili domácich menšinových voličov, a masívna vládna predvolebná kampaň priniesli Fideszu veľké, aj keď pochybné dvojtretinové víťazstvo.

Rozdať maďarské pasy cezhraničným Maďarom sa vyplatilo - dostal od nich 200-tisíc hlasov, čo predstavovalo až 95 percent týchto kurióznych voličov.

Podľa Organizácie na ochranu ľudských práv Inštitút Károlya Eötvösa „boli pravidlá a podmienky volieb mimoriadne neférové". Vedia to Slováci aj ostatné národnostné menšiny v Maďarsku, vedia to v Európskej únii.

Ale karty sú rozdané, mediálny záprah Viktora Orbána dobehol do cieľa - 14. mája bude ustanovujúca schôdza nového maďarského parlamentu. Slováci aj Európa majú dnes iné starosti.

Kto by sa už len zaoberal problémami asimilovaných národnostných menšín v uhorskej džamahírii?