Piatok 22. november 2019

extra plus

Apríl 2014

Aktuálne číslo

Periskop

Cirkusy bez zvierat
Sloboda zvierat zbiera podpisy pod petíciu za zákaz cirkusov so živými zvieratami. „Odhalenie reality cirkusov, krutých zákulisných praktík a iniciatívy ochrancov zvierat na celom svete prinášajú prvé úspechy. Zdá sa, že postupné zákazy takýchto cirkusov naštartovali ukončenie jednej smutnej éry," píše sa vo vyhlásení združenia. Zákaz cirkusov so zvieratami platí v Grécku, Holandsku, Dánsku, Rakúsku, v Slovinsku sú zakázané voľné žijúce druhy, v Portugalsku sa nesmú využívať ľudoopy. Podpisové hárky sú dostupné na webovej stránke združenia.

Slováci športujú málo
Športu sa pravidelne venuje iba šesť percent Slovákov, ukázali výsledky najnovšieho prieskumu Eurobarometra. V porovnaní s rokom 2009 ide o jednopercentný nárast. Naopak, počet ľudí, ktorí športujú aspoň zriedka, klesol na 25 percent, čo je oproti roku 2009 o 10 percent menej. Zarážajúce je, že až 41 percent Slovákov, teda o šesť percent viac ako v roku 2009, nešportuje vôbec. Dvadsaťosem percent obyvateľov Slovenska zas uviedlo, že sa športu venujú, i keď nie pravidelne. Oproti spomínanému obdobiu je to o tri percentá viac.

Rekordné jadrové elektrárne
Slovenské jadrové elektrárne dosiahli vlani svetový rekord. Dva jadrové bloky v Jaslovských Bohuniciach a dva v Mochovciach boli totiž nasadené do výroby na taký dlhý čas ako nijaká iná atómová elektráreň vo svete, pričom dosiahli priemernú pohotovosť na úrovni 94 percent. To je výsledok, ktorý nám väčšina prevádzkovateľov vo svete môže závidieť, tvrdia odborníci. Slovenské elektrárne vidia za rekordným nasadením jadrových reaktorov optimalizáciu odstávok, udržanie spoľahlivosti zariadení a zvýšenie spoľahlivosti ľudského činiteľa.

Fascinujúca Bratislava
Televízia CNN zaradila Bratislavu medzi šesť najfascinujúcejších pohraničných miest v Európe. Autor zoznamu Barry Neild, v ktorom sa ocitol aj taliansky Terst či španielsky San Sebastian, predstavuje naše hlavné mesto ako niekdajšie centrum uhorskej monarchie. Bratislavský hrad je podľa neho dobrým miestom na vychutnanie si mesta ležiaceho na križovatke ciest cez strednú Európu. Neild nezabúda ani na uličky v historickom centre, ktoré očarili aj H. Ch. Andersena, miestnu kuchyňu zas obdivuje pre rôznorodosť jedál, ovplyvnených Rakúskom či Maďarskom.

Najbohatší sú IT-čkári
Najviac dolárových miliardárov na svete zbohatlo podnikaním v technológiách, biznise s nehnuteľnosťami, spracovateľskom priemysle a vo finančníctve. Vyplýva to zo štúdie Hurun Global Rich List. Podľa nej z 1 867 miliardárov je až 13,7 percenta z IT-biznisu, pričom najviac ich pochádza z USA. Vyše 13 percent miliardárov zbohatlo vďaka podnikaniu s nehnuteľnosťami, a to v dôsledku rastu urbanizácie a stavebného boomu v ostatných rokoch, ktorý sprevádzal aj rast cien nehnuteľností. Podľa odborníkov ide navyše o biznis odolný proti krízam.

Nebezpečná zmena času
V nedeľu 30. marca sa menil zimný čas na letný. Kým niektorí túto skutočnosť na svojom fyzickom či duševnom stave ani nezaregistrujú, pre iných je prispôsobenie sa tejto zmene nepríjemné. Po prechode na letný čas sa totiž u niektorých ľudí objavujú poruchy spánku, depresívne nálady či zvýšená nervozita, okrem toho oveľa častejšie dochádza k dopravným nehodám, a to najmä pre únavu za volantom. Dokazujú to aj štatistiky, podľa ktorých sa v roku 2013 počet nehôd po zmene zimného času na letný zvýšil o viac ako tretinu.

Na počesť Svätopluka a Hlinku
Na nádvorí Bratislavského hradu pri soche kráľa Svätopluka si Matica slovenská pripomenula 1 120. výročie jeho smrti. Pri tejto príležitosti matičiari slávnostne otvorili Rok kráľa Svätopluka a Andreja Hlinku, okrem toho si zúčastnení svojím spevom uctili 170. výročie vzniku slovenskej štátnej hymny. „Svätopluk nebojoval proti svojim v cudzom záujme a zabezpečil na našom území dlhodobejší mier. Pomáhal šíriť kresťanstvo i vytvoriť najstaršie biskupstvo. Bol náš prvý medzinárodne uznávaný kráľ," prihovoril sa historik Anton Hrnko. Jeho slová doplnil aj šéf MS Marián Tkáč, ktorý vo svojom príhovore zdôraznil potrebu výučby slovenských dejín. „Príkladom môže byť škola v Šintave pomenovaná po Svätoplukovi. Dúfam, že ďalšie budú pribúdať." Marcové podujatie spestrila dychovka, spev detského zboru či recitácie Idy Rapaičovej a Evy Kristinovej.

matica .jpg(matica .jpg)

Najúspešnejší turistický rok
Cestovnému ruchu na Slovensku sa vlani darilo najlepšie za posledných päť rokov, informovalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Celkový počet turistov prekročil hranicu 4 miliónov, čo sa od 90. rokov podarilo dosiahnuť len raz, a to v predkrízovom roku 2008. Podľa údajov rezortu záujem o dovolenku na Slovensku minulý rok rástol u zahraničných aj domácich návštevníkov. Celkovo k nám prišlo viac ako 1,6 milióna turistov zo zahraničia, čo je medziročný nárast o 9,3 percenta. Najviac ich bolo z Česka, Poľska a Nemecka, nasleduje Ukrajina, v ktorej prípade počet návštevníkov narástol medziročne až o 100 percent. Základom cestovného ruchu v SR sú však aj naďalej domáci turisti, tvoriaci takmer 60 percent klientely. Pre dovolenku na Slovensku sa vlani rozhodlo vyše 2,3 milióna Slovákov, čo je medziročne viac o 5,9 percenta.

turizmus.jpg(turizmus.jpg)

SHO oslávilo vznik prvej SR
V obci Čakajovce sa zišli predstavitelia Slovenského hnutia obrody a SNS, aby si spolu s matičiarmi a ďalšími vlastencami pripomenuli 75. výročie vzniku prvej Slovenskej republiky, ako aj jej prezidenta Jozefa Tisa. „Ak budeme za všetkým vidieť politikum, Slováci sa nikdy nezjednotia do veľkého šíku, a práve v tomto nám môže byť prvá SR vzorom. Vtedy sa zjednotili SNS a HSĽS a vytvorili silu, ktorá postavila Slovensko na nohy. Iba jednota je predpokladom sily a úspechu," vyhlásil predseda SHO Róbert Švec. Šéf Klubu filatelistov 52-46 v Močenku Jozef Kútny informoval o vydaní príležitostného lístka na počesť osláv, ako aj pečiatky, ktorej odtlačok sa na obale marcového vydania novín Právo národa dostane do celého sveta. Slávnostný program svojím spevom spestrili sólista Opery SND Ivan Ožvát či speváčka ľudových piesní Janka Holeštiaková.

SHO .jpg(SHO .jpg)

Slovenská hymna má 170 rokov
Hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska, ktorá sa neskôr stala a dodnes je slovenskou štátnou hymnou, vznikla pred 170 rokmi pri demonštratívnom odchode slovenských študentov z Bratislavy do Levoče. Bola reakciou na prudký maďarizačný nápor a nútený odchod Ľudovíta Štúra z Evanjelického lýcea v Bratislave. Text najobľúbenejšej piesne štúrovskej mládeže, ktorá vyšla anonymne v Domovej pokladnici v roku 1851 pod názvom Dobrovoľnícka, napísal spisovateľ Janko Matúška, v tom čase 23-ročný študent lýcea z Oravy. Pôvodne mala šesť strof, neskôr bola upravená a skrátená na štyri. Prvá strofa piesne - s textom „zastavme sa bratia" sa 12. decembra 1918 stala súčasťou štátnej hymny Československa. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa v treťom riadku text zmenil na verziu „zastavme ich bratia".

vlajka-hymna.jpg(vlajka-hymna.jpg)

Ocenený Štefan Kvietik
Slovenský herec Štefan Kvietik si na Pražskom hrade prevzal prestížnu Európsku cenu Trebbia 2014 za celoživotné dielo. „Moje kroky na pódium k prevzatiu ocenenia boli sprevádzané krásnym vnútorným adrenalínom, ktorému som sa nikdy v živote nebránil. Ak človek nemá trému, nemá ani zodpovednosť," povedal ocenený herec a divadelný pedagóg, ktorý na našej prvej divadelnej scéne pôsobil takmer40 rokov, nakrútil vyše 50 filmov a viac ako 200-krát účinkoval v televíznych inscenáciách, prenosoch z divadiel či seriáloch. „Je známe, že my sme boli generácia, pripravovaná na dosky, ktoré znamenajú svet. Za pochodu sme sa učili novým výrazovým prostriedkom, ktoré si vyžadovala kamera. Tá zdisciplinovala veľkú temperamentnú slovenskú dušu, pričom neabsentoval hlboký a veľký vnútorný svet a život herca," dodal Kvietik počas 14. ročníka slávnostného galavečera.

kvietik SITA.jpg(kvietik SITA.jpg)

Zomrela Eva Jaššová
Vo veku 60 rokov zomrela po vážnej chorobe známa psychologička a bývalá rozhlasová redaktorka Eva Jaššová. Pôsobila aj ako pedagogička na viacerých vysokých školách, vedecká pracovníčka na Ministerstve obrany SR či Ústave politických vied SAV, spolupracovala tiež s Detským parlamentom. Deväť rokov bola redaktorkou a moderátorkou Československého rozhlasu. V roku 2004 získala vedecko-akademickú hodnosť PhD. v odbore psychológia, neskôr jej udelili vedecko-pedagogický titul docent v odbore masmediálne štúdiá. Eva Jaššová sa zviditeľnila aj príspevkami v mesačníku Extra plus a v iných médiách, kde sa vyjadrovala k aktuálnym politickým a spoločenským témam. „Odišla osobnosť, ktorú si slovenská spoločnosť bude pamätať nielen z jej vedeckých a odborných prác či pedagogickej činnosti, ale aj z osobných kontaktov," uviedla sestra zosnulej Darina Jelínková.

jassova.jpg(jassova.jpg)

Foto: TASR/ Pavel Neubauer, archív, SITA