Piatok 22. november 2019

extra plus

Apríl 2014

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Tichý a tajomný

V Pacifiku leží oblasť s najsilnejšou seizmickou aktivitou na svete

Jana Borovčinová

Zaberá neuveriteľnú tretinu zemského povrchu a nachádza sa v ňom až 53 percent všetkých vôd svetového oceánu.

Príbeh o tom, ako sa cezeň v 16. storočí plavil portugalský moreplavec Magalhaes a po celý čas vládlo pokojné počasie, vošiel hádam do všetkých učebníc geografie. Reč je o Tichom oceáne.

Pod ochranou UNESCO
Je zo všetkých oceánov najväčší a najhlbší. Rozprestiera sa na ploche takmer 170 miliónov štvorcových kilometrov a jeho šírka v trópoch presahuje 20-tisíc kilometrov, čo je viac ako polovica obvodu Zeme. Tichý oceán sa rozprestiera od Arktídy na severe až po Antarktídu na juhu.

Na západe siaha po pobrežie Ázie a Austrálie, na východe ho ohraničuje Severná a Južná Amerika. Teplota jeho vody vo veľkej miere závisí od morských prúdov. 

Najteplejšia je v Beringovom mori, kde nezriedka dosahuje až 29 stupňov, pri pobreží Antarktídy však jej teplota klesá až na -1 °C.

Najslanšia je pri obratníkoch. V rovníkovom pásme prevláda množstvo zrážok nad množstvom vyparenej vody, a tak je jej slanosť trochu nižšia.

Približne desať percent tichooceánskeho dna zaberajú okraje pevnín - šelfy. V rovníkových oblastiach ich často pokrývajú koralové útesy. Najväčšia sústava koralových útesov a ostrovov - Veľká koralová bariéra - sa tiahne pri austrálskom pobreží.

S dĺžkou približne 2 300 kilometrov je porovnateľná so západným pobrežím USA a obdivovať ju možno aj z vesmíru. Pozostáva z približne tritisíc koralových ostrovov, ostrovčekov, útesov a lagún, ktoré sú miestami vzdialené len 50 kilometrov od pobrežia. Tvorí ju až 350 druhov koralu.

Keďže každý z nich rastie odlišným spôsobom, útesy sú veľmi rozmanité. Každý polyp je pritom spojený so svojím susedom živočíšnym tkanivom, čo zvyšuje ich súdržnosť. Svoj domov tu má približne štyritisíc druhov rýb, desiatky druhov morských hadov a množstvo ďalších živočíchov.

Z Veľkej koralovej bariéry vystupuje nad hladinu množstvo väčších aj menších ostrovov, kde nachádzajú svoje útočisko vtáky. Unikátny ekosystém, ktorý sa vytváral tisíce rokov, možno porovnať s dažďovým pralesom. Ako najväčšia konštrukcia postavená živými tvormi je pod ochranou UNESCO.

Tristo činných sopiek
Šelfy pozvoľna prechádzajú cez svahy a úpätia do podmorských paniev, z ktorých pozostáva samotné oceánske dno. Ich pomerne jednotvárny reliéf spestrujú občasné zníženiny a vyvýšeniny.

Podmorské chrbty rozdeľujú oceán na tri hlavné časti - západnú, strednú a východnú. Pre Tichý oceán sú charakteristické hlboké priekopy, ktoré vznikli na výrazných zlomových líniách. V priemere dosahujú dĺžku od jedného do šiestich kilometrov a šírku od 100 do 150 kilometrov.

Tichý oceán sa pýši najhlbším miestom zo všetkých zatiaľ známych na svete - Mariánska priekopa leží v hĺbke 10 924 metrov. Toto približne 2 550 kilometrov dlhé a 69 kilometrov široké podmorské údolie vzniklo pravdepodobne dlhodobými posuvmi tektonických dosiek.

Najnižšie položený bod, priehlbina Challenger, je od hladiny svetového oceánu vzdialenejší ako najvyšší bod Zeme Mount Everest. Hoci je v týchto miestach úplná tma, tlak tisíckrát väčší ako na zemskom povrchu a teplota dosahuje sotva pár stupňov nad nulou, aj tu možno nájsť život.

Vyskytuje sa tu dokonca viac organizmov ako v oveľa menších hĺbkach - v každom kubickom centimetri tu prežívajú milióny baktérií. Vedecké výskumy však dokázali prítomnosť aj drobných kôrovcov, rôznonožiek či gigantických meňaviek.

Základňu tichomorského dna obkolesuje Pacifický ohnivý kruh. Má tvar podkovy s dĺžkou 40-tisíc kilometrov a leží na okraji Pacifickej litosferickej dosky. 

V tejto oblasti, ohraničenej sopečnými pohoriami, oceánskymi priekopami a ostrovnými oblúkmi, sa vyskytuje až 90 percent všetkých zemetrasení na Zemi.

Osemdesiat percent najničivejších zemetrasení, z ktorých mnohé vyvolali cunami, vzniklo práve v okolí Tichého oceánu. Časté zemetrasenia a aktívnu sopečnú činnosť spôsobuje pohyb a trenie jednotlivých tektonických platní.

V tejto oblasti sa podľa geológov nachádza vyše tristo činných sopiek z celkového počtu 540 známych na Zemi. Len v západnej časti Tichého oceánu sa ročne vyskytne približne1 500 zemetrasení.

Časové paradoxy
Práve cez Tichý oceán prebieha po 180° poludníku dátumová hranica. Táto pomyselná čiara prechádza málo osídlenými oblasťami a vyhýba sa kontinentom aj osídlenejším ostrovom. 

Ak by neexistovala dátumová hranica, po obcestovaní celej Zeme západným smerom by nám po návrate chýbal v kalendári jeden deň.

Ak by sme sa vydali smerom na východ, tak by nám zase jeden deň zostával. Jej existencia však aj tak prináša niektoré paradoxy - ak by sme leteli z Ázie do USA, na americkom letisku by sme sa ocitli o niekoľko hodín skôr, ako sme vyšli z ázijského letiska.

Pacifické vody obmývajú približne 25-tisíc ostrovov, čo je viac ako všetky ostrovy v ostatných oceánoch sveta. Väčšina z nich je situovaná na juh od rovníka. 

Obrovská rozloha západnej a strednej časti oceánu je posiata približne 10-tisíc ostrovmi a ostrovčekmi Oceánie. Tento ostrovný svet sa delí na tri hlavné oblasti.

Na západe sa rozprestiera Melanézia, stredná časť oceánu patrí Mikronézii a vo východnej časti leží Polynézia, ku ktorej sa často zaraďujú aj Havajské ostrovy. 

V celej oblasti vládne prímorské tropické podnebie s celoročne vysokými teplotami. Striedajú sa tu dlhé obdobia sucha s krátkymi obdobiami dažďov a časté sú mimoriadne ničivé veterné smršte.

Najväčší podiel súše pripadá na melanézsky „ostrovný most" medzi Áziou a Austráliou. Mnohé jeho ostrovné oblúky a súostrovia majú sopečný alebo koralový pôvod a svoj domov tu má až 10 miliónov ľudí.

Na hornatých ostrovoch Mikronézie prevládajú dažďové lesy, atoly sú zase posiate hájmi kokosových paliem. Tie sú typické aj pre Polynéziu pozostávajúcu z tisícov sopečných a koralových ostrovov.

Ostrovy Oceánie patria k obľúbeným dovolenkovým destináciám. Mnohé z nich zohrávajú svoju úlohu ako dôležité uzly v leteckej doprave a na niektorých sú rozmiestnené vojenské strategické základne USA aj niektorých ďalších štátov.

Pod morskou hladinou
Tichomorský fytoplanktón pozostáva najmä z mikroskopických jednobunkových vodných rias, ktorých tu možno nájsť až 1 300 druhov.

Morské dno pokrýva pomerne pestrá flóra. Tvorí ju až štyritisíc druhov nižších rastlín vrátane rias, spestrením je takmer 30 druhov kvitnúcich rastlín.

V pokojných a chladných vodách sú rozšírené chaluhy, ktoré v niektorých oblastiach na južnej pologuli dorastajú až do dĺžky 200 metrov. V pásme medzi obratníkmi sa v pobrežných vodách dobre darí mangrovníkom.

Živočíšny svet je z hľadiska druhov tri- až štyrikrát bohatší ako v ostatných oceánoch. Svoj domov tu má až polovica všetkých živých organizmov svetového oceánu. Život pod morskou hladinou je neobyčajne rôznorodý, najmä v tropickej a subtropickej oblasti.

Zachovalo sa tu množstvo endemitov a dávnych druhov rýb. V Tichom oceáne žije až 95 percent všetkých lososovitých rýb. 

Výborné podmienky tu majú ustrice aj lastúrniky, nezriedka dorastajúce do gigantických rozmerov. V hĺbke väčšej ako osem kilometrov žije približne 45 živočíšnych druhov, z ktorých vyše 70 percent sú endemitmi.

Na dne sú skryté bohaté zásoby rôznych minerálov. Tichý oceán je významným zdrojom mangánových konkrécií a podľa odhadov sa tu nachádza až do 40 percent všetkých potenciálnych zásob ropy a plynu.

Aj napriek veľkým snahám odborníkov sú však jeho hlboké vody z veľkej časti neprebádané a sú stále veľkým tajomstvom.

Fotografie:
Dno najväčšieho oceána je síce zmapované, ale z veľkej časti stále neprebádané.

Ostrovy Polynézie sú vyhľadávanou turistickou destináciou.