Štvrtok 24. október 2019

extra plus

Júl 2014

Aktuálne číslo

Kresba: Andrej MišanekKresba: Andrej Mišanek

Kráľ Dobrze

Nový slovenský prezident pripomína stredovekého vládcu, ktorý svojim dvoranom na všetko pritakával

Martin Dugas

Už niekoľko dní pred netrpezlivo očakávanou prezidentskou inauguráciou Andreja Kisku demokratická tlač masírovala čitateľom mozgy ódickými staťami o jedinečnosti budúcej hlavy štátu.

Denník SME vyšiel s titulnou fotografiou mladého Kisku v kraťasoch, stojaceho symbolicky pred plotom washingtonského Bieleho domu.

A hoci ani devótna komunistická tlač nezvykla straníckych prezidentov predstavovať na preddvorí Kremľa, dnešní demokrati zašli v apoteóze nového vodcu ešte ďalej. 

Miestami junácka Kiskova cesta po USA pripomínala púť biblického Mojžiša po púšti v ústrety spáse más.

S protificovskou zástavou
Nasledovala štvorstranová reportáž z „miest, kde sa Andrej Kiska pokúšal v 90. rokoch naplniť svoj americký sen". 

Velebiaci článok vlastne stvárňoval tuctový príbeh mladého papalášskeho synčeka, lačného po bohatstve, ku ktorému sa pokúšal najprv dodriapať za oceánom.

Skončil ako stovky ďalších gastarbeitrov umývajúcich okná áut v garážach a na benzínových čerpadlách amerických predmestí. Na záver o svoje peniaze prišiel pri hlúpom obchode s nezištným americkým partnerom, ktorému sadol na lep.

Pravda, mnoho našich rodákov dokázalo na Západe preraziť aj v lekárskom výskume či ekonomike, vzápätí však neholdovali pokútnym obchodom a úžere, a tak sa nedostali do Prezidentského paláca. 

Kiska, ktorému strčili do rúk protificovskú zástavu, to dokázal. A tak 15. júna vysmiaty vchádzal do bratislavskej Reduty skladať prezidentský sľub.

Nasledovala nie najhoršia inauguračná reč, ktorú inžinier nemusel napísať, ale musel prečítať. Prejav miestami pripomínal školácke trápenie sa s čítankou, je však potešiteľné, že si pán prezident pri čítaní textu nepomáhal prstom.

Čítankový bol aj pri presune na slávnostnú omšu do Dómu svätého Martina, kde sa ľudovo zvítaval s masami. 

Trasa do chrámu symbolicky viedla popri ohyzdnom plote amerického veľvyslanectva, drzo špatiaceho jedno z najkrajších námestí, ale Kiska sa tu zatiaľ ani o nápravu tejto nehoráznosti ani do služby neprihlásil.

Ľudový chcel byť aj po príchode do Prezidentského paláca, kde pozval na obed bezdomovcov.

Tu však zaškrípalo prvé komunikačné nedorozumenie jeho aparátu s obyvateľstvom: na obed zadarmo sa dobýjalo množstvo homelessákov, ktorí sa nazdávali, že ponúkaná poživeň je pre všetkých.

V skutočnosti sa jedlo ušlo len niekoľkým desiatkam pozvaných, nevedno na základe akého kľúča. Nastalo rozčarovanie, ba i otvorené protesty, ktoré symbolicky naznačili úprimný záujem i skutočnú schopnosť nového prezidenta riešiť sociálne nešváry: nachovať dokázal len niekoľkých a len za jedno odpoludnie.

Pod taktovkou mimovládok?
Už iná zostava sa zišla na slávnostnej recepcii, ktorú čerstvá hlava štátu zvolala na Bratislavský hrad. Hmýrilo sa to tu tretím sektorom, mimovládnymi organizáciami, ľudskoprávnymi prísavkami. 

Nechýbala ani Nadácia Milana Šimečku či čerstvý prezidentov poradca a modloslužobník americkej politiky Martin Bútora, skrachovaná prezidentská kandidátka, expremiérka a exposlankyňa Iveta Radičová a zarozjímať si o „možnom spojení Prezidentského paláca s úradom verejného ochrancu ľudských práv" prišla aj ombudsmanka Jana Dubovcová.

Zlé jazyky tvrdia, že nový pán paláca môže budovu rovno rozdeliť na dve krídla - sionistické a scientologické, pričom samému by ostala len loby, čiže vestibul. 

Kiska totiž zatiaľ nepôsobí politicky svojprávne a zdá sa, že namiesto prezidenta s vlastnou hlavou bude skôr poslušným vykonávateľom vôle svojej novopečenej dvorany, akýmsi novodobým kráľom Dobrze.

Tešiť sa tak bude prezývke, ktorú si historicky vyslúžil český a uhorský kráľ, v 15. storočí pritakávajúci na všetky žiadosti šľachty týmto výrazom. 

Aj za pontifikátu Andreja Kisku akiste bude „dobrze" - len je otázne, či jeho palácovej kamarile a bábkohercom zo Západu, alebo Slovensku. Zdá sa, že to vlastne otázne ani nie je.