Sobota 14. december 2019

extra plus

September 2014

Aktuálne číslo

Foto: TASR/Vladimír BenkoFoto: TASR/Vladimír Benko

Druhé najväčšie v Európe

Erika Lehotszká

Sedemdesiate výročie Slovenského národného povstania, ktoré sa radí k najväčším povstaniam proti fašistickým okupantom v Európe, oslávila druhá Slovenská republika dôstojne, s patričnou pietou k obetiam odboja.

SNP je významný historický fakt v moderných dejinách Slovenska i Európy, tak ako je neodvolateľným historickým faktom legálna existencia prvej Slovenskej republiky.

Pri všetkej úcte a uznávaní mravnej hodnoty Povstania je popieraním historickej pravdy, ak sa táto udalosť interpretuje ako vystúpenie proti slovenskej štátnosti. Slovenská armáda a partizáni nebojovali proti vlastnému štátu, ale proti fašistom - taká bola určujúca idea Povstania.

Prvá Slovenská republika dostala hanlivý prívlastok „klérofašistická" až po nástupe novej ideológie, ktorá poznačila po roku 1948 aj slovenskú historiografiu.

Žiaľ, časť pohrobkov tejto ideológie zotrváva na svojich názoroch dodnes a každého historika, ktorý sa pokúša písať a hovoriť o prvej republike a udalostiach z roku 1944 na základe vlastného bádania inak, považuje za nacistu.

Hrdosť na Povstanie by nám nemala brániť v pohľade aj na niektoré tienisté stránky tejto pozitívnej udalosti, aké sprevádza každý ozbrojený boj.

Čierno-biele videnie histórie škodí každej interpretácii z ľavej či z pravej pozície. Slovenské národné povstanie zostane vo vedomí národa také, ako ho vnímali jeho prostí účastníci aj veľké postavy našej literatúry ako Vladimír Mináč a Laco Novomeský.

Na jeho princípe boja proti okupácii a cudzej nadvláde nezmenia nič ani názory Kataríny Zavackej, Dušana Kováča alebo iných historikov, prívržencov čechoslovakizmu.

SNP zostane vždy naše, slovenské, nie československé, hoci tak trochu medzinárodné, lebo v tejto vzbure proti nacistom bojovali príslušníci 33 národov, ktorých predstavitelia sa zišli v Banskej Bystrici opäť po sedemdesiatich rokoch.