Štvrtok 17. október 2019

extra plus

Máj 2014

Aktuálne číslo

Foto: TASR/ Roman HancFoto: TASR/ Roman Hanc

Ukrajinské plynové pirátstvo

Martin Dugas

Kyjev už roky pripomína tajomného piráta, ktorý vystupuje v podzemí plynovodov ako naoko seriózny obchodný sprostredkovateľ: z Ruska do zvyšku Európy preváža vzácny tovar, z ktorého si potajme uchmatne a za dodávky určené pre samotnú Ukrajinu nezaplatí. 

Washington, ktorý do tohto priestoru geograficky ani omylom nepatrí, sa správa ako samozvaný „ropno-plynový policajt" a tieto toky systematicky múti.

Podporuje kyjevské pirátstvo v zjavnej snahe odstrihnúť Rusko od najvýznamnejšieho biznisu a ekonomicko-politického vplyvu na západe kontinentu, kde sa tak USA snažia vystužiť vlastnú dominanciu svetovládcov. 

Toto tvorí nielen pozadie, ale aj ortodoxnú súčasť podstaty krvavých udalostí, ktoré sa od konca minulého roku odvíjajú v krajine našich východných susedov.

Keby v hre neboli desiatky mŕtvych, tisíce zranených a ohrozenie energetickej sebestačnosti s dosahom na každodenný život desiatok miliónov Európanov vrátane Slovákov, išlo by o celkom zaujímavú šachovú partiu. 

Ruský zemný plyn prúdi na západ cez Ukrajinu v piatich plynovodoch, pričom časť dodávok prechádza samostatnou vetvou určenou pre Ukrajinu.

Ak Kyjev za tovar nezaplatí, Moskva túto vetvu odstaví. Dneperský dlžník má potom dve možnosti: buď pohľadávku splácať alebo pokútne získať zo západu plyn, ktorý už raz popod Ukrajinu prešiel, teda odsávať z takzvaného reverzného toku. 

Moskovský veriteľ má tiež dve možnosti: buď sa tomuto podfuku prizerať a odovzdať svojho vplyvného veriteľa napospas Západu, alebo odstaviť aj zvyšné vetvy.

A práve do tohto bodu sa situácia - nielen na radosť, ale aj s výrazným pričinením USA - dnes vyhrotila. Ukrajina totiž za dodávky neplatila.

Jej dlh za plyn sa vyšplhal na 2,2 miliardy dolárov a vlial sa tak do astronomických 16,6 miliardy dolárov, ktoré predstavuje celková dlžoba Moskve. 

Viktor Janukovyč sa rozhodol dlh splácať a ekonomicky i politicky sa tak pripútať k Rusku, ktoré by potom bez problémov zásobovalo plynom všetkých zákazníkov v Európe.

To už bolo na Strýca Sama priveľa, Janukovyč musel padnúť a sídla moci nedobrovoľne prenechať pučistom riadeným Washingtonom. 

Výsledok sa dostavil: samozvaná vláda požiadala Západ o úver, pričom pučistický minister financií Oleksandr Šlapak sa zaviazal „nikdy nepoužiť peniaze od MMF, EÚ a USA na zaplatenie dlhov Rusku".

Reakcia ruského prezidenta Vladimira Putina prišla deň po Šlapakovom vyhlásení: vládam 18 európskych krajín, ktoré sú spotrebiteľmi ruského plynu, v liste okrem iného oznámil: 

„Situácia na Ukrajine sa dostáva do kritického bodu, keď môžu byť dodávky ruského plynu do Európu cez Ukrajinu ohrozené." 

Čitateľskú gramotnosť za všetkých európskych lídrov prejavila nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá jediným vyhlásením odpovedala Moskve, Washingtonu i kyjevským pirátom: 

„Európske štáty by si boli radi isté, že dodávky ruského plynu nebudú ohrozené... Existuje mnoho dôvodov dať ako Európa spoločnú odpoveď a brať Putinov odkaz vážne."