Štvrtok 24. október 2019

extra plus

September 2014

Aktuálne číslo

Foto: TASR/Henrich MišovičFoto: TASR/Henrich Mišovič

Foto: Michaela KolimárováFoto: Michaela Kolimárová

Choroby na tanieri

Nevhodná strava preukázateľne zhoršuje zdravotný stav detskej populácie

Veronika Paučíková

V Európe každé tretie dieťa vo veku 6 - 9 rokov trpí nadváhou alebo je obézne. Štatistiky nepustia, čísla nezadržateľne rastú a obezita sa stáva novodobou epidémiou dneška.

Obézne deti to v živote nemajú ľahké. Sú vystavené zvýšenému riziku rôznych kardiovaskulárnych a onkologických ochorení, cukrovky druhého typu či psychickým problémom súvisiacim so zníženým sebavedomím.

Okrem toho, keď vyrastú - ak sa miera ich obezity nezníži - stanú sa pre vyššie náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť sociálnou a ekonomickou záťažou pre spoločnosť. 

Tejto situácii je potrebné predchádzať, a preto Európska komisia uverejnila prvú súhrnnú štúdiu o stravovacích politikách v európskych školách.

Boj proti obezite
Predmetom štúdie sa stali štátne politiky týkajúce sa noriem a usmernení v oblasti stravovania na základných a stredných školách 28 členských štátov Európskej únie, Nórska a Švajčiarska s cieľom zlepšiť výživu detí, naučiť ich zdravým stravovacím návykom a znížiť výskyt obezity.

Všetky krajiny uznávajú dôležitosť tejto témy a školské stravovanie upravujú, ale miera regulácie je rôzna.

Kým v niektorých štátoch ide len o opatrenia na dobrovoľnej báze zamerané na podporu zdravého stravovania, v iných sú to striktné usmernenia týkajúce sa zloženia jedálneho lístka a veľkosti porcií, obchodné obmedzenia a úplné zákazy predajných automatov. 

Slovensko patrí medzi tie krajiny, ktoré školské stravovanie regulujú záväzným spôsobom, a rovnako medzi štáty, kde sú stanovené mantinely pre marketing a predaj potravín na školách prostredníctvom automatov.

Komisár pre zdravie Tonio Borg na margo výskumu uviedol: „Školy sú dôležitým partnerom v rámci našich snáh viesť deti k tomu, aby si vypestovali zdravé stravovacie návyky a aby vďaka tomu mohli vyrastať v dobrom zdraví, mať dobré výsledky v škole a využiť svoj plný potenciál. 

Prvé hodnotenie stravovacích politík v školách je preto dôležitým príspevkom k nášmu boju proti obezite."

Napriek tomu, že väčšina európskych krajín svoju stravovaciu politiku reguluje, zo štúdie vyplýva, že zlepšenia v tejto oblasti sú v školských zariadeniach nevyhnutné. 

Na posilnenie boja proti obezite má slúžiť aj zlúčenie už existujúcich programov podpory konzumácie mlieka a ovocia na školách do jedného rámca.

Motto kampane znie: Stravujte sa zdravo, cíťte sa dobre. Tento posilnený program sa viac zameriava na výchovné opatrenia a rieši aj otázky udržateľnosti zdrojov, ekológie a plytvania jedlom. 

Bude mať spoločný právny a finančný rámec, čím sa zjednodušia požiadavky na spravovanie oboch súčasných programov. Účasť na ňom je pre členské štáty dobrovoľná.

Na Slovensku je to tak
Na Slovensku podlieha stravovanie v školách pomerne prísnym predpisom. Ide o rokmi overený a podľa Úradu verejného zdravotníctva vyhovujúci systém, ktorý je koncipovaný tak, aby podávaná strava zodpovedala odporúčaným dávkam pre obyvateľstvo SR podľa vekových skupín a zohľadnila všetky fyziologické zvláštnosti detského veku.

Bolo by však namieste položiť si otázku, či naozaj ide o vyhovujúci systém a či rokmi overený neznamená jednoducho len zastaraný. Pokrok je zrejmý aj oblasti zdravej výživy a stravovania a nové vedecké poznatky nemožno ignorovať.

To, na čo sme boli zvyknutí pred desiatimi rokmi, dnes moderná veda vyvrátila, ale systém to ešte nestihol prijať. Preto sa nemožno čudovať, že legislatívne normy sú neaktuálne a neuspokojivo reagujú na súčasný stav, nemožno vyčítať spoločnosti, že volá po zmene.

Situácia v školských zariadeniach totiž vôbec nie je potešiteľná. Či už ide o materské, základné alebo stredné školy, všade sa stretávame s určitými nedostatkami. 

Tým najzásadnejším je samotné zloženie jedálneho lístka a taká kombinácia jedál, ktorú by často nejedli ani dospelí, a nieto ešte deti vo vývoji, ktoré pre svoj optimálny rast potrebujú mať v strave pokryté všetky základné makro- aj mikronutrienty.

Jedálne lístky sú postavené na živočíšnych bielkovinách, ktoré sa kombinujú so sacharidmi a ovocím. Zelenina vo veľkej väčšine prípadov absentuje. Odborníci na výživu by sa chytali za hlavu a my sa stále tvárime, že je všetko v poriadku.

Klasický školský obed v zložení - mäso, sacharidová príloha (zemiaky, ryža) a sladký ovocný kompót však ani zďaleka nie je šťastným a už vôbec nie zdravým riešením. 

Ide o kombináciu, ktorá zakyslí a zaťaží detský organizmus bez toho, aby mu dodala potrebnú dávku živín.

Mäso striedajú v školskom jedálnom lístku múčniky, nákypy a rôzne iné sladké jedlá, na ktorých nesmie chýbať posýpka, lekvár a, samozrejme, ďalší cukor ako pridaná hodnota. 

Dielo zavŕšime pohárom vody so sirupom, malinovkou alebo presladeným kakaom. Hlavne, že deťom chutí. Nezaoberáme sa tým, čo sa po takomto obede deje v detskom organizme a ako sa školská strava po rokoch prejaví na ich tele.

Martinská iniciatíva
Na to, že podmienky v oblasti školského stravovania nie sú úplne optimálne a že zmeny sú nevyhnutné, sa v poslednom období snažila upozorniť aj skupina nadšencov okolo Milana Šišmiša, ktorá sformulovala stanovisko slovenských aj zahraničných odborníkov a verejnosti k strave a stravovaniu. 

Pod názvom Martinská iniciatíva za kvalitné školské stravovanie sa skrýva žiadosť o aktualizáciu legislatívnych noriem na Slovensku a odporúčania adresované národným, ale aj medzinárodným orgánom a organizáciám.

Iniciatíva sa stotožňuje so stanoviskom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), formulovaným v Programe rozvoja školského stravovania v európskom regióne, podľa ktorého „správna výživa by mala zahŕňať širokú paletu potravín s uprednostnením potravín rastlinného pôvodu pred živočíšnymi".

Na tejto myšlienke je postavená celá deklarácia, pričom jej predstavitelia žiadajú, okrem iného, aby v zariadeniach predškolského, školského, podnikového i verejného stravovania boli popri konvenčných typoch stravy rovnocenne ponúkané aj iné typy stravy vrátane vegetariánskej a aby obyvateľov, ktorí dbajú o svoje zdravie, vhodnými spôsobmi k tomu motivovali a podporovali.

V tejto súvislosti by mali byť zo štátneho rozpočtu pravidelne vyčleňované finančné prostriedky na podporu programov zameraných na pozitívne zmeny v stravovacích návykoch obyvateľstva. 

Základným impulzom, vďaka ktorému iniciatíva vznikla, bol fakt, že deti z vegetariánskych a vegánskych rodín sú diskriminované, pretože v klasických škôlkach pre ne nie je vytvorený dostatočný priestor, keďže strava je jednotvárna, v prevažnej miere tvorená potravinami živočíšneho pôvodu.

Nespokojní rodičia a neskôr aj iní priaznivci sa teda začali v Martine zhruba od januára minulého roku pravidelne s mesačnou periodicitou stretávať, až napokon tieto ich schôdzky vyústili do spoločného projektu. 

„V stanovisku sa obraciame na zástupcov našej politickej scény, aby podnikli konkrétnejšie kroky v tejto oblasti," vyjadril sa Milan Šišmiš, podľa ktorého mala iniciatíva v prvej fáze veľký ohlas a ľudia jej vyjadrovali svoju podporu.

Okrem toho sa myšlienky ujali aj niektorí poslanci NR SR, konkrétne profesor Mikuláš Huba a primátor mesta Martin Andrej Hrnčiar, ktorý prisľúbil, že pripraví návrh legislatívnych zmien.

„Obrátili sme sa naňho, či by nemohol tieto veci riešiť na parlamentnej pôde, s tým, že my budeme na pôde občianskej v rámci svojich možností robiť, čo vieme, a jeho by sme prosili, aby tieto myšlienky presadzoval tam," dodáva Šišmiš pri odpovedi na otázku, ako reagovala na iniciatívu verejnosť.

Združenie v lete minulého roku zorganizovalo v Martine odborný seminár s cieľom priblížiť aktuálnu situáciu v školskom stravovaní a predstaviť nové, možno netradičné pohľady na stravu a stravovanie, ich vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. 

S prednáškami na ňom vystúpili odborníci na výživu zo Slovenska aj zo zahraničia a snahy usporiadateľov podporili i viaceré známe osobnosti.

Reakcia kompetentných orgánov na seba nenechala dlho čakať a bola prinajmenšom neočakávaná. 

„Aktivity, ktoré sme podnikli, mali taký vplyv na štátne orgány, že sformátovali svoje šíky, v lete urobili podobné semináre ako my, ale s cieľom zakonzervovať stav, aký je, zdôrazniť, že netreba veľmi experimentovať, že kuchárky majú aj tak dosť práce a netreba sa púšťať do iných možností."

Napriek takémuto postoju sa Milan Šišmiš nevzdáva a pripomína: „Naďalej budeme pokračovať v aktivitách, ktoré sme robili doteraz, budeme sa snažiť o popularizáciu vegetariánstva prostriedkami, ktoré sú nám dostupné a pokúsime sa ešte o ďalšiu komunikáciu so štátnymi orgánmi.

A hoci za súčasných podmienok tam asi nebude vôľa s vecami nejako pohnúť, podľa nás to chce len čas."

Máme na výber
Vegetariánstvo naša spoločnosť stále vníma veľmi rozpačito, aj keď situácia sa oproti minulým rokom trochu zlepšila. Každý jedinec sa môže slobodne rozhodnúť, akú cestu si v oblasti výživy zvolí, a sám najlepšie vie, čo mu vyhovuje.

Niekedy si možno len stačí pripustiť, že existuje aj iný spôsob, ako ten, na ktorý sme boli zvyknutí, a že treba dať novým veciam šancu, skôr ako ich odsúdime. 

Odhliadnuc od nášho presvedčenia, vedecké poznatky hovoria samé za seba a prevaha potravín živočíšneho pôvodu, rovnako ako nevhodné zloženie školských jedálnych lístkov či nadmerná konzumácia sladkostí u detí predškolského a školského veku a skutočnosť, že všetky tieto činitele majú na svedomí zhoršený zdravotný stav detskej populácie, sú jednoducho faktom.

Je na čase zaujímať sa o to, čo naše deti jedia. Odpovedzme si úprimne na otázku, ako často dnes stretneme zdravé dieťa a skúsme sa zamyslieť nad tým, prečo máme doma malých alergikov, astmatikov, celiatikov, cukrovkárov a ekzematikov.

Vyhovoríme sa na dobu, v ktorej žijeme, prostredie, dedičnosť, stres? Alebo si priznáme vlastný podiel zodpovednosti a zoberieme konečne veci do vlastných rúk? Máme na výber.

Fotografie:
Vedecké poznatky svedčia o tom, že nevhodné zloženie školských jedálnych lístkov u detí predškolského a školského sú jedným z hlavných faktorov zhoršujúceho sa zdravotného stavu detí.

Milan Šišmiš z Martinskej iniciatívy je presvedčený, že v zariadeniach predškolského, školského, podnikového i verejného stravovania by sa popri konvenčných typoch stravy mali rovnocenne ponúkať aj iné typy stravy vrátane vegetariánskej.