Utorok 22. október 2019

extra plus

August 2014

Aktuálne číslo

Foto: TASR/Štefan PuškášFoto: TASR/Štefan Puškáš

Bačovia v parlamente

Aféra Matovič kontra Procházka je pre ľudí na Slovensku len búrkou v lyžičke vody, ktorá im nič neprinesie

Erika Lehotszká

Vyučený bača patrí k ovciam, ale ak je nevyučený, patrí do parlamentu.Táto nová téza platí na Slovensku minimálne od volieb 10. marca 2012 a nevzťahuje sa len na Alojza Hlinu, nenápadného boháča a nápadného ovčiara, ktorý sa kedysi preslávil kŕmením oviec pred slovenským parlamentom

Exhibicionistické kúsky nevniesol do zákonodarného zboru len nevyučený bača, ale aj vzdelanejší politickí dobrodruhovia a kšeftári.

Kto pozornejšie sleduje vývoj slovenského parlamentarizmu, musí dospieť k záveru, že parlamentný život, bohatší na bulvárne predstavenia, tu ešte nebol od roku 1993. Spomínať na všetky výstupy šoumenov typu Alojza Hlinu, Richarda Sulíka a Igora Matoviča by bolo nosením dreva do lesa.

Politika ako forma podnikania
Je pravdou, že spomínaní poslanci sedia v NR SR z vôle ľudu, že ich cesta do politiky bola podnikateľským zámerom, ktorý úspešne zlegalizovali ich voliči. 

Napríklad strana štyroch obyčajných ľudí Igora Matoviča zinkasovala po úspešných voľbách od štátu 4 944 522 eur. Investície do politiky sa mnohým bohato vrátili.

K podobným, aj keď sofistikovanejším predstaviteľom parlamentného divadla, patria zbehovia z materských strán do iných politických odnoží, alebo výrobcovia nových, nikým nevolených politických subjektov, ktoré krikľúnstvami svojich lídrov obšťastňujú mediálne trasorítky. Letná uhorková sezóna je v plnom prúde a materiálu pre kamery je neúrekom.

Najnovším hitom sezóny je neučesaný dialóg dvoch kohútov na politickom kolbišti  -  zakladateľa parlamentnej „strany" OĽaNO Igora Matoviča a zakladateľa mimoparlamentnej Siete Radoslava Procházku. 

Ukazuje sa však, že aféra s pomocným názvom Detektor lži, ktorá má zvláštnu príchuť predvolebného boja o preferencie, ani jednému z kohútov na popularite u voličov nepridá.

Matovičovo neskoré odhalenie čudného financovania Procházkovej prezidentskej kampane je rovnako podozrivé ako Procházkovo čierne účtovníctvo. Jeho „gesto spravodlivosti" má čitateľnú príčinu: klesajúce preferencie OĽaNO a raketový štart strany Sieť.

Nová tvár na scéne a v zahraničí školený právnik Procházka je medzi obohratými postavami pravice takmer bez konkurencie. Mal všetky predpoklady zahrať útoky šéfa OĽaNO do autu, ale on naskočil na jeho detektorové fígle a prehráva.

Namiesto toho, aby Matoviča ignoroval, pretože nevšímavosť je jediná zbraň proti exhibicionistom, pustil sa do dialógu, v ktorom sa zamotal do vlastných sietí. Človek, ktorý nemá čisté svedomie, často nevie kam z konopí, aj keď je povolaním právnik.

Hoci Matovič, ako známy cirkusový klaun, vychádzal zo slabšieho postavenia, dokázal v tomto predstavení prehovoriť rafinovanejšie a zatlačiť Procházku do pozície klamára. 

Teraz, keď sa objavila za záhadných okolností na verejnosti nahrávka telefonátu, ktorá odhaľuje černotu Procházkovho účtovania prezidentskej kampane, musí nádejný líder pravice vziať rozum do hrsti a vymyslieť právnický fígeľ, aby ho to nevyšlo draho u jeho voličov, ale najmä u generálneho prokurátora.

Materiál pre bulvár
O tom, ako utrpia v tomto súboji preferencie strany Sieť a Procházkov narcizmus, ťažko predvídať. Isté je len to, že v sérii podfukov, jeho klamstvo o „transparentnom" volebnom účtovníctve zohrá väčšiu úlohu ako sa zdá na prvý pohľad.

Jeho bilbordová tvár „mladého prezidenta" je už poznačená prvým vážnym šrámom. Ako sa skončí táto predčasná predvolebná kampaň pre neho, Hrnčiara a Beblavého, utečencov v jeho košiari, nie je zaujímavou témou. 

Dobrodruhovia hľadajúci politický Klondike boli v parlamente aj v minulosti a ich osud bol vždy vratký.

Ak sa Procházka hotuje na úrad predsedu vlády, podobne ako sa hotoval na kreslo prezidenta, je to jeho vízia a netreba mu ju brať. Lenže vízia a perfektne servírovaná slovná hlušina nestačia, treba mať program. A ten náš školený rečník nemá.

Aféra Procházka kontra Matovič je vďačný materiál pre bulvár. Pre parlamentnú kultúru je to fiasko a pre ľudí na Slovensku len búrka v lyžičke vody, ktorá neprinesie nič, iba odhalí nečisté pozadie pechorenia politických dobrodruhov.