Piatok 6. december 2019

extra plus

Máj 2014

Aktuálne číslo

Res publica

Dana Madarová

Svet je bohatší o dvoch svätých. Týždeň po najväčšom kresťanskom sviatku sa nimi stali dnes už zosnulí pápeži Ján XXIII. a Ján Pavol II. Slávnostná kanonizácia na námestí sv. Petra vo Vatikáne, kde sa zišli státisíce pútnikov z celého sveta, bola výnimočná.

Svätorečení boli totiž dvaja pápeži naraz, oboch si navyše tí starší z nás aj osobne pamätajú. O pozoruhodnosti tejto udalosti možno hovoriť aj z dôvodu, že sa na nej zúčastnili dvaja pápeži - okrem súčasného Františka, ktorý rozšíril rady svätých, aj jeho predchodca Benedikt XVI.

Tohtoročnému svätorečeniu dodalo príchuť jedinečnosti aj udelenie dišpenzu obom novým svätcom. Ján XXIII. dostal výnimku vďaka pápežovi Františkovi, ktorý rozhodol o tom, že jeho niekdajší predchodca nemusel čakať na potvrdenie druhého zázraku - jednej zo základných podmienok kanonizácie.

Na to, aby sa stal svätým, mu teda na rozdiel od iných postačilo zázračné uzdravenie rehoľnej sestry Cateriny Capitaniovej z roku 1966. 

Jánovi Pavlovi II. zasa Benedikt XVI. udelil výnimku, vďaka ktorej sa posudzovanie svätosti prvého pápeža slovanského pôvodu začalo iba mesiac po jeho smrti.

Cirkevné pravidlá pritom hovoria, že na začatie posudzovania treba čakať až päť rokov. V prípade Jána Pavla II., milovníka našich Tatier, ktorý si ľudí získal svojou prirodzenosťou, skromnosťou a ľudskosťou, bol akt svätorečenia výnimočný aj v tom, že ho za svätého vyhlásili deväť rokov po smrti, hoci proces kanonizácie zvyčajne trvá desaťročia, dokonca i storočia.

Obaja noví svätci oficiálne získali úctu v katolíckej cirkvi, ako aj vlastný dátum v cirkevnom kalendári. Úcta nás súčasníkov im však nepochybne patrí tiež za to, že v čase občianskych nepokojov, timokracie a vzájomnej nevraživosti dokázali aj po smrti spojiť státisíce ľudí z celého sveta.