Štvrtok 24. október 2019

extra plus

Jún 2014

Aktuálne číslo

Foto: TASR/ Radovan StoklasaFoto: TASR/ Radovan Stoklasa

Exitus polls: 13,05 percenta

Vládcovia euroríše si budú musieť minimálne na Slovensku hľadať nový ľud

Martin Dugas

Fiasko slovenskej volebnej účasti na májovom hlasovaní o zástupcoch v Európskom parlamente viselo vo vzduchu už pri prieskumoch názorov a počtu ľudí vychádzajúcich z volebných miestností, takzvaných exit pollov.

Tie sa po predbežnom sčítaní voličov zmenili na symbolické exitus polly, teda prieskumy zvestujúce postupné umieranie európskeho súštátia na nezáujem svojich obyvateľov.

Pohromu napokon potvrdili oficiálne výsledky - k urnám sa pod Tatrami unúvalo len niečo nad rekordne nízkych 13 percent oprávnených voličov. 

Euronadšenci kvílili nad nezodpovednosťou Slovače, kým euroskeptici otvorene hovorili o súmraku Európskej únie, ktorá si minimálne v našej provincii bude musieť hľadať nový ľud.

Nijaký slovenský paradox
Výsledky oživili populárnu teóriu „slovenského paradoxu", ktorý má spočívať v protirečení medzi zúfalou volebnou účasťou a údajnou horlivou náklonnosťou našincov myšlienkam zjednotenej Európy v prieskumoch verejnej mienky.

Keby sa však anketári priamo spýtali, či respondenti naozaj chcú žiť v Európe dirigovanej 50-tisícmi rozprávkovo platených bruselských byrokratov, vietor zhnusenia by aj u nás rýchlo odvial onú  „naklonenosť".

Najmä, keby prieskumné agentúry dali opýtaným nahliadnuť do zoznamu najväčších absurdít prijatých EP, spomedzi ktorých popri povestnej „norme na zakrivenie banánov" stoja za pozornosť: „zákaz nosenia topánok na ihličkách a šperkov pre kaderníčky", „dotácia na žiadosť o získanie dotácie" či na všetky nadväzujúca „norma pre jednotný rozmer cirkusových stanov".

A hoci by sa Slovákom možno zapáčili navrhnuté „dotácie za to, že nemáme more", uviaznuť zakliesnený v chomúte EÚ by sotva chcelo aj 13,05 percenta účastníkov hlasovania.

Navyše, pospolitý ľud sa nehrnul do volebných miestností vypisovať šeky prospechárom, ktorí ich túžili nezištne reprezentovať. „Neprajnosť zohráva veľkú úlohu," káral politický analytik Ján Beránek. Ale ku komu a prečo sme mali byť prajní? Pre kampaň duniacu bezduchosťou?

Veď čo len trochu vnímavému voličovi je jasné, že mamona a pôžitky, nie „idey" vtiahli do boja o jeho priazeň rôznych Nicholsonových, Viskupičov, Kollárov či Dostálov, ktorí by v bruselskej snemovni nemali šancu rozhodnúť o ničom.

No napriek - či práve pre - nízku účasť nás tu bude zastupovať aj Branislav Škripek (OĽaNO) s temer nulovým koaličným potenciálom, protislovenskí exoti Richard Sulík (SaS), Eduard Kukan či Igor Štrefanec (SDKÚ-DS), ktorí sa budú mihať v úzadí ako krovie, hnojené temer sedemtisícovým platom mesačne a 300-eurovými diétami denne.

Štúr by zaplakal
Trinásti slovenskí zástupcovia sa vlejú do masy 751-členného EP, o ktorého zložení rozhodlo vyše 43 percent voličov na kontinente. Túto cifru vystužilo niekoľko krajín s povinnou voličskou účasťou, čo nenariaďovali ani komunistické zákony. Podľa očakávaní zvíťazili ľudovci pred socialistami.

Jediným pozitívom je rapídny nárast podpory euroskeptikov a nacionalistov, ktorí oslavovali v susednom Rakúsku, v Dánsku, Fínsku, Nemecku a Británii, ale najmä v jednej z najsilnejších bášt euroštátu - vo Francúzsku, kde zvíťazil Národný front Marine Le Penovej. 

Zdesená svetová tlač píše o volebnom zemetrasení. Vo Francúzsku aj Veľkej Británii zároveň silnejú tlaky na vypísanie referenda o vystúpení z EÚ.

Tu má svoj primát aj Slovensko, ktoré sa volebnou účasťou zaradilo na posledné miesto na celom kontinente, čo by tiež mohlo slúžiť ako východisko na usporiadanie podobného referenda.

Štatistiky síce neexistujú, ale ťažko predpokladať, že by sa odveký žalár národov pod svätoštefanskou korunou tešil menšej priazni ako súčasná EÚ. 

V Uhorskom sneme nás pritom zastupovali takí národovci ako Ľudovít Štúr, neskôr Viliam Pauliny-Tóth, Martin Rázus či Matúš Dula ako úspešní kandidáti SNS, ktorá sa dnes do EP nedostala.

A že EP nemožno porovnávať s Uhorským snemom? Skutočne nie. Tam naši zástupcovia bojovali za Slovensko, kým tu bojujú za Brusel.