Piatok 20. september 2019

extra plus

Apríl 2014

Aktuálne číslo

Kresba: Andrej MišanekKresba: Andrej Mišanek

Máte slovo

Právo na Krym
V diskusnej relácii O 5 minút 12 som si vypočul rôzne nezmysly. Riešili tam napríklad otázku práva pripojiť Krym nazad k Ruskej federácii. Vraj keby sme chceli spochybniť právo Ukrajiny na Krym, takisto by sme museli priznať Petržalke právo oddeliť sa od Slovenska, keby o to požiadala na základe referenda! Absolútne nebrali do úvahy, že Krym „daroval" Ukrajine Ukrajinec Chruščov, teda daroval ho sám sebe a už preto naň Ukrajina nemá nijaký nárok. Navyše, keď to poslanci schvaľovali, pristúpili na to len preto, že Ukrajina aj tak bola súčasťou spoločného štátu - Sovietskeho zväzu a teda v dobrej viere, že ňou i navždy zostane. Už toto dávalo Rusku plné právo vziať si Krym naspäť po oddelení Ukrajiny.

Miloslav Dubec, Bratislava

Ukrajina je zlepenec
V českej Pravde som sa o Ukrajine dočítal, že je to vlastne akýsi zlepenec. Hitler a Stalin rozdelili Poľsko a jeho časť pričlenili k Sovietskemu zväzu. Krym patrí Rusku a do Ukrajiny nepatrí ani Zakarpatská Rus s pôvodnými obyvateľmi Rusínmi. Kedysi bola súčasťou Veľkomoravskej ríše, potom patrila Rakúsko-Uhorsku a po prvej svetovej vojne ju pričlenili k prvej ČSR. Pritom Rusíni majú svoj kodifikovaný jazyk, ktorý Ukrajina v súčasnosti potláča.

čitateľ

Demonštrácia alebo prevrat?
Ako možno nazvať februárové udalosti na Ukrajine? Najskôr to boli demonštrácie a štrajky, potom organizátori burcovali masy, až ich vyprovokovali na násilnosti. Už to však neboli demonštranti, kto začal hádzať zápalné fľaše či používať strelné zbrane. Bola to teda vzbura, prevrat, puč alebo revolúcia? A ako to vlastne bolo s rozpustením Varšavskej zmluvy? Veď Reagan sľuboval aj rozpustenie NATO...

Emil Kolarovič, Veľké Kostoľany

Ad: Marxisti v službách kapitálu
Pri pohľade na obálku marcového čísla Extra plus a tváre predstaviteľov bývalého režimu mi prebehlo mysľou ich balamutenie ľudí, ktorí ich nepoznajú z tých čias. Títo páni (súdruhovia) vedeli, na ktorú stranu barikády sa majú v roku 1989 postaviť, aby využívali aj túto spoločnosť. Dnes sú z nich politológovia a radia pravici, ako má ožobračovať slovenský národ. Áno, sú v službách kapitálu. Preto tak ľahko dostávajú priestor na televíznych obrazovkách.

Roman Kocman, Prievidza

Preberme sa z letargie
V období existencie hladových dolín, vysokého percenta nezamestnaných a sústavného rastu chudoby najmä mladí ľudia nevidia východisko z takejto nelichotivej situácie. Je frustrujúce, že si nemôžu nájsť prácu, iba ak v zahraničí, nemajú možnosť založiť si rodiny, lebo si nedokážu nájsť ani cenovo dostupné ubytovanie. Aj preto prejavujú apatiu k politike a prikláňajú sa skôr k extrémistickým stranám a hnutiam. Tie naberajú na popularite a od ich postojov sa odvíja aj pohľad na naše dejiny. V čase 75. výročia vzniku slovenského štátu sme svedkami rôznorodých názorov na jeho existenciu a úlohu jeho predstaviteľov. V tejto súvislosti sa veľa diskutuje aj o najsvetlejšej stránke našich novodobých dejín - SNP. Slováci by sa mali prebrať z politickej letargie, zaujať jednoznačný postoj k historickým faktom a všetkým extrémistom odkázať, že na Slovensku je prevažná väčšina občanov odhodlaná chrániť odkaz SNP a viesť nezmieriteľný boj proti rastúcim tendenciám extrémizmu a neofašizmu.

Tibor Grék, Prievidza

Vláda by sa mala poučiť
Až 25-percentnú nezamestnanosť počas hospodárskej krízy v minulom storočí riešili Američania zaujímavým spôsobom. Prezident Roosevelt v roku 1933 založil Občiansku armádu na ochranu prírody (CCC). V tejto mierovej armáde 3 milióny mužov počas ôsmich rokov vysádzali stromy, stavali malé vodné nádrže, stavali a opravovali mosty a lesné cesty, čistili pramene, studne, potoky a jazerá. Približne 40-tisíc mužov sa naučilo čítať a písať, viacerí dosiahli stredoškolské vzdelanie. Ekonomický prínos z tejto činnosti by sa dal vyčísliť v stovkách miliárd dolárov a pritom pracovníci dostávali riadny plat. Naša vláda by sa mala z toho poučiť a nečakať na neviditeľnú ruku trhu, ktorá vyrieši všetky problémy.

Vasil Hlinka, Košice

K prezidentským kandidátom
Je načase zodpovedne uvažovať, komu dať svoj hlas v prezidentských voľbách. Neakceptujem uchádzača, ktorý ako poslanec nehlasoval za slovenskú ústavu a k prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti SR sa otočil chrbtom. Nemôžem hlasovať za človeka, ktorý v politickej funkcii rozložil naše vyspelé poľnohospodárstvo, otvoril trhy západným farmárom a tisíce spoluobčanov poslal na ulicu. Vylučujem všetkých kandidátov, ktorí ako politickí špekulanti rozpredávali spoločný majetok. Nedám svoj hlas ani zbohatlíkom, ktorí pri honbe za mamonou nedovidia na potreby chudoby. Budem hľadať kandidáta s úprimným slovenským srdcom, morálne a odborne fundovaného, ktorý nebude ustupovať pred nezmyselnými požiadavkami Bruselu, ale pomôže vytvárať podmienky pre život na princípoch kresťanstva a národnej pospolitosti.

Fridrich Kolarovič, Senec

Buďme nezaujatí
Výročie vzniku prvej Slovenskej republiky Slováci nesmú ani len spomenúť, lebo súhlas na jej vznik dal Hitler. Bolo by načase, aby sa o tejto udalosti historici vyjadrili nezaujato. Bol by snáď Hitler učinil lepšie, ak by Slovensko, časť už rozbitého Československa, pričlenil k Maďarsku? Je ľahké si domyslieť, aký osud by stihol slovenský národ pod maďarskou nadvládou.

čitateľ zo Šurian