Štvrtok 24. október 2019

extra plus

September 2014

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Svedomie sveta umrelo v Gaze

Milan David

Začiatkom augusta bolo bratislavské Námestie SNP dejiskom zhromaždenia, ktorého odkazom bolo odsúdenie izraelských vojnových zločinov v pásme Gazy.

Súčasťou podujatia palestínskych študentov bola výstavka fotografií porozvešaných po lavičkách námestia dokumentujúcich genocídnu vojnu s ruinami palestínskych miest, s nárekom matiek nad zabitými deťmi.

Boli to každodenné obrazy zúfalstva, aké sprevádzajú celú jednu generáciu Palestínčanov, ktorí odpor voči okupantom nasávajú s materským mliekom. Táto tragédia nemá v súčasnom svete obdobu.

Deti Gazy poznajú iba strádanie, násilie a smrť po nočných delostreleckých útokoch a bombardovaní bezpilotnými lietadlami izraelskej armády.

Tichá demonštrácia pár desiatok účastníkov protestu oslovila niektorých Bratislavčanov, ktorí sa na chvíľu zastavili pri obrazoch hrôzy, s povzdychom pokrútili hlavami a odišli.

Akoby sa ich utrpenie obyvateľov vzdialenej krajiny dotýkalo iba letmo, ako keď sa popri varení pozeráme v televízii na vojnový film.

Žijeme v závetrí a o príčinách a zmysle tejto vojny, vďaka našim médiám, nevieme nič. Vojnový korešpondent, dokumentarista John Pilger, dvojnásobný držiteľ ceny Britain‘s Journalist of the Year Award (Britský novinár roka) podal o bombardovaní Gazy nekompromisné svedectvo: „Mali by sme pochopiť, že to nemá nič spoločné s Hamasom, alebo jeho raketami.

Je to pokračujúci útok na Palestínčanov a hlavne na ľudí žijúcich v Gaze. Je to plán ako sa ich účinne zbaviť ako celku."

Samozrejme, na našich obrazovkách film tohto svetoznámeho dokumentaristu neuvidíme. Naše televízne kanály sú vyhradené len pre hollywoodske snímky amerických supermanov nastoľujúcich demokratický poriadok vo svete.

Mier v Gaze tak skoro nebude. Chvíle tzv. prímeria budú striedať surové útoky jednej z najmodernejšie vyzbrojenej armády sveta, ktorá má privilégiá vlastniť atómové zbrane, privilégiá ignorovať rezolúcie OSN a pošliapavať medzinárodné i ľudské práva.

A dirigenti globálnej politiky sa na to dívajú s rukami vo vreckách. Ako sa to skončí?