Pondelok 22. apríl 2019

extra plus

August 2014

Aktuálne číslo

Foto:TASR/Martin BaumannFoto:TASR/Martin Baumann

Demokracia podľa Kisku

Kráľ nebankoviek pozval na návštevu Slovenska čokoládového kráľa

Ľudovít Števko

Na Slovensku sme aj v súčasnosti svedkami zázračných javov. Pravda, nie vyvolaných náboženskou predstavivosťou, ale vyčarovaných predstavivosťou ansámblu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) a vrchným koordinátorom zázrakov Grigorijom Mesežnikovom, ktorého pôvodné presvedčenie ateistu a marxistického filozofa ho priam predurčuje na túto zvláštnu úlohu.

Keď za onoho času prekročila Iveta Radičová prah úradu vlády ako premiérka „tejto krajiny", barometer IVO okamžite ukázal zvýšenie demokracie na Slovensku o jeden stupeň a naopak, keď padla jej rozkolísaná vláda a z vôle ľudu sa stal premiérom Robert Fico, barometer ukázal pokles demokracie.

A rovnaký pohyb zaznamenal Mesežnikovov tím aj teraz. Len čo Andrej Kiska vykročil pravou nohou z Prezidentského paláca a vymenil troch sudcov Najvyššieho súdu SR, demokracia poskočila opäť hore.

Bútorov barometer
Aká prozreteľnosť riadi tieto záhadné procesy, merači slovenskej demokracie neprezradia.

Isté je len to, že spoluzakladateľ a čestný prezident IVO Martin Bútora teraz sedí v Prezidentskom paláci za dlhým stolom poradcov Andreja Kisku.

Prepojenie na barometer demokracie má teda prezidentský úrad zabezpečené. Dá sa očakávať, že po vystúpení pána Kisku u Štefana Hríba na festivale Pohoda a po jeho pozvánke Petra Porošenka na oslavy SNP stupeň demokracie zasa stúpne, bez ohľadu na to, či má alebo nemá ukrajinský prezident vo vláde neonacistov, alebo či má alebo nemá na rukách krv zavraždených nevinných detí z východu Ukrajiny.

Vlastne to patrí k bontónu, ak kráľ nebankoviek pozve na návštevu čokoládového kráľa. Možno sa domnievať, že ak by pán Kiska pozval na Slovensko vojská NATO na dlhodobý pobyt, demokracia by u nás len tak kvitla.

Bu-bu-bu na justíciu
Andrej Kiska ako prezident však musí robiť podľa pokynov poradcov demokratické poriadky najprv doma. Poradcovia a „nezávislá preverovacia komisia" sa zamerali na  dezintegráciu Ústavného súdu SR a oživenie právom vyšachovanej figúrky Jozefa Čentéša z čela prokuratúry.

Keď už neexistuje právna forma, ako odvolať predsedníčku Ústavného súdu Ivetu Macejkovú a vymenovať namiesto nej svojho poradcu (na také faux pas by sa poradca Ján Mazák neodvážil), je tu aspoň dočasná možnosť nevymenovať troch ústavných sudcov zo šiestich, ktorých zvolil parlament. Také bu-bu-bu smerom k parlamentu a justícii tu ešte nebolo.

Z vôle preverovacej komisie chce Kiska iných ústavných sudcov. Vlastne akých? Ešte poddajnejších ako Čentéš? 

Lebo svoje rozhodnutie vymenovať zo sudcov zvolených v parlamente len jedinú sudkyňu zdôvodnil dvomi-tromi formálnymi vetami, ktoré neobstoja ani v hodnotení študenta prvého ročníka právnickej fakulty.

Vraj nezistil u nich trvalý záujem o ústavné súdnictvo, „ich ozajstný záujem stať sa najvyššími sudcami tejto krajiny". Zvláštne. 

Predsedovia krajských a okresných súdov, zvolení v parlamente tajnou voľbou za sudcov ústavného súdu, nie sú dosť kompetentní zastávať tieto posty?

Aký záujem mali prejaviť o miesta „najvyšších sudcov tejto krajiny"? Mali si najprv podať kolkovanú žiadosť do NR SR, alebo priamo k dlhému poradnému stolu pána Kisku? 

Veď je to na smiech, najmä keď nikomu neprekážalo, že doteraz bol ústavným sudcom podnikový a komerčný právnik Juraj Horváth, nominant SMK.

Politická hyperaktivita
Predseda parlamentu by nemal ustúpiť neústavným požiadavkám prezidenta o novú voľbu sudcov Ústavného súdu, keď ich už raz zvolil podľa litery najvyššieho zákona Slovenskej republiky. 

Táto voľba sa predsa nedá porovnať s podvodníckymi praktikami pri voľbe Jozefa Čentéša, ktorý nijako neosvedčil svoj morálny profil počas poldruharočného vzájomného vydierania sa vtedajšej pravicovej koalície. 

Vtiahnuť Čentéša znova do hry je zo strany palácovej kamarily nenáležité a politicky účelové.

Istý známy ekonóm a verejný činiteľ na margo zvolenia Andreja Kisku za prezidenta povedal, že sa ešte nasmejeme.

Myslel to ironicky. Jeho hyperaktivita, kam sa len pohne, nie je na smiech, ale na škodu. Národ má, čo si zvolil.