Pondelok 24. september 2018

extra plus

Jún 2014

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Veselí ľudia sú zdravší

Smiech je zásobárňou liečivých účinkov

Peter Filipko

Veselí ľudia sú nielen obľúbenejší v kolektíve, ale aj zdravší. Dokazujú to viaceré štúdie, podľa ktorých smiech posilňuje imunitu, srdce, pomáha liečiť astmu, migrénu, bolesti chrbtice, priaznivo pôsobí na pľúca, dokonca chráni organizmus pred rakovinou.

Vďaka produkcii endorfínov nám nehrozí depresia, zvýšená činnosť niektorých svalov zas prispieva k spaľovaniu kalórií, a teda redukcii váhy. 

Ale pozor! Všetky spomínané a mnohé iné priaznivé účinky môžu na svojom zdraví pocítiť len tí, čo sa smejú nielen často, ale predovšetkým úprimne, od srdca.

Prevencia pred rakovinou
Smiech je hotovou zásobárňou liečivých účinkov. Tomu, kto sa často smeje, najlepšie vraj úprimne a poriadne nahlas, sa zrýchľuje tlkot srdca, čím sa mozog okysličuje päťkrát viac ako pri klasickom dýchaní.

Po piatich minútach smiechu sa podľa odborníkov náš tep zrýchli na 130 úderov za minútu, čo sa dá prirovnať napríklad k desiatim minútam aktívneho veslovania. 

Smiech tiež uvoľňuje do organizmu dostatok endorfínov - hormónov šťastia, ktoré prispievajú k lepšej nálade a súčasne potláčajú bolesť.

V súvislosti s produkciou endorfínov nemusíme azda zdôrazňovať, že menej napätia a stresu znamená menej spúšťačov rôznych ochorení. 

Je totiž dokázané, že pri smiechu v organizme klesá hladina dvoch kľúčových stresových hormónov, ktoré spôsobujú srdcové arytmie a ktoré lekári bežne potláčajú predpisovaním takzvaných betablokátorov.

Ako ďalej hovoria štúdie, veselí ľudia sú viac chránení aj pred problémami s pľúcami.

Smiech, pri ktorom sa striedavo napínajú a uvoľňujú určité svaly, totiž zvyšuje kapacitu pľúc a prečisťuje dýchacie cesty, lekári dokonca tvrdia, že účinok niekoľkominútového smiechu možno prirovnať k joggingu.

Posilňovanie a uvoľňovanie svalov pri smiechu však nepôsobí priaznivo iba na dýchacie cesty, ale aj na lepšie spaľovanie kalórií. 

Len tak pre zaujímavosť - aby sa na našej tvári objavil úsmev, musíme rozhýbať 17 tvárových svalov, pričom pri smiechu posilňujeme až 80 svalov na celom tele.

K redukcii váhy vraj prispievajú aj blahodarné účinky smiechu na črevá, čím sa eliminujú problémy s trávením. Tým, čo sa radi smejú, zabezpečuje smiech aj prevenciu pred nádorovými ochoreniami. 

Vďaka nemu sa totiž výrazne zvyšuje produkcia lymfocitov, účinných práve v boji proti rakovinovým bunkám.

Ľudia aj zvieratá
Prirodzene, smiech prináša nielen fyzickú, ale aj psychickú rovnováhu. Veselí ľudia sú obľúbení a vyhľadávaní v kolektíve, navyše sa im lepšie darí aj na pracovisku, keďže smiech podľa vedcov zvyšuje kreativitu a výkonnosť.

Nemôžeme opomenúť ani harmóniu v partnerských vzťahoch - veselí ľudia sú totiž nielen šťastnejší, zdravší a výkonnejší v práci, ale aj sexuálne aktívnejší.

Žiaľ, na tieto a iné pozitívne účinky smiechu zabúdajú alebo o nich vôbec nevedia najmä dospelí. Je totiž dokázané, že kým deti v predškolskom veku sa smejú v priemere až 400-krát za deň, dospelých vidíme smiať sa počas dňa iba 17-krát.

Nemenej prekvapujúcim zistením je aj fakt, že smiech nie je iba ľudskou záležitosťou. Dokazujú to aj slová istého vedca uverejnené pred niekoľkými rokmi v známom časopise Science. 

V ňom sa píše, že mnohé zvieratá sa vedia smiať, no keďže ľudia sa smejú úplne inak, túto skutočnosť si nedokážu všimnúť.

Opice a psy vraj vydávajú hlboké zvuky podobné funeniu, naopak, krysí smiech možno prirovnať k pišťaniu vo vysokých tónoch. 

Za spoločný menovateľ zvieracieho smiechu pritom vedci označujú fakt, že je charakteristický najmä pre zvieratá žijúce v skupinách.

O zázračných účinkoch smiechu vedel svoje aj najvýznamnejší antický autor komédií Aristofanes. Okrem množstva legendárnych diel to dokazujú aj jeho slávne slová: „Deň, keď som sa nezasmial, považujem za stratený."