Piatok 6. december 2019

extra plus

Máj 2014

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Grafy: archívGrafy: archív

Slovensko dopláca na úniu

Pokračujúce okrádanie našich ľudí možno zastaviť hlasovaním vo voľbách

Jaroslav Paška

Keď sme v roku 2003 v referende rozhodovali o vstupe do EÚ, sľubovali nám naši aj európski politici dôstojný život, európske platy a rastúcu životnú úroveň.

Podmienkou vstupu do únie však bolo otvorenie hospodárskeho priestoru. 

Dôsledkom toho ako prvé skolabovali poľnohospodárske a potravinárske podniky, ktoré neboli schopné konkurovať dotovaným potravinovým prebytkom zo starých členských štátov.

Bez súhlasu občanov
Transformácia hospodárstva na podmienky EÚ priniesla postupné zatváranie všetkých významných textilných, sklárskych, elektrotechnických či obuvníckych fabrík. 

V kolabujúcej ekonomike sme potom z našich daní museli zachraňovať slovenské banky, ktoré po ozdravení Dzurindova vláda rozdala za symbolickú korunu zahraničným finančným domom. 

Vrcholom rabovačky bola „privatizácia" štátnej energetiky, telekomunikácií a plynovodu za smiešne ceny do rúk bohatých európskych investičných spoločností, po ktorej sme sa stali banánovou republikou v strede Európy.

Podmienkami spoločného hospodárskeho priestoru nám únia nadiktovala svoje ceny energií, potravín, tovarov aj služieb. Nadnárodné spoločnosti potom rýchlo využili nezamestnanosť a biedu ľudí.

Dali našim pracujúcim troj- až štvornásobne nižšie mzdy ako svojim zamestnancom v starých štátoch únie. Poučky „renomovaných" ekonómov o tom, že výška mzdy je odrazom produktivity práce, sa ukázali ako jalové.

Veď produktivita práce našich ľudí v pobočkách nadnárodných spoločností (či už sú to automobilky, obchodné reťazce, banky alebo potravinárske podniky) je často vyššia ako v zahraničných prevádzkach, platy sú však niekoľkonásobne nižšie. 

Je jasné, že tieto prevažne európske nadnárodné spoločnosti našich ľudí mzdovo diskriminujú a okrádajú o oprávnený podiel na obrate. Vysoké zisky z našej lacnej práce si potom ulievajú domov.

Na pomoc bankrotujúcim štátom EÚ venovala vláda SR bez súhlasu občanov 660 miliónov eur z našich peňazí a zaviazala sa poskytnúť ešte ďalších 5,1miliardy eur na požiadanie. 

Celková výška úverov, záruk a Slovenskom nakúpených dlhopisov vyplývajúcich z členstva v ECB, EFSF, EFSM a MMF (spojených so záchranou eurozóny) dnes predstavuje približne 13,5 miliardy eur, čo je záväzok na každého občana (aj dôchodcov či malé deti) vo výške takmer 3-tisíc eur.

Naše vklady, pôžičky a záruky únii už prevyšujú sumu, ktorú máme dostať na vyrovnávanie životnej úrovne z európskych fondov do roku 2020. Celková bilancia členstva v Európskej únii je teda pre nás už teraz nevýhodná.

Zdieranie pokračuje
Európskej únii to však nestačí. Od júla 2013 pracuje pod záštitou Európskej komisie pracovná skupina vedená Gertrudou Tumpel-Gugerellovou, ktorej úlohou je pripraviť projekt fondu na splácanie dlhov a tzv. eurobondov vrátane príslušných právnych ustanovení, finančnej architektúry a doplnkových rozpočtových rámcov.

Zovzájomnenie, t. j. prenesenie dlhov bankrotujúcich štátov na nás sa má zrealizovať podľa modelu Nemeckej hospodárskej rady odborníkov navrhujúcej prenesenie všetkých dlhov presahujúcich hodnotu 60 percent HDP do spoločného fondu. 

Na jeho umorení sa budú podieľať všetky štáty EÚ, teda aj my. Inak povedané, na štáty, ktoré ako Slovensko zodpovedne hospodária, prenesie Brusel splácanie dlhov presahujúcich 60 percent HDP zo všetkých krajín EÚ.

Ak sa pozorne pozrieme na výšku dlhov jednotlivých štátov EÚ, zistíme, že Slováci tak budú zaviazaní splácať nielen štátne dlhy Grékov, Portugalcov či Írov, ktorým sme už poskytli desiatky miliárd nenávratných pôžičiek. 

Z našich biednych platov budeme musieť splácať aj štátne dlhy bohatých Nemcov, Rakúšanov, Belgičanov, Holanďanov, Francúzov, Britov, Španielov, Talianov, ba aj Orbánových Maďarov!

Nehoráznosť, poviete si, musíme sa brániť! Ale ako, keď práve tí naši zástupcovia zo Smeru, KDH, SDKÚ aj SMK, ktorých si ľud zvolil, aby ho v Európskom parlamente zastupovali pri vážnych rozhodnutiach, hlasovaním o správe v decembri 2013 v Gualtieri vyzvali Európsku komisiu, aby nás podľa tohto návrhu začala zdierať.

Sami sa preto musíme zastať svojich práv! Prísť voliť a vlastným hlasovaním zastaviť pokračujúce okrádanie krajiny aj našich ľudí. Protestujme hlasovaním.

Autor je podpredseda politickej frakcie EFD group v Európskom parlamente, poslanec EP za SNS

Grafy:
Hlasovanie o správe k ústavným problémom viacstranného riadenia v Európskej únii.

Verejný dlh EÚ - 2013.