Streda 19. jún 2019

extra plus

Apríl 2014

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Kráľ obuvi

Strastiplná cesta Tomáša Baťu za svetovou slávou

Dana Madarová

Svetoznámu značku obuvi Baťa netreba nikomu bližšie predstavovať, stretávame sa s ňou nielen na Slovensku či v neďalekom Česku, kde sa začala história tohto obuvníckeho impéria písať.

Topánky značky Baťa, ktorá sa už dlhé roky pýši titulom najväčší svetový výrobca a predajca obuvi, si v súčasnosti skúšajú zákazníci v predajniach vo viac ako sto štátoch sveta. 

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, kto a aké úsilie stojí za vznikom tejto megaúspešnej firmy? 

Prečítajte si príbeh plný vzostupov a pádov, ktorému dominuje dnes už nežijúci zakladateľ spoločnosti, prezývaný aj kráľ obuvi - Tomáš Baťa.

Prvé pokusy
Obuvnícke remeslo sa v rodine Baťovcov tradovalo odjakživa. Až s narodením Tomáša v roku 1876 sa však začala písať úplne nová, prevratná éra niekoľkogeneračnej rodinnej profesie. 

Venoval sa jej aj Tomášov otec Antonín, a tak si malý chlapec už v útlom veku mohol „privoňať" k svojmu budúcemu osudovému povolaniu.

Keď mal tri roky, začal svojho otca napodobňovať, o dva roky neskôr už majstrovsky zaobchádzal s obuvníckym náradím. Krátko nato si zarobil svoje prvé peniaze, a to predajom vlastnoručne vyrobených topánok, ktoré vyrezal z dreva.

Cítil však, že má najviac, a tak sa pustil do výroby ozajstných topánok. Spočiatku išlo síce „iba" o topánočky pre bábiky, no v desiatich rokoch už bez problémov zhotovoval aj topánky pre dospelých.

Ďalší významný krok k úspešnej budúcnosti urobil rodák zo Zlína ako 14-ročný, keď sa dozvedel, že v Prostějove vyrábajú topánky s pomocou strojov. 

Za svoj nápad ísť sa o tomto „zázraku" presvedčiť na vlastné oči si u otca vyslúžil zopár pohlavkov, napriek tomu sa v roku 1890 po prvý raz vydal „do sveta". Domov sa vrátil nadšený.

Opäť sa mu však dostalo iba výsmechu, otec naďalej odmietal jeho návrhy o zjednodušení práce. Tomáš sa po jednej z rodinných hádok vybral za sestrou Annou do Viedne, kde sa pustil do vlastnej výroby topánok. 

Boli síce majstrovské, Tomáš sa však nedokázal prispôsobiť veľkomestskej móde, kde nápadnosť a prezdobenosť mala prednosť pred účelnosťou a kvalitou. Nezostávalo mu nič iné, iba sa vrátiť domov...

Risk je zisk
Nič netrvá večne, ani chvíle neúspechu, a tak sa aj u Tomáša Baťu zrodila nádej na lepšie časy. Nemal ešte ani osemnásť rokov, keď sa spolu so sestrou Annou a bratom Antonínom rozhodol opustiť rodinu a založiť si živnosť. Svoj podnikateľský sen si začali plniť v domčeku na námestí.

Tomáš konečne presadil aj výhody strojovej výroby, otec im dal potrebné náradie, materiál kupovali na úver. Novej firme sa spočiatku darilo, no asi po pol roku začal záujem utíchať.

Tomáš začal doslova drieť, aby čo najskôr splatil obrovské dlhy, vzniknuté okrem iného aj z dôvodu neopatrnosti Antonína, ktorý požičal množstvo peňazí cudzej krachujúcej firme.

Práve v tomto období sa po prvý raz viac ako inokedy prejavil Tomášov podnikateľský duch. Napriek osočovaniu a výsmechu konkurentov zariskoval a predstavil prevratnú novinku - plátennú obuv. Nová topánka sa ihneď stala hitom vo Viedni, čoskoro nato sa meno Baťa rozšírilo do celej Európy a firma splatila všetky svoje dlhy.

S nepriazňou osudu sa Baťovci stretli ešte niekoľkokrát, no už sa nebáli riskovať. Nepotopila ich ani prvá svetová vojna, práve naopak, Tomáš Baťa vybojoval zákazku na výrobu topánok pre armádu.

V 20. rokoch minulého storočia zas s obrovským úspechom prekonal odbytovú stagnáciu riskantným zlacnením obuvi o 50 percent.

Premena Zlína
Neboli to len topánky, ktoré preslávili meno Baťa na celom svete. Ako starosta Zlína sa Tomáš Baťa pričinil o to, aby sa jeho rodné, kedysi malé 5-tisícové mesto, premenilo na moderné mesto pre 30-tisíc ľudí, ktoré v tom čase bolo svetovým unikátom svojou komplexnosťou. Vyrástli v ňom nielen nové domy, ale aj továrne, centrum s obchodnými a spoločenskými budovami, nemocnica či široké magistrály.

Zlín sa stal pod Baťovým vedením vzorom pre ďalšie mestá v Československu, Európe aj Amerike. Nemôžeme opomenúť ani jeho odbornú školu pre mladých mužov a ženy, ktorá zamestnancom ponúkala kurzy celoživotného vzdelávania, ale aj bohaté možnosti športovať či kultúrne sa vyžiť.

Tomáš Baťa mal vždy „v zálohe" množstvo ďalších nápadov a plánov. Inak to vraj nebolo ani pred leteckou haváriou v roku 1932,ktorá sa mu stala osudnou. 

Po predčasnej smrti nekorunovaného kráľa obuvi prevzal úspešnú štafetu jeho nevlastný brat Jan Antonín, neskôr syn Tomáš. Ale to je už iný príbeh...